Duben 2012

Kath

16. dubna 2012 v 22:02 | Katie Lee Richards |  Krvavé poviedky
Bol večer ako každý iný. Atramentovo modrá obloha sa skláňala nad mestom. Ulice boli poloprázdne, bol neskorý nedeľný večer a ľudia sedeli doma.
Kath nemala domov. Zopár posledných dní sa skrývala v starých kasárňach pri veľkom kruhovom objazde s brezou uprostred. Bola to opustená budova, ktorú obkolesoval veľký pozemok. Záhrada však bez zásahu ľudí zdivočela. Cestičky boli zarastené bodliakmi a pŕhľavou. Stromy mali kmene obrastené popínavými rastlinami. Príroda vytvárala dokonalú skrýšu pre túto viac nepotrebnú budovu. Samotné kasárne mali časy svojej slávy dávno za sebou. Steny boli vlhké a popraskané, omietka na nich sa odlupovala. Dvere a okná vŕzgali. Všade bola špina a prach.
Stavba sa jej zapáčila na prvý pohľad. Dokázala stáť za plotom a pozerať pomedzi stromy na záhadný dom. Chvíľku jej trvalo, kým si dodala odvahu a preskočila plot. Ako sa neskôr ukázalo, skrývať sa v starých kasárňach bol ten najlepší nápad aký doteraz mala. Mali výhodnú polohu skoro v centre mesta a nikto o nich nejavil veľký záujem.
Tak ako posledné večery aj teraz stála pri klenutom okne. Škaredú, zažltnutú záclonu zrolovala na jednej strane, aby mala dobrý výhľad na pozemok a na kruhový objazd. Veľa áut nejazdilo. Občas jej však svetlo ich reflektorov zasvietilo do očí.
Miestnosť, v ktorej sa nachádzala, bola takmer prázdna. Nebol tam nábytok. Podlahu pokrývalo popraskané, špinavé linoleum, vzduch bol vlhký. Pri dvojitých dverách, ktoré boli dokorán, stál kufor s kolieskami a drahá, značková kabelka. Uprostred miestnosti bola jediná rozheganá stolička na ktorej bol priviazaný mladý muž. Bol v bezvedomí a hlava mu visela na hrudi.
Odtrhla od neho zrak a znova pozrela na kruhový objazd. Svetlá auta ožiarili jej okrúhlu tvár a štíhlu postavu. Oblečené mala jednoduché slonovinové minišaty. Na ich výrobu bol použitý jediný meter štvorcový látky. Odhaľovali jej chrbát, boli hriešne krátke a zvýrazňovali jej pekné stehná. Jedinou ozdobou šiat boli čipkované ramienka. Okrem tmavej obrúčky na ľavom prstenníku nemala na sebe žiadne šperky. Na nohách mala biele topánky na vysokom, úzkom podpätku.
Odhrnula si zlatisté vlasy z tváre. Mladík sa nadýchol. Pozrela naň ho, ale stále sa neprebral. Oprela sa chrbtom o studenú stenu a pozorovala ho. Páčil sa jej. Bol vysoký a dobre stavaný. Mal oblé ramená a štíhle prsty na rukách. Ako vnímala detaily jeho tela- usmiala sa. Svetlé vlasy mu stáli na všetky strany. Hlbšie posadené oči mal zatvorené, ale vedela, že sú šedé. Viečka sa mu nepokojne chveli. Súmerný nos a bledé pery dodávali jeho chudej tvári dojem vznešenosti.
Ticho zachrapčal a zamračil sa. Otvoril oči a pomaly zdvihol hlavu. Akoby sledovala leva prebúdzať sa z dlhého spánku. Pomaly si začínal uvedomovať realitu. Zalomcoval zviazanými rukami za chrbtom, no putá nepovolili. Vzápätí si uvedomil, že aj členky má zviazané. Ako sa ho zmocňovala panika, zdvihol oči a začal sa obzerať po miestnosti. Jeho pohľad sa zastavil na tmavej siluete pri okne.
"Konečne," vystúpila z tieňa.
"Kde to som?! Prečo si ma priviazala!" Bola zvyknutá na jeho pokojný hlas, na to ako opatrne vyberá slová. Pousmiala sa.
"Sme v starých kasárňach. Priviazala som ťa, aby si neušiel."
"Uniesla si ma? Prečo? Myslel som, že ma miluješ!"
"Práve preto."
"Ubližuješ mi, pretože ma miluješ."
Prešla k nemu a zohla sa, aby mu pozerala priamo do krásnych, hlbokých očí.
"Ale ja ti predsa neubližujem... zatiaľ." Na perách sa jej pohrával úsmev.
Obaja mlčali. Kath si prezerala jeho peknú tvár. Počúvala jeho pravidelné dýchanie a cítila tlkot jeho srdca. Prstami prečesala jeho krátke vlasy, dlaňou skĺzla na krk, kde sa spája s ramenom. Palcom nahmatala jeho tep.
"Och, dúfam, že tvoja krv je tak sladká ako tie tvoje slová." Vzdychla. Automaticky si oblizla pery. Nadvihla hornú peru, zasyčala ako mačka. Namiesto očných zubov jej vyskočili dva ostré tesáky. Sadla si na jeho kolená obkročmo a vôbec jej nevadilo, že minišaty odhalili viac akoby sa patrilo.
Privrela oči, zhlboka sa nadýchla jeho vône. Chytila jeho tvár do dlaní. Mierne zaklonila hlavu. Zahnala sa a vrazila tesáky do jeho krehkej kože. Zacítila teplú krv. Bola lahodná a hriala ako tekuté slnko. Dopriala si niekoľko dúškov a potom sa narovnala. Zasmiala sa ako bláznivá. Tak dlho túžila po jeho krvi. Tak dlho si ju odopierala. Cítila sa šťastná. Kým ho mala na dosah ruky na ničom inom nezáležalo. Nepotrebovala zabíjať, ani loviť. Jeho krv stačila. Dávala jej pocit slobody a zároveň rozkoš.
Znova sa k nemu sklonila, no tento raz sa nahla k jeho perám. Dala mu ochutnať jeho vlastnú krv. Chytila ho pod bradou a donútila ho zakloniť hlavu. Bozkávala ho na dokonalo tvarovanú sánku a postupovala smerom k uchu. Mäkkú časť ucha vtiahla medzi pery. Vnímala jeho napätie, počula ako sa mu zrýchlil tep.
"Dosť bolo zábavy," narovnala sa.
"Neprestávaj," šepol ticho.
S úsmevom vstala. Zachytila jeho zmätený pohľad. Prešla k oknu a upravila si šaty.
"Neboj sa, ešte som s tebou neskončila. Chvíľku počkáme, kým sa môj jed dostane do obehu... a potom príde veľké finále."
"Zabiješ ma. Tak ako ostatných?"
Otočila sa tvárou k nemu a v očiach sa jej šialene lesklo. "Nie. Niečo horšie." Pomalou kolísavou chôdzou obišla stoličku. Postavila sa za neho a ruky si položila na jeho ramená.
Hladila ho a dopriala mu jemnú masáž. Netrvalo dlho a začal sa triasť.
"Je mi strašná zima, Kath." Hlas mal slabý. "Točí sa mi hlava."
"To je dobre. Jed už začal účinkovať."
"Teraz zomriem?"
"Áno." Zabodla pohľad na holú stenu. Jednou rukou ho chytila za bradu a druhú si položila na vrch jeho hlavy, do svetlých vlasov. Prudko mykla. Ozvalo sa prasknutie. Jeho telo ovislo.
Kath ani nežmurkla. Pozrela dolu na jeho krásnu, bezvládnu tvár. Sklonila sa a pobozkala ho na pery.
Prešla ku batožine, čo stála pri dverách. Z kabelky vybrala hladkú obrúčku. Rovnakú, ako mala na prste, len o niečo väčšiu. Ladne prešla k jeho bezvládnemu telu. Rozviazala jeho putá a na nasadila mu prsteň.
Keď sa vrátila ku oknu a zahľadela sa von.
Obloha začínala meniť farbu.
Svitalo.
Vrátila sa ku dverám. Vzala kabelku a kufor. Posledný krát sa otočila na mladíka.
Škodoradostne sa usmiala: "Zase sa uvidíme." Otočila sa a vyšla do chladného rána.