2. James

15. února 2012 v 14:30 | Chris |  VAMPIRE story

Havran preletel vrcholkom mohutného duba a James inštinktívne zdvihol hlavu k nebu. Keď videl, že to je len vták, upokojil sa.

Sklopil oči k ochabnutej bielej veci vo svojich rukách a pocítil, ako sa mu tvár stiahla dojatím. Nemal v úmysle ho zabiť. Ulovil by niečo väčšie než králika, keby si uvedomil, aký veľký má hlad. Ale to bolo práve to, čo ho desilo: nikdy nevedel, aký silný ten hlad bude. Mal šťastie, že tentoraz zabil len králika.

Stál pod starými dubmi, slnko sa predieralo pomedzi ich listy dole na jeho svetlovlasú hlavu. James vo svojich džínsoch a tričku vyzeral ako úplne obyčajný stredoškolský študent.

To ale nebol.

Hlboko do lesov, kde ho nikto nemohol vidieť, tam sa chodil kŕmiť. Teraz si horlivo olizoval pery, aby snáď na nich nezostala ani kvapka. Nechcel riskovať. Aj tak bude dosť náročné, aby mu táto komédia vyšla.

Na okamih znovu zapochyboval, či to nemá jednoducho vzdať. Možno by sa mal vrátiť naspäť do Talianska, späť do svojho úkrytu. Čo ho len prinútilo veriť, že by sa opäť mohol radovať zo slnečného svitu? Je pravdou, že Scott má stále veľký vplyv. To on ho poslal medzi ľudí, aby strážil to dievča. Poznal jeho tajomstvo. Scott ho zasvätil, ale stále premýšľal, prečo sa nechal nahovoriť na toto divadlo. Bolo to pod jeho úroveň.

Ale bol už unavený zo života v tieňoch. Bol unavený temnotou a tvormi, ktorí v nej žili. A najviac zo všetkého bol unavený samotou. To bol hlavný dôvod, prečo pred pár rokmi vyhľadal Scotta, keď opustil klan Burgovcov.
Prvý ranný úsvit začal prebúdzať nový deň. James ho pozoroval z okna svojej izby v starom rodinnom sídle na okraji mesta. Dom patril Scottovej rodine. Nikto tam nebýval už dlhých desať rokov a nebyť starostlivosti majordóma a guvernantky, ktorých najal, bol by dom spustol úplne. O vnútro sídla sa zvládli postarať, no okolie bolo spustošené a zanedbané. Bude to musieť dať do poriadku ešte predtým ako sa Scott vráti.

Stál v salóniku a mal otvorené okná, tak že spôsobil prievan a studený vlhký vietor fučal okolo neho. James bol už úplne oblečený, ale nie preto, že by vstával skoro. Vôbec nešiel spať. Týmto životom žil ešte len desať rokov, no stále si nevedel zvyknúť. Mnohokrát pozoroval ľudí ako spia. Sami alebo pritúlený k niekomu, zababušený v mäkkých perinách. So závisťou ich sledoval ako sa im pokojne dvíha hrudník a viečka sa pohybujú, pretože prežívajú sny. On už nesníval.

Práve sa vrátil z lesov. Niekoľko kúskov vlhkého lístia mu ostalo prilepených na drahých topánkach. Úzkostlivo ich očistil.
Každý má na svete svoje miesto a jeho miesto kedysi bývalo medzi elitou. Kedysi.

Prečo na takých veciach ešte stále lipne? Samozrejme, mal si uvedomiť, že ak bude hrať rolu študenta, pripomenie mu to jeho vlastné študentské roky. Nadával sám sebe, že sa na to nechal prehovoriť. Teraz sa mu spomienky vracali silne a jedna za druhou, akoby listoval stránkami časopisu. Jeden obraz mu teraz naživo objavil pred očami: tvár jeho otca, keď oznámil, že odchádza z univerzity. Jeho výraz nikdy nezabudne. V živote nevidel otca tak nahnevaného ...

"Čo tým myslíš, že sa tam nevrátiš?" jeho otec bol zvyčajne spravodlivý muž, ale bol vznetlivý a jeho syn v ňom prebúdzal jeho prudkú povahu. "Chceš mi povedať, že ja, Walther Black, sa budem musieť pozrieť do tváre svojim priateľom s vedomím, že môj syn je k ničomu? Flákač, ktorý neprispeje ničím užitočným? "Ako v ňom stúpal hnev, tvár naberala čoraz červenší odtieň. Ako majiteľ jednej z najväčších tabakových tovární bol známy svojou prchkou povahou.

James ani nemrkol. "Zrejme áno. Ak nazývaš priateľmi tých, ktorí sa ti pchajú do zadku v nádeji, že im požičiaš peniaze. "

"Idiot nevďačný!" Zareval Walther a vyskočil zo stoličky. "Vari nestačí, že pobytom na škole plytváš svojím časom a mojimi peniazmi? Ale áno, viem všetko o tvojich hazardných hrách, podvodoch aj ženách. A tiež viem, že keby nebolo tvojho sekretára a tých, ktorí ťa doučujú, prepadol by si v každom kurze. Ale teraz ma chceš zosmiešniť úplne. Ale prečo? Prečo?"
Sám nevedel prečo. A keby vedel, že je to jeho posledná noc ako človeka... že ako človek bude žiť len devätnásť rokov... že...
Kládol si tieto otázky dookola. Keby to vedel... Zmenilo by sa niečo? Zmenil by sa on? Žil by lepšie? Bol úctivejší k otcovi? K ženám, ktoré využil a ponížil? Bol by lepší človek...?

To sotva.

A tak keď ho našiel Scott, prisahal, že ak už nedokázal lepšie žiť, bude lepším v tomto posmrtnom väzení.
James sa prudko odvrátil od okna.
Prečo otvárať staré rany? Avšak aj v tej chvíli, keď si to pomyslel, v hrudi opäť pocítil známu bolesť. Nemohol zabudnúť na minulosť - a ani si to neprial. Pripomínalo mu to, kým je teraz.
Zatvoril okno. Vietor sa razom utíšil. A oprel si oň hlavu, pritisol čelo k chladivému povrchu. Jeho školiteľ mal ešte jedno obľúbené príslovie: Zlo nikdy nedôjde pokoja. Môže triumfovať, ale nikdy nedôjde pokoja. Ale treba to stále skúšať.
Prečo vlastne prišiel do Deonu? Pripomenul si. Kvôli nej.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama