5. kapitola- Escalfovia

17. března 2011 v 10:40 | Christina |  Bewelirova brána
Escalfion - magické lietajúce stvorenie žijúce okolo veže Nemroth v lesoch Atalainy v blízkosti mesta Carnegal. Fyziológiou podobné miestnym dravým vtákom avšak s hlavou mačacích šeliem Khádskej púšte. Za ich existenciu ďakujeme mágovi Escalfovi, ktorý ich zčasti pustil do nášho sveta. Pre ich úplný presun potrebujú ľudskú krv a po zhmotnení sú agresívne až kým ich slnko nášho sveta nespáli na prach. Za pár minút dokážu pohodlne roztrhať človeka, čím vytvoria priestor pre zhmotnenie ďalších escalfov. Našťastie ich existencia je viazaná na priestorovú trhlinu v Nemrothe...

Úrývok z encyklopédie Magické tvory západnych kráľovstiev, 3. Vydanie

Slnko sa sklonilo za štíty vysokých hôr.
Posledné lúče sa dotkli zeme svojou teplou dlaňou a zo dňa ostali už len spomienky v červenkastom nádychu. Od východu sa rýchlo sťahovala hlboká modročierna tma.
Medzi kopcami zadul vietor ostrý ako ostrie meča a až do budúceho rána odplašil všetky pripomienky skorej jari. V tienistých štrbinách a na dne roklín sa stále ešte držal ľad, ktorý pod podpätkami ťažkých topánok hlasno praskal.
Ozvalo sa krvilačné syčanie. Tichý naliehavý piskot pripomínal plač dieťaťa, no jeho nepríjemne sa zvyšujúca intenzita na človeka pôsobila viac ako desivo.
Hnal ich hlad...

V tom istom lese sa chvelo lístie, ako by súcitilo s tými, ktorých prichádzajúce udalosti znepokojovali. V hĺbke lesa sedela bytosť skrz naskrz premknutá poznaním. Spriadala mágiu. Obklopovala ju jemná hrejivá žiara; hoci sedela na holej zemi, jej bohato sfarbené šaty však neznečistila ani vlhkosť, ani hlina lesnej pôdy. To preto, že sila jej zaklínadla ju držala pár milimetrov nad zemou. Takmer to nebolo vidieť. I keď mala zatvorené oči, videla, čo potrebovala. Dlane držala obrátené nahor. Plávala v prúdoch tajuplnej sily, ktorá okolo nich vytvárala akési mystické spojenie. Vysielala svoje vedomie pozdĺž krehkých siločiar, aby svojou mágiou obsiahla les okolo.
Plavovlasá čarodejnica vyzerala tak krehko. Sedela nepohnute, oči mala zatvorené a od sústredenia sa jej okolo očí tvorili malé vrásky. Naplno sa sústredila a napriek nebezpečenstvu čo číhalo, sa nehodlala vzdať svojej vášne. Učila sa. V duchu starobylej elfskej mágie vnímala prepletené zväzky energie každej živej bytosti v lese. Ich vedomie uchopila a ľahko, bez toho aby na nich páchala sebe menšie násilie, pretvorenej k potrebám spoločnosti. Takto Sethy používala svoju moc: jemne, tkala z vlákien všadeprítomných prírodných síl magickú sieť, ktorú bolo možné využiť.
Okolo nej pobehoval biely zajačik. Pôvodne ho plánovala zabiť a chytiť pár tých malých potvoriek a zistiť, čo ich láka do nášho sveta.
Tráva, stromy, kvety, každá rastlinka, i zvery- prehovorili. Prezradili jej tajomstvá. Keď sa započúval do ich naliehavého šepotu, čas prestal hrať dôležitú rolu. To čo jej prezradili jej nedávalo celkom zmysel. Bolo veľmi náročné porozumieť reči tých, ktorý nepoužívali slová, len emócie.
Videla obraz starodávnej knihy. Položená bola na kamennom stole. Na jej zažltnuté stránky dopadal mesačný svit. Okolo nej v kruhu postávalo štrnásť mladých žien a na krku mali všetky do jednej amulet, ktorý tak dôverne poznala. Pôvodné sesterstvo! Pri kamennom stole stál starec odetý v sivom plášti. Za koženým opaskom mal zavesené byliny. Živo gestikuloval a neustále ukazoval na knihu. Zdalo sa, že ženy ho pozorne počúvajú. Kým niektorým sa na tvári zračil nesúhlas, pár z nich prikyvovalo.
Zdalo sa, že napokon predsa len dohodli. Štrnásť párov rúk sa vystrelo okolo knihy a zaklínadlom ju rozdelili na zvitky. Každý jeden pristál pred jednou z nich. Nerozumela tomu čo videla. Mal však pocit, že tú knihu už predtým videla.
Ponorila sa hlbšie do pocitov, ktoré ju zaplavili a snažila porozumieť.
Zvuk kovu narážajúceho o kov primäl veliteľa vyskočiť na koňa tak, aby videl čo sa deje. V zmätku, ktorý nastal sa snažil zahliadnuť tie prekliate potvory, ale pobehujúce kone a zvírený prach mu to znemožňovali. Z úst mu vyšla hromada nadávok.
Dookola sa ozýval tresk mečov o kamene. Bolo to namáhavé a hlavne zbytočné. Hoci escalfovia po každom zásahu kvičali od bolesti, útoky im nijako neublížili, naopak vyprovokovali ich k väčšej zúrivosti. Nasledovala séria výkrikov premiešaných so silnejúcim kvílením vetra. Akoby tie potvory premýšľali, svoje prepadnutie dokonale načasovali na okamih, kedy boli cestovatelia najzraniteľnejší voči útoku. Než prepadnutí stihli zareagovať a tasiť zbrane, podarilo sa útočníkom vyvolať medzi nimi zmätok.
Seraph začul šuchot a okamžite spoznal, že je to escalf, podľa zvuku pomerne veľký. Zastavil výpad ešte predtým, než ho začal, a vyčkával. Veliteľ si stvorenie tiež všimol, ale na rozdiel od Serapha po ňom ťal a jeho zbraň zazvonila o kameň. Z ľavej strany sa ozval dupot chodidiel. Seraph viac nepotreboval. Bodol a ucítil, ako sa špička jeho meča ponára do čoho čo by v reálnom svete malo byť mäkké mäso. No čepeľ len prešla vzduchom. Napriek tomu sa ozvalo zúrivé zakvičanie. Seraph zanadával. V tme sa nemal problém pohybovať. Jeho oči, narozdiel od ľudských, nemali s tmou žiaden problém. Boj v tme bol pre ľudí skúškou. Každý zo súperov mohol zomrieť len kvôli prílišnej predstavivosti. Najpodstatnejšie bolo určiť presnú pozíciu protivníka a šramot, zdanlivý pohyb zachytený kútikom oka alebo falošný pocit mohli byť príčinou prezradeniu vlastného postavenia a následnej rýchlej smrti. On videl jasne. Nemusel si domýšľať presne vedel čo sa v tábore deje. Niečo tie potvory muselo prilákať. Niečo čím sa kŕmia.
Zohol sa a ucítil, že miestom, kde mal pred zlomkom sekundy hlavu, niečo preletelo. Zároveň sa ozvalo bolestné zakvílenie. Otočil sa po zvuku ľudského dychu a sám ho zadržal.
Konečne našiel čo hľadal. Miesto kde sa zhlukli. Čierne potvory sa na niečom kŕmili, Seraph nemohol vidieť čo, alebo kto je, pretože to pokryli celé. Zvuk malých ostrých zúbkov sa nepríjemne ozýval. Mľaskali a vrčali. Len čo sa napili krvi a chrbtoch sa im zjavili krídla. Rozprestreli ich a vzniesli sa do vzduchu. Odrazu si niečo uvedomil.
"Oheň´!" skríkol. Escalfovia sa držali hlavne v tme a šere, tam kde žiara ohňa už nesvietila. Rýchlymi skokmi sa presunul ku koňovi. Vyskočil do sedla. Z ohniska vytiahol horiacu palicu a pricválal k miestu kde mali escalfovia "hostinu". Hodil palicu na zem a len čo ich ožiarilo svetlo z ohňa- ozval sa sipot. Do povetria sa vzniesla vôňa spáleného mäsa. Boli preč. Samozrejme, že nie všetci, ale Serpaph potreboval vedieť čo ich sem prilákalo. Len čo videl ostatky tela- bolo mu jasné o koho ide. Mŕtvola mala asi 110 cm. Taká postavička tu bola len jedna. Malý, večne nespokojný gnóm. Celú cestu sa ponosoval. Keď sa neponosoval, tak sa vystatoval, že v Carnegale urobí najväčší obchod svojho života.
"Už žiaden obchod, priateľu," povedal Seraph.
Veliteľ sa snažil priložiť na oheň. Jednou rukou sa oháňal mečom a druhou hádzal do ohňa všetko čo mu prišlo pod ruku. Zvyšný traja sa snažili presunúť cestovateľov bližšie k ohňu, čo bolo dosť náročné, lebo pár z nich už bolo zranených a escalfovia neustále útočili a dobiedzali.
"Zišla by sa nám tvoja pomoc!" skríkol nervózne. "Ako sa ich zbavíme? Potvora odporná!" Kopol do čiernej chlpatej gule, ktorá sa pokúšala prisať na ranu z ktorej mu vytekala krv. Jeho noha len prešla odrazom tela escalfa. Ten zavrčal a vyceril zúbky ostré ako čepele ich mečov a dýk.
"Podpálime les..."
"Žartuješ?"
Pokrčil ramenami. "Iný nápad?"
"Čo tie tvoje hókusy- pókusy čo ovládaš?"
Seraph pokrútil hlavou. "Moja mágia je na takéto veľké miesto prislabá. Vykúzlim ti oheň k večeri..." Veliteľ neocenil jeho pokus o žart. Z Seraphových zdvihnutých rúk vyšľahol oslepujúci blesk a tvorovia obklopujúci dvoch žoldnierov zhoreli. Získal im pár cenných sekúnd na to, aby sa presunuli k ohňu. Ľudia z karavany spolu so svojimi ochrancami postávali okolo ohňa. Malé zúrivé beštie ich obkolesili. Vrčali v tieni a čakali. Svetielka z ich nenásytných neživých očí svietili. Seraph ich ešte pár krát zasiahol bleskom, no cítil, že ho to vyčerpáva. Čakala ich dlhá noc a on musel ostať silný.
Hluk boja, výkriky a kliatby naplnili okolie. Sethy sa strhla. Noc prišla tak nečakane. Kým sa ona sústredila na hlasy okolia, nevnímala čas. Keď tak náhle prerušila spojenie, vždy jej trvalo pár sekúnd, kým nabrala dych. Otriasla sa. Bola slabá. Musela to čo videla povedať ďalej. Rozhliadla sa okolo seba. Vtom zbadala mláku. Vystrela dlane a zatvorila oči. Sústredne hľadala červené mihotavé svetielko sesterského amuletu.
Morwen sa dotkla mágie myslí a pochopila. Sny ktoré ju prenasledovali ju desili čoraz viac. Uvedomila si, že jej schopnosti nadobúdajú rozmerov, o ktorých sa jej ani nesnívalo a ktoré sa vymykajú ľudskému chápaniu. V porovnaní s tým, čo kedysi považovala za hranice svojich možností, sa teraz stávala niečím čomu sama nerozumela. A s týmto vedomím si bola istá, že jedného dňa príde na to, ako si také vedomosti podmaniť, ak bude mať dostatok času. A čas bol teraz tým najcennejším. Amulet na krku sčervenel a začal ju páliť...
Vedela, čo to znamená. Rýchlo vstala a natiahla sa po krčahu vody. Ruka sa jej od rozrušenia triasla tak, že takmer polovicu rozliala po stole. Naliala ju do misky. V odraze vodnej hladiny zbadala Sethy mihotajúcu sa oproti nej. Prehovorila bez toho aby otvorila ústa.
-Sethy?-
- Chcela som sa spojiť so sestrou, a ty jediná si počula moje volanie Morwen- jej hlas znel ako cingot podkov po kamennej dlažbe.
-Čo sa to deje?-
- Ja nemám odpovede na všetko, ale do nášho sveta začal prenikať nový druh mágie. Nepoznaný a nepatrí sem.-
Myšlienky, ktoré preklenuli vzdialenosť medzi nimi, boli plné obáv. Sethy pokračovala. - Nám všetkým by dobre poslúžilo, keby sme mali viac času, ale čas plynie podľa vlastnej vôle a snáď si pripravená.-
-Pripravená?-
Potom sa v mysli Morwen objavil pocit - a ona v ňom rozpoznala úzkosť.
-Či si pripravená, alebo nie, je čas... ja nemám čas!- Rýchlo jej rozpovedala o videní, ktoré jej ponúkli stromy. O knihe a zvitkoch. -Musí to niekto vedieť, keby sa mi niečo stalo!-
V Morweninej mysli sa ukázalo pár obrazov, ktoré sa mihali rýchlo za sebou. Pochopila, že Sethy jej posiela "mapu". Spojenie tak ako nečakane nadviazali, tak sa rýchlo pretrhlo.
Morwen sa zvalila na posteľ a bolestivo si pošúchala spánky. Spojenie ju vystrašilo a vysalo z nej energiu. Cítila ako sa jej únavou chvejú nohy. Utiekla z Carnegalu pred viac ako tromi týždňami. Nechcela vedieť nič, prečo sa Sethy spojila práve s ňou? Mohla sa však brániť ako chcela, vedela, že osudu neujde a čo najskôr sa musí vrátiť. Hneď ráno pôjde do prístavu.
Sethy hoc vyčerpaná teleportovala k miestu odkiaľ prichádzali zvuky boja.
Seraph zbadal červený záblesk. Vystúpila z neho útla postava. Veľmi rýchlo zhodnotila situáciu.
"Dobrotivé nebo- čarodejnica!" vydýchol si Veliteľ.
Sethy tleskla dlaňami nad hlavou a čistina sa otriasla burácaním hromu, ktorý rozťal vzduch priamo nad ich hlavami. Jej amulet žiaril ako svieca uprostred tmy a beznádeje. Escalfovia sa chúlili v oslnivom jase jej kúzla. Čarodejnica rýchlo predniesla zaklínadlo a okrídlení escalfovia popadali na zem. Oblohu osvetlil ďalší a ďalší záblesk. Tí ktorí ešte krídla nemali sa snažili niekam zaliezť. Sethine kúzla však boli nemilostivé.
V jednej chvíli existovali v skutočnom, aj keď nezvyklom svete a v nasledujúcej vstúpili do kráľovstva duchov. Premkol je neznesiteľný chlad.
Keď bolo konečne po všetkom, Sethy od vyčerpania padla na zem.
Seraph nezaváhal.
Keď sa nad ňou skláňal, len nechápavo zašepkal. "Odkiaľ si tu vzala čarodejnica?"
Zdalo sa, že niečo mrmle. Najskôr jej nerozumel a potom mu to nedávalo zmysel.
"Je tu... necítila som jeho prítomnosť... ale..." niečo nesúvisle mrmlala. O lovcovi, o smrti, o pergamenoch a knihe. Potom akoby sa spamätala schytila Serapha za golier. "Príde moja sestra, bude ma hľadať... pomôž jej! Počuješ...?"
"Potrebuješ si oddýchnuť," snažil sa ju upokojiť. No ona zavrtela hlavou.
"Počul si?! Dlžíš mi to."
"Áno, áno." Prikývol nespokojne. Dúfal, že sa z toho tá bosorka vyspí a bude to v poriadku. V žiadnom prípade nemal v pláne stať sa pestúnkou nejakej jej sestry. Sethy prižmúrila oči.
"Potrebujem odísť."
"V takomto stave nemôžeš."
Slnko sa pomaly vyklonilo za obzor.
"Už ste v bezpečí. Odpusť." Chytila ho za ruku. Seraph cítil ako z neho vyťahuje energiu. Slabol. Pohltil ju červený záblesk a bola preč. Otriasol sa.
Nemal ich rád. Čarodejnice. No tejto nemohol nič vyčítať- pomohla im. Pomaly vstal a vrátil sa ku karavane.
Veliteľ ho priateľsky poklepal po ramene. "Vypadnime odtiaľto. Ešte za svetla."
Seraph prikývol a pošúchal si ruku. "Poďme. Čakajú ma ešte nejaké povinnosti." Pokrútil hlavou, akoby sám neveril, že to povedal.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 shelynka shelynka | Web | 17. března 2011 v 10:41 | Reagovat

Ahojky prosím zapojíš se do mé soutěže...jen dej hlas své nejoblibenější děkuju Shelynka

2 Denisa Denisa | Web | 17. března 2011 v 10:49 | Reagovat

nechceš vyměnit ikonku? jestli ano, klikni tady: http://dee-dee-vsechna-zvirata.blog.cz/1103/chces-vymenit-ikonku

Promiň za reklamu...

Nenašla jsem reklamy.:))

3 ♡JB♡ ♡JB♡ | Web | 17. března 2011 v 10:50 | Reagovat

Hezký blog a zajímavý příběh

4 katielee-chris katielee-chris | 17. března 2011 v 11:34 | Reagovat

[3]: dakujem ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama