8. kapitola- Pravda a lož

1. února 2011 v 11:20 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
Arabela sa o chvíľku vrátila a doniesla knihu v hnedom koženom obale. Podala ju Harrymu, ktorý si ju trasúcimi rukami vzal. Otvoril prvú stránku
a na zožltnutej strane bolo úhľadným písmom napísané:

Myšlienky Lilly Evansovej
Harrymu sa rozbúchalo srdce.
"Vy ste celý čas mali denník mojej mamky?"
"Áno! Harry, bola to jedna z vecí, ktorú sa Fénixom podarilo nájsť v ruinách vášho domu. Ten zvyšok máme v archívoch. Sírius, dnes po stretnutí ukážeš Harrymu všetko čo máme."
Sírius vážne prikývol a Dumbledore dokončil: "Denník si dobre odlož. Aspoň pre túto chvíľu. Chcem vedieť či máte pre mňa nejaké správy?"
Ako prvý prehovoril Mundungus.
"Zistil som to čo ste chceli." Pozrel na Dumbledora.
"Artur mi doniesol zoznam všetkých zamestnancov ministerstva mágie a vyznačil, ktorí boli v procesoch pred trinástimi rokmi obvinení alebo spomenutí. Nebudem zvládať kontrolovať všetkých."
"Artur ti pomôže. Ďakujem. Sírius doniesli sa mi nepríjemné správy o príprave otvorenia Azkabanu. Ak sa tak stane, viete tak ako ja čo bude nasledovať."
"Ľudia sa dozvedia a konečne uveria..." Ozvala sa Arabela.
"Nie len to. Ministerstvo obnoví procesy a pozvú si ako hlavného svedka Harryho."
Harrymu skoro zabehol jablkový koláč. "Čože? Mňa?"
"Áno, Harry, ale neboj sa postupne ťa pripravíme na to
ako to bude prebiehať."
"Ale veď ja som nič zlé neurobil."
"Nebudeš obvinený, budeš svedok. A Arabela, dúfam, že si rozmýšľala nad mojim návrhom."
"Áno...no neviem či je to až taký dobrý nápad..." Odpovedala neisto.
"Ver mi viem čo robím. Tak ako znie tvoja odpoveď."
Arabela si vzdychla. "Ešte si to premyslím."
"Dobre, ak budeš potrebovať poradiť, obráť sa na Rémusa, veď on tým prešiel."
Zrazu na okno zaťukala malá hnedá sova. Arabela rýchlo vstala a otvorila jej okno. Sova pristála na Dumbledorovej ruke. Na nohe mala priviazaný list. Dumbledore ju oslobodil a hneď si list prečítal.
Podľa toho ako sa Dumbledore tváril, Harry usúdil, že to nie sú dobré správy.
"Budem musieť odísť. Ozval sa mi Rattlesnake." Pri tomto mene sa Sírius nahnevane zamračil. "Uvidíme sa večer."
Vstal a ozvalo sa PUK. Albus Dumbledore sa odmiestnil.
"Tak to by sme mali." Povedal stroho Mundungus.
"Kto je to Rattlesnake? A večer?" Opýtal sa Harry zvedavo. Zrazu nastala v celej kuchyni zvláštna atmosféra. Všetci stíchli a pozerali jeden po druhom. Napokon sa ozval Sírius.
"Je to jeden z hlavných špiónov Radu vtáka Fénixa, Harry. A je to ten tretí muž, o ktorom ti rozprával Profit a na ktorého si bol tak veľmi zvedavý. Myslím si, že sa čoskoro stretnete tvárou tvár a potom všetko pochopíš." Povedal Sírius a odišiel z kuchyne.
"Netráp sa tým, Harry.
Je mnoho toho čo nevieš." Snažil sa ho upokojiť Rémus. "Idem za ním." A odišiel.
Arabela sa prívetivo usmiala.
"Večer sa tu máme stretnúť a prebrať, tak ako každý týždeň, našu prácu."
"Tu?"
"Nemysli si, že toto je len tak hocijaký dom. Je hlavným strediskom Fénixov už dlhé roky."
            Harry vyšiel pred dom a sadol si do trávy. V ruke zvieral denník svojej mamky. Chcel ho otvoriť, ale zároveň sa to bál urobiť. Padol naňho tieň. Bol to Sírius. Čupol si vedľa neho.
"Hore na posteli máš škatuľu. Snaž sa pochopiť, že ani pre nás to nie je ľahké."
Harry sa uškrnul: "A pre mňa to je myslíš ľahké? Mal som jedenásť rokov, keď som sa dozvedel kto som a ako vlastne zomreli moji rodičia. Nikto mi nikdy neodpovie priamo a všetko sa dozvedám len tak aby sa nepovedalo. Prečo nikto nemyslí aj na mňa? Vždy som ja ten kto ustupuje. Ale už ma to nebaví. A vôbec kto sa ma pýtal či chcem ostať u Dursleyovcov? Nikto!"
"Mal si iba rok, nenahovoril si toho veľa..." Pousmial sa Sírius, no Harry si aj tak všimol, že je veľmi smutný.
"Prepáč, ja len..."
"Chápem ťa Harry, len neviem či je správne to čo sme urobili. Mali sme ti to povedať skôr. Tak by to chcel aj James."
"Povedať mi čo?"
"Prečítaj si ten denník. A potom sa porozprávame."
            Harry sa rozhodol, že zalezie do svojej izby. Presne to aj urobil.
Keď však vošiel do izby zbadal na posteli starú hnedú škatuľu veľkú asi ako do nového televízora. Bol
na nej nalepený štítok s veľmi jednoduchým textom:
                          
                                      Lilly a James Potterovci

            Harry položil na posteľ denník a otvoril škatuľu. So smútkom v srdci sa díval na to všetko čo mu ostalo po jeho rodičoch.
Bol tam obhorený hnedý obal. Harry ho otvoril a našiel v ňom zopár otcových starých spisov z obdobia, keď ešte pracoval pre Fénixov. Harry sa posadil a so záujmom začal čítať.

Správa zo dňa 15.októbra 1987

Moji milí Fénixovia!

Dnes nám prišiel povedať nové správy Peter Pettigrew. Prišiel okolo pol štvrtej a opäť mal veľmi naponáhlo. Mám pocit, že úlohu, ktorá mu bola zverená nezvládne. Doniesol mi spis niektorých, už odhalených, smrťožrútov. Prešiel som si meno po mene, ale niečo mi na tom všetkom nesedí. Všimol som si, že Voldemort si svojich ľudí nevyberá len tak náhodne. Musia byť
pre neho niečím užitočný inak ich zabije. Napriek tomu medzi jednotlivými smrťožrútmi nevidím žiadnu súvislosť.
Sme však s Lilly veľmi znepokojený správami, ktoré sa nám doniesli o vážnom stave Longbottomovcov. Je len málo takých, ktorí do boja o pravdu položia vlastné srdce a Longbottomovci takí boli. Veríme, že nájdete spôsob ako im pomôcť, a že nič ešte nie je stratené. Časy sú čoraz temnejšie a pokiaľ sa nám nepodarí Voldemorta čo najskôr zastaviť, splní svoju hrozbu. Viem, že mnohý z nás obetovali a obetujú svoje životy, ale je to nevyhnutné. A hoci je Dumbledore presvedčený o svojej pravde, nechce sa mi veriť, že by niekto zrádzal z našich radov. V Rade vtáka Fénixa pracujú ľudia, ktorý sa mi stali priateľmi a za ktorých by som položil ruku do ohňa. Viem, že ste ochotní položiť za našu rodinu svoje životy a sme vám za to vďačný. Preto pochybujem, že je medzi nami zradca.
Poslal som Síriusovi presné inštrukcie. Keby sa nám niečo stalo, on bude vedieť čo ďalej.
Verím Vám!
                                       James Potter

Harry so slzami v očiach položil list vedľa seba. Nemohol tomu uveriť. Dumbledore po celý čas vedel, že ich niekto zradí a neurobil nič. Vôbec nič. Jeho rodičia zomreli, ale keby zasiahol Dumbledore mohli možno ešte žiť. Harry si list prečítal znova. Na druhej strane jeho otec Dumbledorovi neveril. Neveril, že by ho mohol zradiť priateľ. Harry si nevedel predstaviť, že by ho zradili Ron alebo Hermiona.
            Díval sa na úhľadné písmo svojho otca. Tak rád by poznal tohto muža.
            V zažltnutom obale bol ďalší list napísaný tým istým písmom, ale so starším dátumom.

            12.sebtember 1987

Ja James Potter a moja manželka Lilly Evans Potterová, určujeme v prípade nášho úmrtia za poručníka nášho syna: Harryho Pottera- jeho krstného otca Síriusa Blacka. Želáme si, aby sa oňho ako aj o Harryho majetok staral až do Harryho plnoletosti.

                            James Potter, Lilly Evansová-Potterová
           
Harry nebol schopný žiadneho slova. Písmena sa mu odrazu rozmazali pred očami. Tak túžil byť so svojimi rodičmi. Utrel si slzy a nazrel do škatule. Našiel tam ešte dva zarámované certifikáty na mená svojich rodičov. Písalo sa v nich, že sú členmi Radu vtáka Fénixa. Ďalej tam našiel fotku na ktorej bola veľká skupina čarodejníkov v modrých habitoch, ktorí sa usmievali. Každý mal na ľavej strane fénixa v plameňoch. Harry si domyslel, že je to symbol Radu vtáka Fénixa. Pozrel sa bližšie na fotku.
Celkom
dole v pravo stále jeho rodičia a vedľa nich stál
v modrom habite Peter Pettigrew a držal okolo ramien Jamesa. Nad nimi stáli Sírius, Arabela a Rémus. Na ľavej strane fotografie stál Albus Dumbledore, Moody, Mundungus a (Harrymu od prekvapenia skoro vypadli oči z jamôk) mladí Artur a Molly Weasleyová. A bol tam ešte niekto koho Harry veľmi dobre poznal. V strede stál večne pobledlý a chudý Severus Snape. Harry sa díval na fotografiu znova a znova. Nemohol uveriť, že Peter bol až taký skazený. Ako mohol zradiť jeho otca?
Z myšlienok ho vyrušil Rémus.
"Harry, poď so mnou."
"A kam?" Odpovedal podráždene.
Rémus sa nad neho naklonil. Všimol si fotografiu, ktorú Harry zvieral v ruke.
"Bolo to najlepšie obdobie Fénixov." Povedal smutne.
"Kedy vznikla táto fotka?"
"Bolo to zhruba rok pred tvojím narodením."
Harry sa znovu zadíval na fotku a všimol si, že nad Dumbledorom stají zavalitý muž s modrými očami a chudá žena s dlhými gaštanovými vlasmi. Harry mal pocit akoby ich odniekiaľ poznal.
"Kto je to?" Opýtal sa a ukázal na tých dvoch.
"To sú Nevilloví rodičia." Odpovedal Lupin.
Harry sa díval na fotku. Nastalo ticho, ktoré sa mu zadalo dlhšie ako hodiny.
"Nechceš sa ísť pozrieť na stretnutie Fénixov?" Prerušil ho Rémus.
Harry sa zamyslel, no po malej chvíľke odpovedal: "Dobre."
Odložil veci do krabice a zišiel s Lupinom dole. Kráčal za ním a uvedomil si, že v dome je odrazu priveľmi ticho. Všade bola tma. Rémus vyšiel z domu a Harry ho nasledoval. Keď však stáli pred domom neodpustil si otázku.
            "Nevravel Dumbledore, že sa Fénixovia stretávajú v tvojom dome?"
            "Nič nie je také ako sa na prvý pohľad zdá, Harry." Povedal Rémus s lišiackym úsmevom. Zatvoril dvere a potom na ne zaklopal štyrikrát svojím prútikom. Harry musel veľmi napínať uši, aby počul čo hovorí.
            "Rad vtáka Fénixa, strážca Azkabanu, Rémus Lupin." Okolo dverí sa vytvoril modrý oblak.
            "Môžeme vojsť."

           Dvere sa otvorili a oni vošli dnu. Len čo Rémus prešiel dverami mal na sebe modrý habit, presne taký istý ako ľudia na fotografii a mnohí, ktorí tu pobehávali. Harry sa nestačil čudovať. Čo čudovať, pripadal si ako absolútny blázon. Zmizol Rémusov nábytok, obrazy dokonca aj zariadenie.
Všetko tu bolo úplne iné.
            Boli tu len samé kancelárie, skrine plné rôznych registrov a stoly s hnedými koženými stoličkami. Harry kráčal hore po veľkých mramorových schodoch za Lupinom. V Lupinovom dome bolo na druhom poschodí množstvo izieb. Tu boli len jedny veľké dvere bielej farby.
            Lupin ich otvoril a oni vošli do veľkej okrúhlej miestnosti bielej farby.
V strede bol velikánsky biely stôl a okolo neho asi tridsať bielych stoličiek s modrými poťahmi. Aj po obvode miestnosti boli stoličky.
            "Tam si sadni, Harry." Ukázal mu na jednu zo stoličiek, ktoré stáli na po okraji. Harry otvoril ústa, aby sa opýtal čo sa to vlastne deje a kde to vlastne je, ale Lupin ho uzemnil.
            "Otázky neskôr."
            Dvere sa otvorili a dnu vošiel Sírius, samozrejme v modrom habite.
           
Kývol Harrymu a sadol si k okrúhlemu stolu. Odniekiaľ sa ozval úder gongu
a dvere sa otvorili. Do miestnosti začali prichádzať ľudia v modrých plášťoch. Harry poznal len niekoľkých. Bolo tam Arabela, Mundungus, Moody.
Prišiel aj Artur Weasley, ale vyzeral tak zúbožene, že ho Harry takmer ani nepoznal. Mal strapaté a mastné vlasy, bol neoholený a veľmi schudol. Vyzeral tak, akoby ani nevnímal čo sa okolo neho deje. Harryho si ani nevšimol. Harry si pomyslel, že mu naozaj tá práca pre ministerstvo aj pre Fénixov neprospieva.
            Miesta sa zaplnili. Ale nie všetky. Tri ostali voľné. Isto neprišla pani Weasleyová, pretože jedno bolo voľné vedľa pána Weasleyho. Tým druhým bol asi Snape. A tretím musel byť Dumbledore, pretože voľná bola aj stolička pod sochou vtáka Fénixa za vrch stolom.
            Všetci stíchli. Postavil sa Lupin.
            "Albus Dumbledore sa dnešnej rady nezúčastní. Dostal naliehavú správu od Rattlesnaka, ktorý je bližšie nepriateľovi ako mnohí z nás. Dnešnú radu mám, preto viesť ja. Dostal som presné pokyny a inštrukcie. Začal by som najnovšími informáciami. S veľkým smútkom vám musel oznámiť, že naše rady opustil jeden člen. Jeden z Fénixov sa pridal na temnú stranu a slúži nášmu nepriateľovi. Jeho odhalenie bolo pre nás veľmi bolestné." Povedal vážne Rémus.
            Harry si všimol, že pán Weasley zvesil hlavu. Sírius ho objal okolo ramena a ticho mu niečo hovoril.
            "Odišiel od nás Percy Weasley."
            Harry zabudol od úžasu zavrieť ústa. Miestnosťou prebehol šum.
            "Útechou pre nás môže byť len ten fakt, že bol odhalený skôr ako mohol urobiť veľké škody." Pozrel sa na absolútne zničeného pána Weasleyho.
            "Artur, máte nejaké správy o Percym?"
            Pán Weasley nešťastne pokrútil hlavou.

           "Žiadne." Povedal sotva počuteľne.
            "Poprosím vás o hlásenia." Povedal smutne Lupin a díval sa ako Sírius dohovára Arturovi Weasleymu.
            Vstala Arabela a s ňou ešte osem čarodejníkov, ktorých Harry nepoznal.
            "Hlásenie podáva sektor číslo jeden- cudzie kraje." Hovorila Arabela. "Počas sledovania sa nám podarilo vypátrať jedného smrťožrúta, ktorý bol považovaný za mŕtveho. Počas pôsobenia u Voldemorta bol skutočne bezvýznamný, no po Voldemortovom páde sa osamostatnil a žije v Paríži. Stal sa známym obchodníkom, no po pri tom robí špióna pre Voldemorta. Sledujeme ho aj na ďalej.
            Snažíme sa zistiť z akého dôvodu obnovil svoje spojenie s Voldemortom."
            Podala Lupinovi papiere.
            "Ďakujem, sektor dva?"
            Tentoraz vstal Sírius a sedem čarodejníkov. Lupin ostal tiež stáť, takže aj on patril medzi sektor dva.
            "Sektor dva- Azkaban podáva hlásenie." Rozprával Sírius. "Nepriateľ prenikol až sem. Snaží sa stishnúť dementorov na svoju stranu. Keďže dementori sú pod našou kontrolou zatiaľ sa mu to nepodarilo. Nevieme však ako dlho budeme vedieť odolávať. Predpokladáme, že sa Voldemort pokúsi vyvolať vzburu a poštvať opäť dementorov proti nám. Ak by k takejto vzbure došlo obávam sa, že ju nebudeme môcť zastaviť, ba ani ovplyvniť.
Pre dementorov sú živý ľudia oveľa väčším lákadlom a pochúťkou ako polomŕtvy väzni z Azkabanu. Rozostavili sme stráže a do teraz sme čakali na spojku, aby nám dala bližšie informácie o vzbure."
            Postavila sa Arabela.
            "A čo sa stalo?"
            "Našou spojkou bol Percy, ktorý ako viete prešiel na druhú stranu. A teraz sme nielen bez spojky a informátora, ale nepriateľ má pravdepodobne informácie z prvej ruky. Takže musím s tebou Rémus nesúhlasiť. Percy bol odhalený prineskoro."
            Pán Weasley sa ešte viac prikrčil.
            "Máte už nejaké riešenie?" Opýtala sa Arabela. Sírius pokrútil hlavou.
            "Obsadenie a pokrytie Azkabanu bola myslím jedna z našich priorít..."
            "Arabela, my to jednoducho nezvládame! Taká je pravda."
            "Musí byť nejaké riešenie." Povedala potichu Arabela.
            "Je, ale trúfaš si na to? Vieš o čom hovorím, Arabela. Na to asi nemá nikto z nás. Išla, by si dobrovoľne na smrť?"
            Arabela si sadla a vzdychla si. "Neviem..."
            Lupinovi sa zablyslo v očiach. "Arabela, na to ani nepomysli!"
Postavil sa pán Weasley.
            "Ja to urobím. Môj syn zradil. Je to moja povinnosť." Hovoril potichu.
            Vtom prudko vstal Moody a hromovým hlasom prehovoril.
            "Artur, prestaň! Percy nie tvoj jediný syn! Prestaň sa ľutovať. Musíte sa s Molly pozbierať a starať sa o rodinu. Nevyčítajte si čo sa stalo, je to zbytočné. Viem, že vás to zranilo, pretože zrada najbližšieho vždy bolí. Vieme o tom čo dokáže urobiť zrada priateľa." A jeho oko zablúdilo ku kútu kde sedel Harry.
"A nie je to jediná možnosť ako ochrániť Azkaban. Strážte ho naďalej, ja sa vám ozvem. Musím sa ešte poradiť s Dumbledorom. A teraz pokračujme."
Všetci sa posadili iba Artur Weasley ostal stáť. S ním sa postavilo ďalších osem Fénixov.
"Sektor tri- ministerstvo mágie podáva hlásenie. Na ministerstve sa pripravuje kontrola. Chcú kontrolovať všetkých obvinených smrťožrútov. Neveria síce Harrymu, ale Fudge chce mať všetko pod kontrolou. Vzniká tam veľký chaos, nikto totižto nevie čo má robiť. Snažíme sa vypátrať Voldemortovho zveda, ale zatiaľ bezúspešne. Isté indície nám naznačujú kto by to mohol byť...ale nie sme si istý. Pripravil som to všetko písomne." Položil na stôl spis.
"Dobre." Povedal Lupin. "Spisy odovzdám Dumbledorovi a on vám dá pokyny. Pre dnešok je to všetko. Ďakujem."
Postupne sa sieň vyprázdnila. Harry ostal sedieť na svojom mieste. V sieni ostali ešte Moody, Lupin, Figgová, Sírius a pán Weasley a chvíľu sa rozprávali.
Harry začínal cítiť ako mu pomaly oťažievajú viečka a hoci sa snažil zachytiť o čom sa rozprávajú, veľa z toho nepočul. Odrazu sa strhol.
"Harry, poď už je čas." To ho budil Sírius. Vyšli pred dom a Harry ani nevedel ako a bol vo svojej izbe. Rozhodol sa, že pre dnešok má zážitkov dosť.
Keď si líhal do svojej postele, trvalo mu dosť dlho kým zaspal. A keď sa mu to konečne podarilo sníval sa mu veľmi zvláštny sen.

Stál sám uprostred tmavého lesa z ktorého sa ozývalo kvílenie a plač. Kdesi v diaľke zahúkala sova. Nevedel čo má robiť a mal pocit, že nohy má ako z olova. Nemohol sa pohnúť.
Začali k nemu pristupovať postavy v čiernych plášťoch a na hlavách mali kapucne. Postavy sa začali smiať. Ten smiech sa ozýval celým lesom a prenikal Harrymu hlboko do srdca a bodal ho ako dýka s veľmi chladnou a ostrou čepeľou.
Dve z postáv si stiahli kapucňu.
Harry vykríkol, pretože tie tváre spoznal aj keď boli zohavené jazvami a popáleninami.
Boli to Ron a Hermiona.

Harry sa posadil. Bol celý spotený a cítil ako mu búcha srdce. Zapálil si sviečky a vtom mu zrak padol na knihu v hnedom obale. Vzal ju do rúk a začal čítať denník svojej mamky. Ponoril sa do sveta Lilly Evansovej.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama