3. Christina

16. února 2012 v 14:43 | Katie, Chris |  VAMPIRE story

Ráno sa nad malým mestečkom Deon rozprestrelo rýchlejšie ako chcela. Christina Whitneyová ležala vo svojej posteli s doširoka otvorenými očami. Vstala z postele ešte skôr ako zazvonil budík.
Nemusela sa ani pozrieť do viktoriánskeho zrkadla nad bielizníkom z čerešňového dreva; vedela, čo by v ňom videla. Rozvážnu, tmavovlasú a štíhlu babu, ktorá vždy udáva módny trend. Študentku posledného ročníka strednej školy. Tú, ktorú všetci chalani chceli a ktorou sa všetky dievčatá priali stať. A ktorá teraz mala na tvári nezvyčajne zamračený výraz a stiahnuté ústa.
Horúci kúpeľ a trocha kávy, to ma určite upokojí, pomyslela si. Ranný rituál kúpania a obliekania bol naozaj upokojujúci. Zakrútená v mäkkom uteráku prehrabávala svoje oblečenie, ktoré si priviezla z Paríža kam ju vzala teta krátko po matkinom pohrebe. Nakoniec si vybrala červené tričko a rifle. Dnes nebude budiť pozornosť. Rozhodla sa.
Ranné obavy sa na chvíľu rozplynuli, pretože sa zamestnala. Pohľad jej padol na notes v čiernej koži a očami zablúdila k posledným riadkom, ktoré včera napísala...

Je 5.30 ráno a ja som už hore a mám strach. Snažím sa stále presvedčiť samu seba, že som len rozhodená časovým posunom medzi Francúzskom a tunajším miestom. Ale to nevysvetľuje, prečo sa cítim tak vydesená. Tak stratená. Návrat do školy bude ťažký. Naozaj sa mám tváriť, že sa nič nestalo? Každý sa ma bude pýtať: Ako sa cítiš? Ako sa máš? Ja sa len usmejem a poviem v pohode... keby tu bol môj otec... možno by ma objal a povedal, že všetko bude v poriadku... no ona mi nikdy nepovedala kto to je a ja sa to už nikdy nedozviem...

Dnes už sa so všetkými budem musieť vidieť. Máme zraz na parkovisku pred školou. Bude tam aj Matt. Chodíme spolu takmer dva roky a viem, že sa mi snažil dovolať, no ja som nebola schopná s ním hovoriť. Znamená to niečo? Hovorí to niečo o nás a našom vzťahu? Snáď preto som vydesená? Bojím sa snáď jeho? Alebo všetkých ostatných?
Ale teraz mi to všetko pripadá cudzie, akoby som sem nepatrila. To ja sa sem nehodím. A najhoršie je, že mám pocit, že niekde existuje miesto, kam patrím, len ho nemôžem nájsť.

Pozerala na posledný riadok, ktorý vyšiel z jej pera, a pokrútila hlavou. Vztýčila hlavu a hodila denník do veľkého okna, do ktorého neškodne udrel a spadol na čalúnenú sedačku pod ním.
"Christina! Kde si? Prídeš neskoro do školy! "Ozval sa vzdialený hlas odniekiaľ zdola.
Christina si ešte raz prešla kefou svoje hodvábne vlasy a stiahla ich tmavo ružovou stuhou. Pozrela sa do zrkadla a stuhu vytiahla. Potriasla hlavou a nechala vlasy rozpustené. Potom chytila ​​tašku a zbehla po schodoch.
V kuchyni sa jej štvorročná sesternica Margaret pchala cereáliami a teta Jane niečo varila na sporáku. Teta Jane bola ten typ ženy, ktorý vždy pôsobí trochu zmätene. Mala úzku prívetivú tvár a jemné svetlé vlasy neupravene vyčesané dozadu. Christina ju letmo pobozkala na tvár.
"Dobré ránko všetkým. Mrzí ma to, ale nestíham sa naraňajkovať. "
"Ale Chris, nemôžeš predsa odísť bez raňajok. Potrebuješ bielkoviny ... "
"Dám si pred školou šišku," vyhlásila Christina energicky a otočila sa na odchod.
"Ale Chris ..."
"A asi pôjdem po škole domov k Mattovi, takže na mňa nečakaj s večerou. Ahoj! "
"Christina ..."
No Christina už bola pri hlavných dverách, zavrela za sebou protesty a vyšla na verandu.
Zarazila sa.
Všetky tie nepríjemné pocity zo skorého rána ju opäť premohli. Nervozita a strach.

***

Christinu obklopili spolužiaci takmer hneď keď vstúpila na parkovisko strednej školy. Všetci tam boli, celá partia, ktorú nevidela od konca júla, a štyri alebo päť ďalších, ktorých nepoznala. No oni dúfali, že získajú na popularite, keď sa budú držať s nimi.
Prijímala od svojich priateľov jedno objatie na privítanie za druhým. Všetci jej vyjadrovali sústrasť. Pripadala si ako v sne. Jej najlepšia priateľka, drobnejšia blondínka, Emma k nej pristúpila a dôležito si ju premerala.
"Na to, že si bola vo Francúzku si dosť bledá..."
Christina sa len pousmiala. Emma ju objala okolo pása a odtiahla ju z húfu ľudí, ktorý ich obklopovali, za čo jej bola Christina vďačná. Tie smútočné pohľady ju zabíjali.
"Tak ako sa cítiš? Ale pravdu...!"
"Ako v zlom sne," povzdychla Christina ticho.
"A čo Matt? Už si s ním hovorila? Chodil celý čas ako bez duše..." Christina len zavrtela hlavou a zahryzla si do spodnej pery.
Emma prevrátila očami. "V takýchto chvíľach by mal stáť pri tebe, my všetci sme chceli... A preto sa hnevám, to len aby si vedela..."
"Viem, ale potrebovala som byť sama."
Emma si ju opäť premerala a s vážnou tvárou prikývla. Potom sa otočila a spustila akoby tie tri mesiace vôbec neboli. Dievčatá vyrazili ku škole, ale zvuk perfektne vyladeného motora ich zarazil.
"No nie," hľadela Emma a oči jej skoro vybehli z jamôk. "To je ale fáro."
Elegantné čierne Porshe prevrčalo parkoviskom a hľadalo si miesto lenivo ako panter, ktorý si hľadá korisť. Keď vozidlo zastavilo, otvorili sa dvere a ony zazreli vodiča.
"Panebože," zašepkala Emma.
Z miesta, kde Christina stála, videla, že má štíhlu svalnatú postavu. Vyblednuté džínsy, ktoré musí zo seba pravdepodobne večer olúpať, tesné tričko a koženú bundu neobvyklého strihu. Tmavo hnedé vlasy mu neposlušne padali do očí.
Christina vydýchla.
"Kto je ten maskovaný muž?" Spýtala sa Emma. Tá poznámka bola výstižná - tmavé slnečné okuliare tomu chalanovi úplne zakrývali oči a clonili mu tvár ako maska​​.
"Nezízaj tak, Chris... si zadaná..."
Christina sa nad tým zamračila, keď vstupovali do budovy. Pred nimi sa prestierala dlhá chodba. Postavu v džínsach a koženej bunde zazrela miznúť vo dverách kancelárie na konci chodby. Keď Christina kráčala smerom ku kancelárii, zvoľnila krok, nakoniec zastavila, aby sa zamyslela nad oznámeniami na korkovej nástenke vedľa dverí. Bolo tam tiež veľké okno, cez ktoré bol vidieť celý vnútorný priestor kancelárie.
Ostatné dievčatá otvorene civeli oknom a chichotali sa.
"Skvelý pohľad zozadu."
"Toto je rozhodne bunda od Armaniho."
"Myslíš, že je fakt z cudziny?"

Christina naťahovala uši, aby začula meno toho chlapca. Vyzeralo to, že vznikol nejaký problém: sekretárka študijného oddelenia pani Kentová nazerala do zoznamu a vrtela hlavou. On niečo povedal a pani Kentová rozhodila rukami v typickom geste ,Čo môžem robiť? 'Ešte raz prešla prstom zoznam a presvedčivo pokrútila hlavou. To sa už začal obracať k odchodu, potom sa, ale otočil späť. Pani Kentová k nemu žmurkla a jej výraz sa zmenil.
Ten chlapec mal teraz svoje slnečné okuliare v ruke. Pani Kentová vyzerala niečím prekvapená, Christina videla, ako niekoľkokrát zažmurkala. Pery sa jej niekoľkokrát otvorili a zase zavreli, akoby sa pokúšala niečo povedať.
Christina si priala zahliadnuť viac než len temeno jeho hlavy. Pani Kentová teraz listovala v hromadách papierov a vyzerala zmätene. Nakoniec našla akýsi formulár a niečo do neho zapisovala, potom ho otočila a posunula k nemu.
On ho asi podpísal a vrátil jej ho. Pani Kentová na neho okamih pozerala, potom listovala ďalšou hromadou papierov a nakoniec mu podala čosi, čo vyzeralo ako rozvrh hodín. Ani na okamih z neho nespustila oči, keď si papier bral, pokývol a otočil sa ku dverám.
Christina bola teraz už nepríčetná zvedavosťou. Čo sa tam vnútri asi práve odohralo? A ako asi vyzerá tvár neznámeho? Ale keď sa vynoril z kancelárie, už si opäť rovnal slnečné okuliare na tvári. Prešla ňou vlna sklamania.
Napriek tomu však mohla zahliadnuť aspoň zvyšok jeho tváre, keď sa zastavil vo dverách. Tmavé vlasy rámovali tak jemné rysy tváre, že mohli byť pokojne prevzaté zo starej rímske mince či medailónu. Vysoké lícne kosti, rovný klasický nos ... a ústa, kvôli ktorým by ste celú noc nezaspali, pomyslela si Christina. Horná pera bola krásne tvarovaná a veľmi zmyselná.
Šepot dievčat v hale ustal, akoby niekto otočil vypínačom.
Väčšina z nich sa teraz točila k prichádzajúcemu chrbtom a dívali sa kamkoľvek inam, len nie na neho. Christina zostala na svojom mieste pri okne a mierne pohodila hlavou.
Ten chalan ale zamieril halou, bez toho, aby rozhliadol vľavo alebo vpravo. Ako náhle bol z dohľadu, rozšumela sa vlna povzdychov a šepotu.
Christina nepočula ani jedno.
Prešiel priamo okolo mňa, pomyslela si zmätene. Priamo okolo, a bez jediného pohľadu. Bola úplne zmätená.
Matne si uvedomila, že zvoní. Emma ju ťahala za ruku.
"Čože?"
"Hovorím, že tu je tvoj rozvrh. Máme teraz históriu na druhom poschodí. Tak sa pohni! "
Christina sa nechala od Emmy, postrkovať chodbou, hore po schodoch až do triedy. Automaticky vkĺzla na prázdne miesto a uprela oči na profesorku vpredu, bez toho, aby ju naozaj videla. Stále ešte neprekonala šok.
Prešiel tesne okolo. Bez jediného pohľadu. Nedokázala si spomenúť, pred ako dlhou dobou nejaký chalan to urobil naposledy. Všetci sa aspoň pozreli. Niektorí pískli. A niektorí jednoducho len pozerali. A to Christine vždy vyhovovalo.
Koniec koncov, čo je dôležitejšie, než chlapci? Sú meradlom, toho ako ste populárne, ako ste krásne. A môžu byť užitoční na veľa vecí. Niekedy sú vzrušujúci, ale väčšinou to nevydrží dlho. A niekedy sú hrozní už od začiatku.
Väčšina chalanov, zamyslela sa Christina, sa chová ako šteňatá. Keď ich máte, sú roztomilí, ale nahraditeľní. Len veľmi málo z nich môže byť niečím viac, naozajstnými priateľmi.
Ako Matt.
Ach, Matt. Vlani dúfala, že on je ten, ktorého hľadala, vďaka ktorému by cítila ... no, niečo viac. Viac, než krátky pocit triumfu z dobytí cieľa alebo pýchu z predvádzania nového úlovku pred ostatnými dievčatami. A k Mattovi naozaj začala cítiť silnú náklonnosť. Ale počas leta, keď mala čas premýšľať, si uvedomila, že to je náklonnosť ako medzi súrodencami alebo príbuznými. Vedela, že on sa zamiloval až po uši. Bol by bozkával zem po ktorej kráčala. Volal jej nespočetne veľa krát, bol aj u nich doma. Ona sa však zatajila. Nemala chuť mu plakať v náručí a počúvať slová útechy aj keď vedela, že Matt by to urobil rád. V kútiku duše cítila, že mu tým ubližuje a mala výčitky svedomia. Rozísť sa s ním nemala silu a nevedela ani či je správne ostať s ním...
Pani Gothová rozdávala učebnice histórie. Christina si mechanicky vzala svoju a vpísala dovnútra svoje meno, stále zabraná v myšlienkach.
Mala Matta rada viac, než všetkých ostatných chlapcov, ktorých poznala.
Zazvonilo a všetci sa vyhrnuli z triedy, ale Christina zaváhala medzi dverami. Zahryzla si do pery a prepátrala očami prúd študentov, ktorí sa valili halou. Odrazu ho zbadala.
Matt stál na chodbe obklopený asi piatimi kamarátmi z tímu. Vysoký, pekný chlapec s prenikavo zelenými očami prevyšoval ostatných.
Zbadal ju a pohľad sa im stretol. Trochu zmätene a neisto jej kývol hlavou na pozdrav. Kývla mu späť. Zvrtla sa rýchlym krokom sa vybrala na opačnú stranu. Po ceste vyťukala Mattovi smsku, že sa uvidia na obede.
Ekonómia aj zvyšok dopoludnia utiekol ako v hmle. Christina dúfala, že nového študenta ešte zahliadne, ale nebol na žiadnej z jej hodín. Na jednej z nich bol Matt a ona pocítila bodnutie bolesti, keď jeho zelené oči s úsmevom vyhľadali jej pohľad.
Keď odzvonila posledná hodina, vyrazila do jedálne a kývala na pozdrav vľavo i vpravo. Pred jedálňou čakala Emma, uvoľnene sa opierala o stenu - brada hore, vypnutá hruď a vysunuté boky. Bavila sa s dvoma spolužiakmi, ktorí stíchli a štuchali jeden do druhého, keď ju zazreli prichádzať.
"Chris...?" Ozval sa hlas za jej chrbtom.
Vedela, že sa mu už nebude môcť vyhnúť. Len nevedela ako sa má správať. Budú pokračovať tam kde prestali pred prázdninami? Alebo sa bude Matt dožadovať vysvetlenia?


***

Celú cestu od školy k jeho domu mlčali, ešte že Matt býval len dve ulice od školy. Bol to jednoduchý dom, rovnaký ako ostatné v ulici, akurát záves na verande bol o niečo ošumelejší a farba sa trochu viac lúpala.

Keď vystúpil a Christina sa konečne donútila na neho pozrieť, na okamih jej poskočilo srdce, ako tomu bývalo predtým.

Naozaj vyzeral dobre. O tom nebolo pochýb. Nie tým omračujúcim, takmer znepokojujúcim spôsobom ako ... ako niektorí ľudia, ale takým zdravým spôsobom. Matt Emerson bol typický Američan. Svetlé vlasy mal na futbalovú sezónu zastrihnuté nakrátko a kožu mal dohneda opálenú, ako pomáhal rodičom s prácou na farme. Zo zelených očí sršala poctivosť a úprimnosť. A práve dnes, keď roztiahol paže, aby ju nežne objal, boli tie oči smutné.
"Chceš ísť dnu?"
"Nie, poďme sa len tak prejsť," navrhla Christina. Išli tesne vedľa seba, ale nedotýkali sa. Ulica bola lemovaná javormi a orechmi, vzduch bol pokojný. Christina sa pozerala na svoje nohy, ako dopadajú na vlhký chodník, a náhle pocítila neistotu. Nakoniec nevedela, ako začať.
"Stále si mi ešte nerozprávala o Francúzsku," poznamenal.
"Bolo tam nádherne," povedala Christina a pozrela na neho úkosom. Tiež hľadel do chodníka. "Všetko tam bolo nádherné," pokračovala a pokúšala sa hlasom vyjadriť aspoň nejaké nadšenie. "Ľudia, jedlo, proste všetko. Bolo to skutočne ... "Hlas sa jej vytratil a nervózne sa zasmiala.
"Áno ja viem, skvelé," dokončil namiesto nej. Zastavil a len tam stál a hľadel na svoje ošúchané tenisky. Christina si ich pamätala ešte od vlaňajška. Mattova rodina finančne sotva prežívala; možno si nové topánky nemohol dovoliť. Žmurkla a videla, ako sa zelené oči upierajú na jej tvár.
"Vieš, vyzeráš práve teraz úplne nádherne," povedal.
Christina vystrašene otvorila ústa, ale on pokračoval: "A myslím, že mi chceš niečo povedať." Zatiaľ čo sa na neho pozerala, usmial sa raneným úsmevom. Potom opäť roztiahol paže.
"Ach Matt," vzdychla a pevne ho objala. Potom cúvol a pozrela mu do tváre. "Matt, ty si ten najmilší chalan, ktorého som zatiaľ stretla. Nezaslúžim si ťa. "
Matt sa zasmial. "Už som sa začínal báť, že sa mi chystáš dať kopačky."
Christina sa donútila k úsmevu, pretože presne to mala v pláne. No keď ho videla, jednoducho to nedokázala a prinútila sa mlčať. Počká, ešte počká, kým príde vhodná doba. Ak vôbec taká príde. Možno sa ho naučí ľúbiť, to by vyriešilo jej starosti.
"Teda pôjdeš so mnou?"
"Prepáč...?"
"Dnes večer? Opekačka v lese?"
"Och, pravdaže..." nechala ho nech ju chytí za ruku a kým kráčali ďalej dole ulicou, počúvala jeho plány na tento rok.





Celý deň Katrine presedela pri zapnutej televízií. Znudene prepínala programy. Hojdala nohou. Mnohí by boli unudení na smrť a išli by sa zblázniť, ona bola zvyknutá. Počula, že existuje akýsi drahokam, čo dovoľuje upírom chodiť na slnečné svetlo, nikdy ho však nevidela. Nepoznala upíra, ktorý by taký kameň mal. Musela sa zmieriť s tým, že je odsúdená na život v temnote.
Keď sa už slnko blížilo ku horizontu prešla po schodoch do pracovne a znova vybrala papierovú zložku. Vybrala fotku dievčaťa a zadívala sa na ňu. Zapla notebook a otvorila na internetový prehliadač.
Pozerala na fotku. O dievčati nevedela nič, predpokladala, že bude žiť v tomto mestečku. Nemala ani meno, ktoré by do prehliadača naťukala. Povzdychla si a notebook zatvorila. Pozrela na fotku Scotta. Ako súvisel s peknou dievčinou bola veľká záhada.
Ozval sa zvonček pri dverách. Rýchlo hodila fotky do zásuvky. Potichu zbehla dolu schodmi a pritisla sa chrbtom o dvere. Zvonček sa ozval znova. Niekto za dverami zakašľaľ. Rozhliadla sa po dome a uvedomila si, že sa nesmie skrývať, jej úlohou je predsa spoznať susedov, zapojiť sa do ich komunity. Rýchlo si upravila vlasy, zapálila svetlo v chodbe a s úsmevom otvorila dvere.
Pred dverami stál poštový kuriér. Mal modrú uniformu a čiernu šiltovku. V rukách držal krabicu zabalenú v bielom papieri.
Usmial sa na Katrine. "slečna...." pozrel do zoznamu. "Richardsová?"
"Áno." Prikývla nechápavo.
"Mám pre vás balík."
"Balík? Od koho to je?" zažmurkala.
Kuriér pozrel na adresáta. "Od pána Judasa Lancastera." Usmial sa. "Máte nejaký doklad totožnosti? Je to do vlastných rúk."
Z peňaženky vybrala vodičák a ukázala ho kuriérovi. Umierala od zvedavosti. Možno sú to nejaké nové inštrukcie.
"Tu mi to podpíšte prosím." Podal jej zoznam a pero.
Podpísala sa.
Podal jej balík a poprial krásny večer. Zavrela dvere. Roztrhala papier a nechtom rozrezala lepiacu pásku na krabici. Otvorila krabicu. Na vrchu bol rukov napísaný odkaz.

Dobrú chuť!



Odhodila papier na podlahu a pozrela do krabice. V nútri boli úhľadne, v radoch poukladané plastové fľaše. Vybrala jednu. Tmavá tekutina voňala aj cez uzavretú fľašku. Začala sa smiať. Otvorila flašu na napila sa krvi. Bola ľudská.
Sedela na podlahe a večerala. Zmysli sa jej zlepšili a smäd sa stratil. Hneď mala lepšiu náladu. Odložila zásielku do kuchynskej skrinky po umývadlo a pred krabicu postavila čistiace prostriedky.
Vybehla po schodoch rýchlo ako víchor, otvorila šatník a obliekla sa. V kúpeľni sa pohrala s líčidlami. Obzrela sa v zrkadle a potom vykročila do tmy.
Zoznám sa so susedmi. Opakovala si otázku. Mala by ísť zaklopať na dvere vedľajšieho domu? A vtedy začula hudbu. Vzdialenú hudbu. Keby sa nebola napila krvi, určite by to nebola počula. Vykročila ulicou smerom ku zdroju hudby. Vzduch bol teplí a bez podpätkov sa jej kráčalo ľahúčko. Ako sa približovala začula hlasy, nedokázala však rozoznať slová. Ulica končila a začínal sa les. Pokračovala v ceste. Nemala sa čoho báť, bola predsa najobávanejší predátor na zemy. Zbadala oheň. Keď vyšla z lesa ocitla sa na veľkej lúke alebo čistine. Uprostred horel oheň. Okolo boli roztrúsený mladý ľudia. Pili z plastových pohárov.
Obzerala sa okolo. Na party pod hviezdami nebola niekoľko stoviek rokov. Zamierila do prava ku veľkej skupine ľudí. Postávali okolo kovového suda s pivom a veselo diskutovali.
Konečne prišla na radu. Pozrela na mladíka, ktorý čapoval pivo.
"Ahoj." Usmiala sa. Cítila mučivú vôňu ľudí naokolo, nemala však potrebu vrhnúť sa na nich.
"Ahoj. Teba som tu ešte nevidel." Prezeral si ju ako keby bola korisť.
"Som tu nová." Pokrčila ramenami. "Dúfam, že to nie je večierok len pre pozvaných...."
"Ak áno, tak som ťa pozval. Som Matt Emerson." Natiahol k nej ruku.
Zasmiala sa "Kate Richardsová." Potriasli si ruky.
"Koľko stojí to pivo?" opýtala sa veselo.
Matt sa zamial. "Je zadarmo!" načapoval zlatistý nápoj do žltého plastového pohára a podal jej ho.
"Ďakujem." Vzala si pohár.
"Odkiaľ si sa prisťahovala?"
"Z Londýna."
"Wáw.... v tomto zapadákove sa unudíš na smrť!"
"Vyzerá to tak, že dnes to asi nebude..." obzerala sa okolo. "Ešte sa uvidíme. Rada som ťa spoznala..." vykročila preč.
"Daj na seba pozor!" začal čapovať ďalší pohár piva pre kamoša čo stál vedľa neho.


Christina sedela osamotene na zábradlí drevenej besiedky. Pozorovala vravu ostatných študentov.
Všimla si, že Matt nalieva nejakej dievčine, ktorú predtým nevidela. Aj v tom šere dokázala rozpoznať, že je krásna. Vlastne bola až nadľudsky krásna- vyžarovalo to z nej. Najviac na nej dominovala prekrásna pokožka, slonovinovo biela a tvár mala ako vytesanú do mramoru. Nežiarlila. Možno mala. Ale nežiarlila. Odrazu mala pocit, že sa zadusí.
Potrebovala vypadnúť. Nechcela natrafiť na nikoho známeho. Ale kam by mohla ísť, aby bola sama?
Odpoveď sa vynorila takmer okamžite. Samozrejme. Pôjde sa pozrieť za mamou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama