4. Zoznámenie

17. února 2012 v 14:45 | Katie, Chris |  VAMPIRE story

Bola to dosť dlhá prechádzka, takmer až na kraj mesta - ale v posledných týždňoch sa pre Christinu stala dôverne známou. Mesiac osvetľoval ulice a jej vôbec neprekážalo, že nikomu nepovedala kam ide. Jednoducho sa vytratila. Prešla cez Black Bridge a vystúpila do kopca pozdĺž polorozpadnutého kostola a potom dole do malého údolia pod ním.
Táto časť cintorína bola pekne udržiavaná; to len stará časť trochu zarástla. Tu bola tráva zastrihnutá a kytice kvetov vytvárali dúhy farieb. Christina sa posadila vedľa veľkého náhrobného kameňa s vytesaným nápisom:

Amélia Whitney

"Čau mami," zašepkala. Sklonila sa a položila na hrob kvety červených divých ruží, ktoré natrhala cestou k cintorínu. Potom stočila nohy pod seba a jednoducho zostala sedieť.
Teraz nechávala svoju myseľ túlať so spomienkami a znova cítila, ako sa jej zviera hrdlo. Slzy tentoraz prišli ľahšie. Stále jej toľko chýbala. Mama, tak mladá a krásna.
Vedela, že to príde. Že umrie, no bojovala s chorobou tak statočne, že Christina začala veriť, že sa uzdraví. Že sa jej to naozaj podarí. No posledné dni boli strašné. Vidieť mamu napojenú na všetky tie prístroje a v bolestiach.
Samozrejme má šťastie, že je tu teta Jane. Nie každá teta by sa vzdala svojho zamestnania a odsťahovala sa späť na malomesto, aby sa postarala o neter.
Občas, tesne po pohrebe, sem chodila na ne kričať od zlosti, ako len mohol byť Boh tak hlúpy a dovoliť jej umrieť. Odrazu mala pocit, že zrazu nikam nepatrí.
A kam patrím teraz, premýšľala. Najjednoduchší odpoveď bola sem, do Deonu, kde prežila celý svoj život. Ale v poslednej dobe jej jednoduché odpovede začali pripadať nesprávne. Mala pocit, že niekde na ňu čaká niečo viac, nejaké miesto, ktoré okamžite spozná a nazve domovom.
Dopadol na ňu tieň a ona splašene žmurkla.
"Christina?"
"David?!" šokovane vyhabkala a rýchlo si zotrela slzy. David, bol Mattov spolužiak a spoluhráč z týmu. "Čo tu robíš?"
"Ja? Nuž chcel som sa prejsť... vieš trochu som pil a potreboval som vypadnúť a tak... A ty?" Pohľadom zablúdil k náhrobnému kameňu a potichu zahvízdal. "Chápem."
Christina sa zamrvila. "Asi by som sa mala vrátiť. Matt sa bude strachovať." Necítila sa v Davidovej spoločnosti dobre. Vždy mala pocit, že ju vyzlieka pohľadom.
"Jasné..." zatiahol David, " vrátime sa spolu. Nemala by si chodiť sama po nociach..." a natiahol k nej ruku. Christina si pomyslela, že je už paranoidná, chytila jeho ruku a vstala.
Cintorín jej v noci naháňal hrôzu. Zalapala po dychu a všetko sa v nej zovrelo. Vyzeralo to, akoby tam stála nejaká postava, obor s guľatou plešatou hlavou.
"David, nejdeme správne... východ je na opačnej strane..."
"Jeden je aj tamto..." mávol rukou kdesi do tmy.
A vôbec sa jej nepáčilo, že tu musí byť, medzi zvetraným a nakláňajúcimi sa kusmi žuly, medzi kameňmi z dávno minulých čias. Jasný mesačný svit vrhal podivné tiene a všade okolo boli zákutia plné nepreniknuteľnej tmy.
"To je len guľa na vrchole, toho sa nemusíš báť," povedal David a ťahal ju so sebou z cesty hore ku svetlom zaliatemu náhrobku. Bol vyrobený z červeného mramoru a tá veľká guľa, ktorá ho korunovala, jej pripomenula obrovský mesiac nad horizontom. Teraz ich ten istý mesiac polieval svojim svitom, bielym ako ruky mŕtvol. Christina nedokázala skryť, ako sa trasie.
"Úbohé mačiatko, tebe je zima. Musíme ťa zahriať, "vyhlásil David. Christina sa ho pokúsila odstrčiť, ale bol príliš silný, ovinul ju rukami a tlačil ju k sebe.
"David, ja už chcem ísť; chcem ísť hneď teraz ..."
"Jasne, mačiatko, pôjdeme," uistil ju. "Ale najprv ťa musíme zahriať. Bože, ty si studená. "
"David, prestaň," vyhlásila. Jeho objatie bolo otravné, obmedzujúce, a teraz si šokovane uvedomila, že jeho ruky šmátrajú po jej tele a hľadajú nahú kožu.
Christina v živote nebola v takej situácii, ďaleko od akejkoľvek pomoci. Zamierila mu svojim špicatým opätkom na priehlavok, ale vyhol sa jej.
"David, okamžite daj tie pracky preč."
"No tak, Christina, nebuď taká, ja ťa len chcem celú zahriať ..."
"David, nechaj ma," vyštekla. Pokúsila sa mu vykrútiť. David sa zapotácal, oprel sa o ňu celou váhou a zrazil ju do spleti brečtanu a tráv na zemi. Christina zúfalo volala: "Zabijem ťa, David, myslím to vážne. Daj mi pokoj. "
David sa pokúsil naoko odvaliť, zrazu sa chechtal, údy ťažké a nekoordinované a takmer k ničomu. "Ale no tak, Christina, nebuď blázon. Proste som ťa len zahrieval. Christina Snežná Kráľovná sa rozohrieva ... už je ti teplejšie, že? "
Potom Christina zacítila jeho horúce a vlhké ústa na svojej tvári. Stále ešte bola prilepená pod ním a jeho vlhké bozky smerovali k jej hrdlu. Počula, ako sa trhá látka.
"Ups," zamumlal David, "to ma mrzí."
Christina otočila hlavu a jej ústa našli Davidovu ruku, ktorá sa snažila neobratne hladiť jej tvár. Zahryzla sa do nej, zaborila zuby do mäsitej časti dlane. A zahryzla poriadne, až ochutnala krv, a počula, ako David zavyl bolesťou. Ruka odskočila.
"Hej, povedal som, že ma to mrzí!" Pozrel ukrivdene na svoju skrvavenú dlaň. Tvár mu potemnela, a zatiaľ čo sa stále díval na svoju ruku, zovrel ju v päsť.
Tak už je to tu, pomyslela si Christina s ľadovým pokojom. Buď ma omráči, alebo zabije. Pripravila sa na úder.



James odolával nutkanie vydať sa na cintorín, všetko v ňom kričalo, aby tam nechodil. Naposledy tam šiel v tú noc, keď zomrel onen starček.
Pri tej spomienke ho opäť zaplavila hrôza. Prisahal by, že toho muža pod mostom nevypil úplne, že si nevzal toľko krvi, aby mu to ublížilo. Ale všetko z tej noci potom, bolo neusporiadané a zmätené. Keď sa potreba vymkne kontrole, dochádza k podivným veciam.
Zavrel oči. Keď počul, že starý muž bol hospitalizovaný a blízko smrti, jeho zdesenie bolo neopísateľné. Ako sa vôbec mohol natoľko utrhnúť z reťaze? Veď ho takmer zabil, a to nezabíjal od doby ...
Nedovolí si na to myslieť.
Teraz stál pred bránou cintorína v polnočných temnotách a nič si neželal viac, než sa otočiť a utiecť. Vrátiť sa späť na party, kde nechal Emmu, to pružné bronzové stvorenie, ktoré pred ním bolo úplne v bezpečí, pretože pre neho nič neznamenalo.
Ale nemohol sa vrátiť, pretože na cintoríne bola Christina. Cítil ju a cítil jej rastúcu tieseň. Christina bola na cintoríne a mala problémy - a on ju musí nájsť.
Bol v polovici cesty do kopca, keď sa mu zamotala hlava. Zatackal a bojoval o každý krok smerom ku kostolu, pretože to bola jediná vec, na ktorú dokázal zaostriť. Šedá hmla sa mu prelievala v hlave a on len s najvyšším úsilím zostával v pohybe. Slabosť, cítil sa tak slabý. A bezmocný proti tomuto druhu závratu.
Musí ... sa dostať za Christinou. Ale je tak slabý. Nesmie byť ... slabý ... ak má Christine pomôcť. Musí ...
Brána cintorína sa pred ním roztvorila.

Christina sa cez Davidovo ľavé rameno pozerala na mesiac. Je kuriózne, že to bude posledná vec, ktorú na svete uvidí, pomyslela si. Výkrik jej zanikol v hrdle, zadusený strachom.

A potom niečo Davida zdvihlo a hodil ním o náhrobok jeho deda.
Aspoň takto to pripadalo Christine. Odvalila sa ku strane a lapala po dychu. Jednou rukou si pridržovala roztrhnuté šaty a druhú šmátrala po zbrani.
Žiadnu nepotrebovala. Niečo sa v tme pohlo a ona zazrela osobu, ktorá od nej Davida odtrhla. Bol to chalan, ktorého videla ráno v škole. Ten nový. No nikdy predtým nevidela, aby hnev tak jemne rezanú tvár zmenil. Bol bledý hnevom a v modrých očiach mu horelo vražedné svetlo. Bez toho, aby sa pohol, vyžaroval taký hnev a hrozbu, že Christina z neho dostala ešte väčší strach, ako mala z Davida.
Udrel Davida. Ten natiahol jednu svalnatú ruku a chalan ho nedbalo udrel do tváre skôr, než sa ho ruka stihla dotknúť. David sa s výkrikom vyškriabal na nohy, stál a sťažka dýchal, v očiach sa mu blýskalo. Christina zazrela, ako mu z nosa vyteká krv. Potom zaútočil.
"Gentleman svoju spoločnosť nikomu nevnucuje," povedal neznámi chalan a zrazil ho k zemi. David sa opäť zvalil, tentoraz tvárou dole do trávy a šípok. Tentoraz vstával pomalšie, krv mu tiekla z oboch nosných dierok i z úst. Keď sa znovu vrhol na chalana, fučal ako besný kôň.
Chalan schmatol Davida vpredu za bundu a intenzitu vražedného útoku previedol do piruety. Dvakrát Davidom drsne zatriasol, zatiaľ čo on biele päste oháňal okolo neho neschopné zasiahnuť cieľ. Potom Davida pustil.
"A neuráža ženy," dodal. Davidova tvár bol skrútená, oči sa mu obracali v stĺp, ale ešte sa natiahol po chalanovej nohe. Ten ho vytiahol opäť na nohy a znovu ním zatriasol. David zvädol ako handrová bábika a oči sa mu obrátili v stĺp. Chalan pokračoval vo svojej reči, držal ťažké telo vzpriamene a zdôrazňoval každé slovo tvrdým potrasením. "A predovšetkým, jej nikdy neubližuje ..."
"Prestaň!" Vykríkla Christina. Davidova hlava sa s každým potrasením prevaľovala sem a tam. Desilo ju, čo videla; desilo ju, čo by mohol ten chalan urobiť. A zo všetkého najviac ju desil jeho hlas, ten studený hlas, ktorý znel ako rinčanie kordov - krásny, smrtiaci a absolútne nemilosrdný. "Prosím, prestaň." Zašepkala zúfalo.
S trhnutím sa k nej otočil, zľakol sa, akoby úplne zabudol na jej prítomnosť. Na okamih na ňu hľadel, akoby ju nespoznával, oči čierne v mesačnom svite. Pripomenul jej nejakého predátora, dravého vtáka alebo elegantnú šelmu neschopnú ľudských emócií. Potom sa mu v tvári objavilo pochopenie a časť temnôt sa mu z očí vytratila.
Pozrel dole na Davidovu ovisnutú hlavu a potom ho jemne oprel o náhrobok z červeného mramoru. Podlomili sa mu kolená a zviezol sa po náhrobku, ale k Christininej úľave otvoril oči - teda aspoň to ľavé. Pravé mal opuchnuté tak, že zostala len úzka štrbina.
"Bude v poriadku," vyhlásil chalan prázdno.
Keď strach ustúpil, Chris sa sama cítila prázdna. Šok, pomyslela si. Som v šoku. Asi každú chvíľu začnem hystericky kričať.


Katrine stála blízko pri ohni. Pila studené horké pivo a cítila zvláštne chvenie. Mohlo to znamenať len jedno. Na blízku bol ďalší upír. V Londýne to chvenie nevnímala. Okolitý zmätok a množstvo ľudí v nej vyvolávalo rôzne pocity a vnemy. V mestečku Deon bolo málo takých vecí a preto sa niečo nadprirodzené odrážalo v jej duši a vytváralo to vlny ako na vodnej hladine.
"Takže Kate.... doniesol som ti ďalší pohár." Ozval sa Mattov hlas tak blízko že ňou trhlo. "Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť." Podával jej žltý pohár.
Usmiala sa. "To nič." Vzala si pohár. "Ďakujem."
"Kedy ste sa prisťahovali?" snažil sa rozprúdiť konverzáciu.
"Včera a prišla som sama. Otec zostal v Londýne." Napila sa horkého piva.
"Sama?" prekvapene nadvihol obočie.
"Hej, chcela som vypadnúť z rušného mesta a otec tam má prácu. Kúpil mi teda dom v Deone a tak som tu." Vysvetlila Katrine jednoducho.
"Je to zvláštne nie?"
"Keď myslíš... Naša rodina je celá zvláštna. Ja už také veci nevnímam."
"A čo ty Matt. Bývaš v Deone dlho?"
"Odkedy sa pamätám." Prikývol.
Na malý okamih ich osvetlilo svetlo. Katrine si inštinktívne zakryla tvár, ale ukázalo sa, že je to len auto. Jeden z mladých chlapcov prišiel autom. Otvoril dvere a pustil hudbu.
"Na takejto party som nebola celú večnosť." Zasmiala sa veselo zdvihla pohár.
Matt sa usmial a svojim plastovým pohárom ťukol do toho jej. Obaja sa napili.


Christina urobila niečo čo James neočakával. Vrhla sa mu do náručia a rozplakala sa. Triasla sa na celom tele. James ostal zaskočený. Chvíľu len tak stál a potom ju nemotorne pohladil po chrbte. A zamrmlal čosi ako: "No, no... to bude dobré..."
Keď sa upokojila, uvedomila si, že práve objíma cudzieho človeka. Rýchlo sa odtiahla a chalan si vložil ruky do vreciek koženej bundy.
"Chris, má ťa kto odviesť...?" opýtal sa zachrípnutým hlasom.
"Poznáš moje meno?" ostala zaskočená.
"To v škole pozná predsa každý..." Christina len prikývla, ešte stále bola ako v nejakom tranze. David na zemi ticho zaskučal.
"Mali by sme mu zavolať pomoc..." šepla takmer počuteľne.
"Postarám sa o to," povedal potichu. Vytiahol telefón a pár vetami oznámil, že na cintoríne leží dobitý chalan. "Odveziem ťa k tvojím priateľom."
"Ďakujem, pôjdem pešo."
"To určite," odvrkol trochu podráždene. "Zdá sa že priťahuješ problémy."
"Hádam si nemyslíš, že sadnem k tebe do auta?! Vôbec ťa nepoznám a práve si ho takmer ubil..." Odbila ho Christina, ktorá sa trochu spamätala.
"Chceš ísť pešo cez celé mesto takto...?" Keď si uvedomila kam sa díva, obliala ju horúčava a snažila sa to miesto zakryť. Bolo jej vidieť až nohavičky. "Volám sa James Black..."
"Výstížné...", zamrmlala.
"Takže?"
"Nepočkáme kým príde sanitka?"
"Chceš im vysvetľovať čo sa tu stalo?"
"Myslím, že David im to aj tak povie..."
Jamesová tvár potemnela: "Pochybujem, že by sa chcel pochváliť, tým že ťa chcel znásilniť."
Christinou prebehla triaška. V diaľke sa ozvali zvuky sirén. "Tak poďme..." Povedala neisto.
Vydýchla si až keď auto zastavilo pred jej domom. Obaja po celý čas mlčali. Otvorila dvere.
"Ďakujem," povedala a rýchlo vystúpila.
Jamesove oči sa zúžili a díval sa miznúcou Christinou. S tou ešte budú problémy, pomyslel si. Naštartoval a čierne auto zmizlo na konci ulice.


James vošiel do domu a zabuchol dvere. Vyzliekol si bundu a vzal do ruky pohár do polovice naplnený whisky. Ozvalo sa zaklopanie. Švihol na dvere nenávistný pohľad, ale prešiel cez vstupnú halu, aby ich otvoril.
Na prahu stála mladá, štíhla dievčina so svtelími vlasmi. V rukách držala koláč. Pozrela na Jamesa a usmiala sa.
"Ahoj."
Nadvihol obočie.
"Som nová suseda." Povedala veselo.
"Dojímavé." zamrmlal.
"Priniesla som koláč..." nevzdávala sa svojho veselého tónu. "Môžem ísť ďalej?"
Zmetene zažmurkal. "Och, pardón, aký som nezdvorilý." Povedal naoko milo. "Nie, nemôžeš ísť dalej!" zamračil sa a milý tón bol preč.
Úsmev jej z tváre zmizol. Zamračila sa a prebodla ho pohľadom.
"Okej. Tak to skúsime inak." Pustila koláč na zem a nechala ho rozprsknúť sa po podlahe. Z tašky vybrala plastovú fľašu. Trocha ňou potriasla, tmavočervená, hustá kvapalina v nej zažblnkala. Jamesovi zasvietili oči.
"Priniesla som šampanské... môžeme oslavovať." Urobila malú pauzu. "Och, prepáč, ty máš tuším radšej podradnejšiu značku."
"Kto si!" vyhŕklo z neho.
Usmiala sa. "Som tvoja priateľka, James."
"Odkiaľ vieš moje meno?"
"Ja viem veľa vecí." Pokrčila ramenami. "Tak pustíš ma dnu alebo nie?"
Odstúpil z dverí a uvoľnil jej tak vstup. Prešla okolo neho vyzývavou, kolísavou chôdzou. "Hm... pekné." Zhodnotila dom. Otočila sa a pozrela na neho. Stál pri vchodových dverách. Opieral sa o ne chrbtom. Ruky mal prekrížené. Na prvý pohľad pôsobil ležérne dokonca príťažlivo. Ona však cítila jeho obavy a neistotu.
"Som Kate." Vzala si prázdny pohár zo stolíka a provokatívne nalievala tekutinu z falše. Pozorne ho sledovala. Vychutnávala si jeho vnútorný boj. Týrala ho.
"Povedal by som, že ma teší, ale klamal by som."
Zasmiala sa. "Som zvyknutá, že ľudia ma neradi vidia..." napila sa z pohára.
"A čo vlastne chceš?" pokrčil ramenami a pozorne ju sledoval ako chodí po izbe a obzerá si knihy a obrazy.
"Spriateliť sa." Pokrčila ramenami. "Som tu nová, hľadám spoločnosť."
"Tým, že ľudí prinútiš, aby ťa pustili do svojich domovov a provokuješ ich si veľa priateľov nezískaš..."
"Nie som zvyknutá zoznamovať sa s novými ľuďmi. Väčšinou aj tak len kričia a bojujú o život." Pokrčila znova ramenami a pokorne si obzerala drevenú sošku slona.
"Myslela som, že by sme sa mohli porozprávať. Koniec koncov, sme z jedného cesta..." položila sošku na miesto a sadla si na pohodlný gauč. Usmiala sa na Jamesa. Všetko pohŕdanie a povýšenie bolo zrazu preč.
James prešiel cez izbu, vzal svoj nenačatý pohár whisky a sadol si oproti. Kate si prehodila jednu nohu cez druhú. Obzerala si jeho peknú tvár, jeho dobre stavené telo. Videla každú jednu mihalnicu aj miniatúrne vrásky na tvári. Povzdychol a nenávistne pozrel na pohár, čo držala v ruke. Vôňa, ktorá sa z neho šírila bola lahodná a lákavá. No zatiaľ vyhrával James.
Katrine pohodila vlasmi. "Ako dlho si v meste?"
"Myslel som, že to vieš... tak ako vieš moje meno..."
"Povedala som, že viem veľa vecí, nie všetky!" obhájila sa a znova sa napila. "Naozaj si nedáš?" ponúkla ho znova.
"Nie." Zavrčal.


Keď Christina vošla do izby, srdce sa jej prudko rozbúchalo. Na jej posteli sedel Matt.
"Kde si..." všetky výčitky, ktoré mal tak starostlivo pripravené mu uviazli v hrdle, keď videl ako vyzerala. "Chris... čo sa ... si v poriadku...?"
Len prikývla. Nemala chuť mu práve teraz vysvetľovať čo sa jej stalo a, že ju zachránil James Black. Bolo jej to trápne. No keď zbadala Mattov zlomený výraz tváre, hodila sa mu do náručia a všetko mu porozprávala. Nemohla mať pred ním tajomstvá, pred ním nie. Poznali sa tak dlho a teraz potrebovala niekoho blízkeho.
Len čo Matt odišiel, dopriala si dlhú sprchu a snažila si utriediť myšlienky.
Zabalená len v uteráku si sadla za stôl a otvorila denník, aby si všetko zapísala. Keď bola hotová vrátila denníček späť do zásuvky nočného stolíka a vytiahla si svoj Iphone. Prezliekla sa do pyžama a zaliezla do postele. Prepínala medzi kanálmi rádia a opuchnutými očami pozerala do stropu. Cez všelijaké praskanie z éteru počula DJov hlas.
"A tu už máme zlaté päťdesiate roky pre fanúšikov staršej muziky, Goodnight Sweetheart 'od skupiny The Spaniels ..."
Christina konečne odplávala s hudbou do ríše snov.


James trochu nesvoj pozoroval Katrin ako si usŕkala z pohára. Lahodná vôňa krvi mu neskutočne dráždila zmysly a zatemňovala myseľ. Chvíľu bol ako v sladkom opojení, odhodlaný na všetko zabudnúť a podľahnúť pokušeniu.
Odrazu sa rýchlo presunul k baru a nalial sa pohár whisky. Vypil ju celú a potom si nalial druhý pohár. Tentoraz tam hodil aj pár kociek ľadu. Sadol si na koženú pohovku a na perách sa mu pohrával úsmev.
"Ako dlho budeme hrať túto hru?" Opýtal sa a nespúšťal z nej pohľad.
Oblízla si pery. "Kým nepodľahneš." Nadvihla obočie.
"Začína to byť nudné." Ignoroval jej zvádzanie.
"Čo keby si začal odpovedať na moje otázky. Mám ich len pár, ani sa nenazdáš a budem preč."
"Čo ak sa mi nechce odpovedať na tvoje otázky." Znova sa napil.
"Hm..." na chvíľku sa zamyslela. "Tak urobím niečo čo budeme obaja ľutovať."
James sa zasmial. "Prebodneš mi srdce drevom?"
Úprimne sa zasmiala. "Och.. vy mladý upíry, jediné čoho sa bojíte je smrť." Vstala z gauča, prešla po koberci ku Jamesovi a sadla si na jeho kolená. Prekvapilo ho to a nestihol zareagovať. Zdvihla nad hlavu pohár a nebezpečne ho naklonila. Sladká krv sa priblížila ku okraju a hrozilo, že každú chvíľku skĺzne z pohára rovno na Jamesovú tvár.
Nemohol nič urobiť. Keby chcel Kate zhodiť, určite by sa krv rozliala. Mala do dokonalo premyslené. Neostávalo mu nič iné len odpoveať na pár otázok. Mal však navýber medzi pravdou a klamstvom.
"Tak, keď sme sa zblížili James... možno mi odpovieš na moje otázky."
"Ak sa odtiaľto dostanem, neželaj si ma." Zasyčal.
"Čo robíš v meste, prečo si tu? A kto ťa poslal?"
James zdvihol hlavu a pomaly sa nadýchol. Privrel oči a drgol Kate do ruky v ktorej držala fľašu. Tekutina mu začala pomaly stekať po tvári až k ústam. Slastne si oblizol pery a ďalšom okamihu ležali spolu s Kate na mäkkom koberci.
"A pozitiv, muž, okolo tridisatky..." Zašepkal jej do ucha. "Vy starý upíry, trpíte utkvelou predstavou, že mladý upír je slabý a hlúpy. Mňa ale cvičil jeden z najlepších."
V ďalšom okamihu stáli obaja oproti sebe. Katrin sa z hrude ozvalo jemné dunenie a vycerila zuby.
"Ale, ale," usmial sa James. "Takto sa dobré susedské vzťahy nebudujú..." Ukázal na pohovku. A sám si opäť sadol na svoje pôvodné miesto. "Vieš veľmi dobre, kto ma posiela. A len by som ťa rád upozornil, že vo svojich výskumoch zašiel oveľa ďalej akoby bol ktokoľvek z vás čakal. Sme teda trochu odolnejší voči starším, ako iný mladí upíry."
"Ale nevrav," odsekla Kate podráždene. Po dlhých rokoch ju niekto zaskočil a to sa jej vôbec nepáčilo.
"A ty? Vieš prečo si tu? Prečo ťa sem Judas vlastne poslal?"
"Samozrejme že áno, povedal mi to hneď po tom, čo sa mi ospravedlnil za moju premenu a rozplakal sa mi v náručí." Odsekla nahnevane.
"Nemám ani poňatia čo tu vlastne robím a ak mám pravdu povedať, ani sa mi tu nechce byť! Tak mi trochu pomôž a obaja budeme šťastní." Pokrčila som ramenami.
Nervózne pozrela na hodiny čo viseli na stene a potom na okno.
"Ale, ale, niekto sa bojí rána?"
Hodila po ňom škaredý pohľad a dopila obsah falše.
"Pozri James... chodím po tejto zemi už priveľmi dlho." Vstala a prešla ku oknu. "Východ slnka si už nepamätám. Skrývam sa v tieňoch, lovím v noci a cez deň som uväznená v domoch, bytoch, izbách... v dierach akoby som bola šváb! Život pre mňa nemá zmyslel, lenže keby som sa zabila, bola by som zbabelec, považovala by som to za prehru, moja hrdosť mi to nedovolí."
James nechápavo krútil hlavou. "Ty si tuším fakt stará."
"Musím ísť, ak si ma tu nechceš nechať celý deň."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama