Alice

26. března 2012 v 13:58 | Katie Lee Richards |  Krvavé poviedky
Objatia a bozky sú príjemné pre každého, no Alice si vychutnávala iné veci.
Jeho vôňu, jeho teplú kožu, jeho pravidelný tep. Obzerala si jeho dokonalú sánku, pozerala do jeho hlboko posadených modrých očí. Jeho tvár bola tak blízko, že dokázala spočítať svetlé mihalnice. Najprv si užívala jeho dotyky, bozky a objatie, no netrvalo dlho a démon v jej vnúti sa začal prebúdzať.
Snažila sa pravidelne dýchať, aby sa upokojila. Márne. Odstrčila ho od seba a otočila sa chrbtom. Dúfala, že sa jej podarí ovládnuť sa.
"Odíď!" rozkázala, keď cítila, že to nezvláda.
"Alice? Čo sa stalo?" dotkol sa jej ramena. "Urobil som niečo, čo ti ublížilo?"
Chladne sa zasmiala stále mu ukazujúc chrbát.
"Alice..." zašepkal prekvapene.
Narovnala sa a zhlboka sa nadýchla. Pomaly sa k nemu otáčala. Keď na jej tvár dopadlo svetlo Mike vystrašene cúvol. Jej krása bola preč. Pleť mala šedú ako mŕtvola, oči jej blčali na červeno a tú desivú farbu zvýrazňovali tmavé kruhy pod očami. Najdesivejšie však boli zuby, neprirodzene vytŕčali a boli ostré ako ihly. Alice vyzerala akoby ušla z pekla.
"Utekaj!" jej hlas bol hlboký a nepriateľsky chrapčal.
Mike vystrašene cúval a keď bol päť krokov od nej, zvrtol sa na podpätku a rozbehol sa preč. Alice sa ani nepohla. Sledovala ako sa vzďaľuje. Zavrčala ako podráždený lev a rozbehla sa za svojou korisťou.
Mike utekal o život. Cítila jeho strach a paniku. Počula jeho dych a vnímala, že ho pichá v boku a dochádzajú mu sily.
Hrala sa s ním ako mačka s myšou. Keby chcela nezabehol by ani pár metrov. Keby chcela, zahnala by ho do tmavého rohu a roztrhala ho na kusy. Chcela sa najprv zabaviť, zbožňovala to napätie, tú naháňačku, tú hru. Pekne ho viedla mestom ku starým kasárňam pri veľkom kruhovom objazde. Budova kasární bola dlho opustená. Pôsobila ako sídlo významného lorda, pomaly sa však rozpadávala a jej krásu pohltil čas. Množstvo tmavých okien a stará drevená brána dodávali budove tajomný a desivý nádych. Okolo budovy bol zanedbaný park. Množstvo stromov a kríkov si divoko rástlo bez zásahu akéhokoľvek záhradníka.
Zahnala ho do areálu. Mike sa predieral pomedzi kríky a bojoval s neskrotnou prírodou. Mieril priamo k budove, dúfajúc, že v nej nájde bezpečný úkryt. Alice ho pokojne prenasledovala. Dobehol ku špinavej terase pokrytej starými listami a špinou, vybehol po dvoch schodoch ku bráne a skúsil ju otvoriť.
Bola pevne zatvorená a ani sa nepohla. Alice vyšla po schodoch a zastala oproti. V temnote stromov vyzerala ešte hrozivejšie. Mike sa pritisol chrbtom o bránu a plytko dýchal.
"Hádam sa ma nebojíš." Zachrapčala.
Neodpovedal. Vedel, že nadyšiel jeho koniec
Popreťahovala si krk, až zapraskali kostičky "Nebude to bolieť.....sľubujem. Možno sa ti to zapáči. Vravel si, že škrabance a uhryznutia máš rád."
Pokúsil sa o zúfalý útek. Chcel ju obehnúť sprava. Vycítila jeho úmysel a chytila ho. Chrbtom ho prirazila o drevenú bránu. Zadívala sa mu do očí. Videl tú nenávisť, tú divokosť v nej.
Vycerila tesáky ako podráždená šelma. Zahnala sa a zahryzla sa mu do krku. Jeho krv vôbec nebola sladká, ani lahodná. Neniesla pôžitok, ale uhasila ten večný smäd - na chvíľku.
Vytrhla mu z krku kus mäsa a prehltla ho. Narovnala sa. Potriasla hlavou. Krása sa vrátila. Oči stmavli a zuby sa vrátili do normálu. Mike ležal na zemi a rýchlo strácal krv. Zohla sa k nemu, pritisla pery na ranu a pila krv, ktorá samovoľne vytekala zo žíl. Vychutnávala si, ako jej krv steká po brade a kvapká do výstrihu. Opíjala sa víťazstvom. Predtým ako posledný krát vydýchol sa odtiahla. Ostala vedľa neho sedieť so zatvorenými očami. Znova si prehrávala tú naháňačku, spomínala na jeho dotyky. Predstavovala si jeho chôdzu, jeho zhrbenú postavu a pokojný hlas.
Povzdychla a vstala. Čosi zavetrila vo vzduchu a otočila sa doprava. Medzi kríkmi sa zjavili dvaja mohutní vlci. Jeden mal šedivú srsť a druhý bol čierny. Oči im žiarili v tme a nepriateľsky vrčali.
"Beowulf, Atikus..." Kývla im na pozdrav. "Ja som tu skončila, roztrhajte ho na kusy." Povedala pokojne. Pohodila lesklými čiernymi vlasmi. Vyrazila do tmy a nechala vlkolakov, nech si z jeho telom robia čo chcú...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 happy-misha happy-misha | Web | 26. března 2012 v 14:03 | Reagovat

Wow máš nádherný blog moc se mi líbí jinak to si celý napsala ty?:O

2 katielee-chris katielee-chris | 26. března 2012 v 16:10 | Reagovat

Ďakujeme.
O vzhľad blogu sa stará Chris. Niektoré poviedky, napísala ona, niektoré ja a niektoré píšeme spoločne.
x Katie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama