Duben 2011

6.Sin City

25. dubna 2011 v 13:37 | Christina, Katie Lee |  Goldburký amulet

5. Less is sometimes more

25. dubna 2011 v 13:28 | Christina, Katie Lee |  Goldburký amulet

4. One minute in reality

25. dubna 2011 v 13:17 | Christina, Katie Lee |  Goldburký amulet

3. Goldburský amulet

25. dubna 2011 v 13:10 | Christina, Katie Lee |  Goldburký amulet



2. kapitola Noc

25. dubna 2011 v 11:52 | Katie Lee Richards
Na strane temna vládol prísny a krutý vládca Cheiron. Pod jeho vládou sa vybudoval systém v ktorom vznikli vrstvy. Silnejšie a vznešenejšie rody boli v kráľovej milosti a tie, čo nemali moc sa stali otrokmi. Boli úbohí a chudobní a zastávali tie najpodradnejšie miesta v spoločnosti. Naopak prastaré rody upírov žili v Cheironovom hrade. Boli šľachtou. Nikdy nelovili, nepobehovali po lesoch. Všetko mali na zlatých tanieroch.
Do tejto vrstvy patrila aj Amber a Dorien. Súrodenci. Podobali sa jeden na druhého tak ako to len bolo možné. Obaja mali bledú porcelánovú pleť. Svetlé, rovné vlasy. Oči ako mandle. Plné, zmyselné pery. Boli rovnako vysoký. A predsa bol medzi nimi obrovský rozdiel.
Amber bola tichá a tajomná. Usmievala sa, keď sa to vyžadovalo, tancovala, keď ju niekto vyzval. Smiala sa na vtipoch, no jej oči ostávali kamenné. Ako dva kúsky ľadu. Naopak Dorien pôsobil príjemne. Šibalským pohľadom skúmal všetko naokolo. Nebol tak strnulý a vedel sa zabaviť či už pri šachovej hre alebo pri tanci. Jeho smiech sa často krát niesol po chodbách hradu. Obaja súrodenci boli Cheironovými obľúbencami.
Celou krajinou sa šuškalo, že Cheiron urobí z Amber svoju tretiu manželku.
Kráčala po tmavej chodbe, ktorú osvetľovali len horiace fakle. Jej kroky sa ticho ozývali. Zamatový župan hladil kamennú podlahu. Pomaly zišla dolu okrúhlymi schodmi. Bledou rukou sa pridržiavala oceľového zábradlia. Keď zostúpila z posledného schodu stála v okrúhlej hale. Osvetľovali ju len sviece. Uprostred kamennej miestnosti stál okrúhli drevený stôl. Zlatistá váza držala krvavo červené ruže. Ich vôňa jej dráždila nos. Po obvode celej miestnosti bolo niekoľko, na vlas rovnakých, dverí. Z jedných vyšiel komorník. Oblečený mal čierny oblek z ktorého vytŕčala biela košeľa. Tvár mal sivú, nie veľmi zdravú. Okolo hlboko posadených očí mal výrazné čierne kruhy.
"Raňajky sú pripravené, slečna." Povedal hrubým hlasom.
Amber na neho neprítomne pozrela. "Tá včerajšia krv sa nedala piť. Ak bude dnes to isté, odtrhnem niekomu hlavu!" povedala pokojne. Bola ako socha. Dokonalá, prekrásna, studená. Prešla cez halu, okolo ruží a blížila sa ku dverám. Samé sa otvorili a vo vnútri sa rozhoreli sviečky. Amber vošla dnu. V jedálni bol tmavý dubový stôl. Okolo neho dvanásť zamatových stoličiek. Všetok nábytok v miestnosti bol vyleštený a bledé plamene sviečok sa od neho odrážali. Amber si sadla. Ozval sa silný úder kovového predmetu na drevo. Chvíľu bolo ticho a potom znova. O niekoľko okamihov neskôr uviedol komorník do jedálne ďalšieho upíra strednej postavy. Tvár mal samú jazvu. Hnedé oči plné odvahy a hnevu lemovalo tmavé obočie. Pery mal úzke no krásne tvarované. Stavba tela jasne naznačovala, že je bojovník.
"Slečna Amber, prišiel generál Troy." Mierne sa uklonil komorník a rýchlo opustil jedáleň. Troy sa usadil. Bez slova pozerali jeden na druhého ako zvery, ktoré odhadujú či sa dá tomu druhému veriť. Konečne sa vrátil komorník a na zlatej tácke niesol dve zlaté čaše. Jednu postavil pred Troya a druhú pred Amber.
"Komu, alebo čomu môžem ďakovať za tvoju ctenú návštevu, Troy?" vzala čašu do dlaní. Priložila si ju k perám a stále pozorujúc Troya poriadne si odpila sladkastej krvi.
"Obídem formality a poviem ti na rovinu, že sa chytá okupácia."
Amber položila čašu na hladučký stôl. Stisla pery k sebe. Chápala vážnosť situácie, no zdalo sa jej to nesprávne.
"Myslíš, že si môžeme dovoliť útok na elfov? Myslíš, že nestrážia svoje hranice?"
"O pár dní bude ich najväčší sviatok v roku. Vylievanie Grálu budú ďakovať za dary, ktoré im zem dala a je to slávnosť kedy sa zemi dodáva energia, aby mohla fungovať ďalej!"
Amber odfrkla. "Hlúposti."
"Súhlasím, naivnosť elfov nemá hraníc, no jedno nám ten sviatok zabezpečiť môže - moment prekvapenia! Po prečítaní mojej správy sa kráľ rozhodol, že povediem okupáciu."
"Troy, nemôžeš viesť okupáciu sám!" znova sa napila.
"To samozrejme viem. Pomáhať mi bude Beowulf, kráľ ho povýšil na generála včera večer."
Amber sa dlho na Troya zadívala. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa okupácia uskutoční. Už tak dlho neboli v konfrontácii s elfmi, myslela si, že túžba vyhubiť ich zoslabla, a že napriek nenávisti bude konečne mier a pokoj.
"Amber! Vieš, čo okupácia znamená pre váš rod?"
"Iste že to viem! Hádam si nemyslíš, že som hlupaňa!" vyprskla na Troya ako podráždená mačka. "Pochádzam zo starobylého rodu. Môžeš rátať aj so mnou aj s mojím bratom!"
Troy vstal. Vzal zlatú čašu a jej obsah vypil na ex. "Uvidíme sa o pár dní!" oficiálne sa uklonil a rezkým krokom, ktorý pripomínal pochodovanie vyšiel z miestnosti.
Amber dopila krv. Vstala a zamyslene kráčala chladným hradom. Prešla cez točité schodisko a keď zdolala posledný schod začula husle. Vydala sa za hudbou. Po niekoľkých metroch vošla cez drevené dvere. Ocitla sa v komnate ktorú zdobili zamatové drapérie. V strede bol prekrásny klavír. Pod oknom sa tlačil malý stôl z kvetmi a niekoľko kresiel. Jediná drevená skriňa sa leskla v svetle sviečok, ktoré horeli v lustri nad jej hlavou. Oproti skrini bola obrovská knižnica plná kníh v koži. Mnoho z nich malo ošúchané nápisy. Hudba bola hlasnejšia. Amber pokračovala v ceste. Prešla cez komnatu do jediných dverí ktoré tam boli. A stála v spálni. Dominantou bola obrovská posteľ s nebesami. Vedľa nej stáli dva vysoké svietniky a v nich horiace sviece. Okná zakrývali zamatové závesy. Práve v tejto miestnosti bol zdroj hudby. Mladý Dorien stál pri zatiahnutých oknách. Husle mal pod bradou a prižmúrené oči. Amber ho chvíľu pozorovala. Hral sa s husľami, hladil ich a slák bol akoby jeho predlženou rukou. Po chvíli hudba stíchla. Súrodenci pozerali jeden na druhého vychutnávajúc kontrastné ticho.
"Prečo máš zatiahnuté závesy Dorien?" Amber prešla cez izbu a jediným pohybom odhalila obrovské okno. Nemusela sa báť slnka. Obloha bola pod ťažkými mračnami. V ich krajine bola obloha vždy zamračená.
Dorien odložil husle do pevného puzdra. "Stále pozerám von oknom, akoby ma tam niečo... čakalo. Vábilo." Keď odložil husle ostal nehybne stáť chrbtom k oknu.
Amber sledovala nádherný výhľad. Videla nádvorie, upírov a vlkolakov, ktorý si plnili svoje každodenné povinnosti, za hradbami videla pusté polia a niekde v diaľke sa črtali hory a lesy.
"Hovorila som s Troyom." Povedala ticho.
"Ideme do vojny?" Dorien prešiel ku oknu a pozrel na svoju sestru.
"Chystá sa okupácia."
"Čo ma je po tom!" túžobne hľadel von oknom.
"Podľa zákona, Dorien, musíme ísť. Sme zo starodávneho rodu a musíme sa zúčastniť na okupácii alebo útoku. Ak to neurobíme, stratíme kráľovu priazeň, vyženie nás. Čo budeme potom robiť?"
Dorien nehovoril nič. Stále hľadel do diaľky nevnímajúc realitu. Amber si povzdychla. "Ani mne sa tam nechce. Ak elfovia niečo vedia, je to brániť sa, pri poslednom útoku zahynula polovica armády. Bolo to len pred osemnástimi rokmi, veľmi dobre si to pamätám."
"Troy bude viesť vojská?" opýtal sa neprítomne.
"Áno. Spolu z Beowulfom."
"Tým vlkolakom?" prebral sa Dorien. "To nie je dobrý nápad, Beowulf nie je pri zmysloch, je divoký a nikoho neposlúcha! Robí si čo chce! Nedá sa ovládať!"
"Ja viem. No je to najlepší bojovník akého máme."
"Ale my nepotrebujeme dobrých bojovníkov, potrebujeme stratégiu!" rozhneval sa Dorien.
Amber sklopila zrak. Dorien povzdychol. "Neboj sa sestrička. Zvládneme to. Obaja sa z tej hlúpej okupácie vrátime." Objal svoju sestru.
Dni sa striedali s nocami no v krajine upírov to nebolo badať. Obloha vyzerala stále rovnako temne. Ako však čas bežal, hrad sa plnil. Prichádzali ostatné vznešené rody z iných menších panstiev rozmiestnených po krajine. Kráľ Cheirón zvolával svojich poddaných, aby sa pripravili na okupáciu.
Jeden večer sa všetci zhromaždili v kráľových sieňach. Kráľ sedel na svojom kamennom tróne. Bol starý, kožu mal hrubú a vráskavú, vlasy, bradu a fúzy mal biele ako papier strapaté a na hlave mal matnú mosadznú korunu. Jeho oči hľadeli na zhromaždených cez bielu ochrannú vrstvu, ktorá sa mu za tie roky vytvorila v očiach. Oblečený mal hrubý odev z ťažkej hnedej látky zo zlatistým lemovaním a elegantným vyšívaním.
"Som rád, že ste všetci prišli. Zdá sa, že poslovia sú stále spoľahlivý. Ideme do vojny a vaša krajina vás potrebuje. Generál Troy, máte slovo."
Troy prešiel pred zhromaždených. Uklonil sa kráľovi a potom sa otočil na upírov a vlkolakov stojacich v sieni.
"Elfovia a víly budú oslavovať Vylievanie Grálu, je to ich najposvätnejší sviatok v roku. Obrana na Hranici bude oslabená. Beowulf, mapu prosím."
Z davu vyšiel obrovský muž. Mal čierne mastné vlasy, husté obočie a pohľad ktorý zabíja. Jeho tvár bola posiata jazvami a peru mal čerstvo rozťatú. V obrovských rukách niesol stočenú mapu. Pred zrakmi prítomných ju roztočil. Troy prešiel k mape a ukázal na červenú bodku v strede.
"Toto je chatrč na Hranici. Prejdeme okolo, no nesmieme sa zastavovať, zamierime na sever do lesov aby sme sa skryli pred slnkom, no aj napriek tomu musíme nosiť ochranu." Troy prstom ukazoval ako budú postupovať. ".... až nakoniec sa ocitneme priamo pod kopcom na ktorom stojí ich hrad Cen-Eridhas."
"Pane žiadam o slovo." Oval sa nízky upír z davu.
"O čo ide?" Troy ho prebodol pohľadom. Neznášal otázky.
"Hovoríte, že elfovia budú oslavovať nejaký hlúpi sviatok, nebudú všetci zhromaždený na tom ich sprostom hrade? Nie je to riskantné zaútočiť priamo tam?"
"O to presne ide ty idiot!" zavrčal Beowulf. "Každý významný elf bude v tom čase na hrade! Máme skvelú možnosť zničiť ich raz a navždy!"
Upír bol ticho a prikrčil sa akoby v obrannom postoji. Amber ho pozorovala. Zdalo sa jej to rovnako pritiahnuté za vlasy. Celá táto hlúpa okupácia bola bláznovstvo.