7. kapitola- Rada

1. února 2011 v 11:15 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
Lupin vošiel do domu a Sírius ho nasledoval. Harry ostal stáť von
a zvedavo a samozrejme aj prekvapene sa pozeral okolo seba.
"Harry, chceš prespať von, alebo si ideš veci zhodiť dnu?"
Zakričal naňho Sírius.
Harry sa spamätal a vošiel dovnútra.
To bolo len prekvapenie. Z vonku vyzeral domček veľmi malý, ale vo vnútri to bol hotový palác. Tu by sa zmestil aj celý chabý domček Weasleyovcov- Brloh. Predsieň bola priestranná a veľmi svetlá. Všade na stene viseli obrazy s veľkými čarodejníkmi. Ne jednom bol zobrazený sám Richard Chrabromil, ktorý práve raňajkoval.

           Veselo Harrymu zakýval. "Tak ako mladý muž?"
"Ďakujem, dobre." Povedal Harry rozpačito. A díval sa do Richardových modrých očí. Harry sa otočil a za sebou videl obraz na, ktorom nikto nebol, no pod ním stál nadpis: Albus Dumbledore.
Harry prešiel ďalej. Očkom zazrel kuchyňu. Bola prekrásna. Mala krásnu zelenú farbu a uprostred stál jedálenský stôl pre ôsmich. Všade po stenách boli sušené kvety a v rohu stál regál na, ktorom boli poukladané knihy s rôznou tematikou.
"Teraz tu nikto nie je, všetci prídu až večer." Povedal Harrymu Lupin.
"Kto všetci?" Pýtal sa Harry, keď vchádzal do menšej obývačky s dvomi bielymi pohovkami. V rohu stálo staršie drevené hojdacie kreslo a dookola stáli rovnako biele taburetky. Harry stúpil na mäkučký slabulinko hnedý koberec.
"Nuž, väčšinou je nás tu viac. Mám veľa voľných izieb. A tak tu teraz bývajú skoro všetci, čo pracujú s Dumbledorom." Odpovedal Harrymu Lupin.
"Hej!" Zakričal na Harryho
Sírius z poschodia. "Nechceš vidieť svoju izbu, Harry?"
"Moju i- izbu?" Opýtal sa Harry prekvapene a v ruke ešte stále držal cestovnú tašku.
"No, choď hore." Posmelil ho Lupin.
Harry prišiel k drevenému schodisku. Vyšiel hore. Ocitol sa na dlhej chodbe. Na jej konci stál drevený rebrík, ktorý viedol do podkrovia. Harry zložil tašku a vyšiel po stupienkoch hore. Odrazu stál uprostred kompletne zariadenej chlapčenskej spálne. Bolo tam úplne všetko. Posteľ, pokrytá zeleným prestieradlom, písací stôl, skriňa dokonca, (Harry nemohol uveriť vlastným očiam), v kúte stál stoja na metlu. Za sebou uvidel Harry malú knihovníčku a v nej zopár kníh.
Na stenách viseli dva plagáty. Na jednom bol metlobalový tým Bulharska a na druhom Írska. Na stene nad Harryho posteľou visel malý obraz jeho rodičov, ktorý sa veselo usmievali a kývali mu.
"Ja viem, že to možno nie je podľa tvojich predstáv a očakávaní, ale..."
Zrazu urobil Harry niečo, čo od neho Sírius vôbec nečakal. Prišiel k nemu a jednoducho ho objal.
"Ďakujem. Ďakujem, ti za všetko."
"Za málo..." Povedal zjavne zaskočený Sírius. "No tak si oddýchni a vyspi sa. Asi si veľmi unavený." A s tým zišiel dole po rebríku.
Harry ostal sám vo svojej izbe.

           Zadíval sa na plagáty.
Na pravej strane strechy bol plagát Bulharského týmu, ktorí hral na majstrovstvách sveta v metlobale. Na veľkom plagáte stálo sedem ľudí odetých v šarlátovo červených habitoch a v ruke držali metly. A nie hocijaké metly, ale rovno Blesky.
V ľavom hornom rohu bol nápis: Bulharské mužstvo vo finále v Anglicku. Harry sa pozeral na všetkých hráčov. Na kraji stál Dimitrov, ktorý bol kapitánom. Vedľa neho stála Ivanovová a potom postupne Zograv, Levskí, Vulchanov, Volkov a napokon na samom konci stál chudý tmavovlasý mladík so žltkastou pokožkou, veľkým orlím nosom a hustým čiernym obočím. To bol Viktor Krum- stíhač. Všetci sa usmievali, len Viktor sa mračil.
Harry sa otočil a na opačnej strane strechy bol plagát Írskeho mužstva, ktoré vyhralo aj napriek tomu, že Krum chytil ohnivú strelu.
Na vrchu tohto plagátu bol zelený štvorlístok a na ňom bolo napísané:
Majstri sveta v metlobale. A pod ním stáli siedmi hráči v zelených habitoch. Connolly - kapitán- držal v ruke metlobalový pohár a šťastne sa usmieval. Vedľa neho stáli Ryan, Quigley a Troy. Mulletová a Moranová sa od šťastia objímali. Na kraji stál Lynch- stíhač ich mužstva a tváril sa veľmi nešťastne.
            Harry sa mu vôbec nečudoval. Vedel aké to musí byť ťažké ak v takomto rozhodujúcom zápase nechytil strelu.
            Harrymu sa to stalo iba raz v treťom ročníku, ale pamätá si to doteraz. Strelu v zápase proti Bifľomoru chytil Cedric, lebo Harry spadol z metly. Na ihrisko prišiel húf dementorov a Harry počul kričať svoju mamu. Bolo to hrozné a ešte dnes mu to naháňa strach, ale hlavne veľkú bolesť.
            Prešiel k zarámovane fotke a jemne pohladil svojich rodičov.
            "Keby ste tu tak mohli byť so mnou."
Vybalil si veci a potom si otvoril knihu, ktorú dostal od Síriusa. Ľahol si na posteľ a ani sám nevedel ako a o chvíľu ho premohla únava. Zaspal.
Keď otvoril oči bolo už neskoro večer. Chvíľu mu trvalo kým sa zorientoval kde je. Všade naokolo panovalo šero. Harry sa posadil a poobzeral sa okolo seba. Bol vo svojej vlastnej izbe v dome Rémusa Lupina. Bol tu s ním aj Sírius. Mal svoju vlastnú izbu. Prvý krát za pätnásť rokov, mal svoju izbu. Nebýval v komore pod schodami a ani v Dudleyho starej druhej izbe, plnej pokazených a nefunkčných hračiek.
Pomaly vstal a prešiel ku rebríku. Z kuchyne sa šírila príjemná vôňa jablkového koláča. Harrymu nahlas zaškvŕkalo v bruchu- uvedomil si, že je veľmi hladný. Zišiel teda dole, ale keď prišiel ku schodisku, ktoré viedlo na prízemie domu, zháčil sa. Zdola počul hlasy, ktoré nepatrili ani Síriusovi a ani Lupinovi.
"Všetko prebiehalo bez problémov?" Opýtal sa príjemný ženský hlas.
"Až na tú nepríjemnosť, ktorú sme boli vyriešiť, ale o tom viete." Odpovedal Sírius vážne.
"Áno," povedala žena ticho. "Bola som to vybaviť u Patrika aby dozrel na Harryho. Bála som sa, že to bude trvať dlhšie. Neverila som, že to pôjde tak rýchlo."
"Sám
som bol prekvapený, že Moody s tým súhlasil...potom čím prešiel toto leto. Dokonca súhlasil, že sa zúčastní zajtrajšieho stretnutia." Zapojil sa Lupin.
"Je fajn, že sme opäť všetci pokope." Povedal mužský hlas, ktorý Harry nepoznal.
"Nie sme tu, všetci a ani nebudeme. Mnohý z nás sú mŕtvy alebo nenávratne zdravotne poškodený."
Povedal vážnym hlbokým hlasom muž, ktorého Harry okamžite spoznal. Bol to Albus Dumbledore- riaditeľ Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Harry si sadol na schody a počúval o čom sa rozprávajú.
"Voldemort sa chystá na niečo veľké." Povedal muž.
"Áno, Mundungus, má pravdu," povedal Dumbledore a po chvíľke ticha pokračoval. "Mal veľa času na prípravu. Bola naša veľká vina, že sme ostali nepripravený. Jeho útok nás možno zasiahne viac, ako sme ochotný pripustiť. Mnohí padnú. Budú to ťažké časy, možno ťažšie ako pred pätnástimi rokmi."
"Ale, Albus," povedala ticho žena. "Mnohí sú ochotný sa mu postaviť."
"Áno, ale mnohí sa opäť pridajú na jeho stranu." Namietol Lupin.
"Opäť budeme na mŕtvom bode. Nebudeš vedieť s kým sa môžeš rozprávať. Bude mať mnoho špiónov. A budú všade. Tým myslím, naozaj všade."
"Počkaj, Rémus." Zastavil ho Dumbledore. "Harry už vstal. Poď Harry, neseď na schodoch. Arabela upiekla veľmi chutný jablkový koláč, istotne si hladný."
Harry zišiel dole, vošiel do malej kuchyne. Srdce sa mu rozbúchalo strachom. Čo ak sa budú hnevať, že počúval o čom sa rozprávajú. Sírius sedel na kuchynskej linke. Tmavovlasá žena s jasno modrými očami a peknými črtami tváre stála pri sporáku a vyberala odtiaľ jablkový koláč. Za vrchstolom sedel Albus Dumbledore, ktorému dlhá biela brada ležala na kolenách. Díval sa na Harryho spoza polmesiacových skiel svojich okuliarov. Rémus sedel vedľa neho so šálkou čaju v ruke. A o stenu bol opretý menší muž, plešatý s chlapčensky šibalským výrazom
v tvári. Hnedé oči upieral na Harryho, ktorý mal pocit, že odniekiaľ pozná. Len si nevedel spomenúť odkiaľ.
"Dobrý večer." Pozdravil ticho Harry. Mal veľmi nepríjemný pocit. Všetci sa naňho zvedavo pozerali.
"Posaď sa, Harry a daj si s nami večeru." Nabádal ho Sírius. Harry si sadol na prázdnu stoličku rovno pred ním. Dumbledore sa poobzeral po prítomných s otázkou v očiach.
"Už to vie," povedal stručne Lupin.
"Výborne, vedel som, že sa rozhodnete správne." Povedal Dumbledore spokojne. "Ak by ste mu to nepovedali vy, urobil by som to sám."
Potom sa zadíval na Harryho.
"Arabelu a ani Mundungusa ešte nepoznáš." Arabela mu podala ruku a Harry ju pevne stisol.
"Arabela Figgová." Povedala žena a chvíľu si z Harrym pozerali do očí. Arabela sa usmiala.
"Veľmi sa podobáš na Jamesa. A máš toho aj veľa z Lilly. Akoby boli s nami." Vzdychla si smutne. Harrymu bola veľmi sympatická, ani sám nevedel prečo.
Prikročil k nemu aj Mundungus a tiež mu podal ruku.
"Mundungus Fletcher, je moje meno a som rád, že spoznávam Pottera juniora." Dobrácky sa na Harryho usmial.
"Vás poznám!" spomenul si odrazu Harry.
"Čože?" nadvihol Rémus obočie.
"Vy ste ten z ministerstva čo bol na Privátnej ulici..."
Sirius vybuchol smiechom. "Čože? Mundungus a z ministerstva mágie? Hahaha!"
"Naozaj..." zháčil sa Harry.
"Ehm.." ozvala sa Arabela. "Harry má pravdu. Teda aspoň to tak vyzerá."
"ČOŽE?" ozvali sa zborovo Rémus aj Sirius. Kým sa Mundungus tváril previnilo, Dumbledore pokojne sedel. "Verím, že nám to v priebehu večera vysvetlíte, obaja. Teraz mám však na srdci niečo iné. Máme pred sebou náročný rok. Možno oveľa ťažší ako ten predošlý. Preto by som sa rád opýtal, toho koho sa to najviac týka, čo si o tom myslí. Harry?"
Spolu s Dumbledorom sa na Harryho upreli všetky oči v kuchyni.  
"Ja?" Opýtal sa Harry prekvapene. Dumbledore si ho premeral skúmavým pohľadom a potom vážne prikývol. Harry nevedel čo mu má odpovedať a tak povedal prvé čo ho napadlo.
"Myslím si, že Voldemort už nikdy nebude taký ako predtým. Taký silný. Teraz už viete ako ho zastaviť."
"Ale to sme vedeli aj predtým...pred rokmi," povedal zamyslene Lupin a sledoval šálku s čajom.
"Harry, pracujem už roky u Fénixov a viem aké množstvo čarodejníkov sa Voldemortovi postavilo a on ich zabil. Nikto neuspel. Iba ..." Arabela sa zasekla a zmĺkla.
"Možno nebola osoba, ktorá by sa na to hodila." Povedal Harry. Dumbledore zvraštil obočie.
"A ty si na to trúfaš?"
Harry už mnohokrát nad touto otázkou rozmýšľal, ale ešte sa nikdy o tom s nikým nerozprával. Poznal odpoveď.
"Ak by som našiel spôsob, ako ho zastaviť tak, áno."
Dumbledore si vzdychol, Sírius zalapal po dychu, Lupin odtrhol zrak od šálky, Arabela si príkrila ústa a tvárila sa zdesene.
Len Mundungus neurobil vôbec nič. Zamyslene Harryho pozoroval.
"Pokúsil by som sa Voldemorta zastaviť."
"Možno má Harry pravdu a je to skutočne jeho úloha. Veď koľko krát stál zoči- voči Voldemortovi a unikol mu. Dokonca na ňom Voldemort neuplatnil ani smrteľnú kliatbu!"
"Zbláznil si sa?" Vyskočil na Mundungusa Sírius. " Je to len pätnásť ročný chlapec. A prežil vo svojom živote viac zlého ako dobrého. Netrpel už dosť? Dumbledore, to od neho nemôžete chcieť..."
"Sírius, nikto to od Harryho nechce." Umlčal ho Dumbledore.
"Mňa by len zaujímalo ako si, Harry, prišiel na takúto myšlienku."
"A nie je to jasné? Veď zavraždil mojich rodičov! Je to vrah. A pokúsil sa zabiť aj mňa... je to možno môj osud." Povedal Harry a pozeral sa po všetkých, ktorý z neho nespúšťali oči.
"Si silný chlapec, Harry a máš mnoho schopností, ktoré nemal ani James. Ale uvedom si jedno. Ty nie si viazaný nikoho osudom. Ani osudom tvojich rodičov a ani Voldemortovým osudom. Nezabudni, že aj Tom Riddle bol kedysi šikovným a múdrim chlapcom, ale pomýlil si smer, ktorým sa chcel uberať. Nezabudni Harry, taký veľký čarodejník ako si ty si svoj osud formuje sám a len na tebe záleží kam a ako pôjdeš. "
"Ja nie som veľký čarodejník...možno Hermiona..."
Sírius sa zasmial.
"Na to by som sa pozrel, že ty nie si veľký čarodejník. Koľko skvelých a výnimočných vecí sa ti už podarilo. Porozmýšľaj."
Harry sa zamyslel, ale nič také veľké čo urobil ho nenapadlo.
Napokon sa ako prvý ozval Lupin.
"Napríklad tvoj patronus je oveľa lepší ako ten Síriusov."
"A spomeň si na Priori Incantantem. Len málo veľkých čarodejníkov v tomto súboji uspeje a ty si uspel." Pridal sa Sírius.
Harry mlčal.
"Harry, možno teraz nevidíš zmysel v tom čo ti tu hovoríme, ale raz pochopíš." Povedal Arabela a položila pred Harryho tanierik s jablkovým koláčom. Všetci si sadli za stôl. A Dumbledore si premeral všetkých prítomných.
"Ja by som sa chcel niečo opýtať." Odvážil sa Harry. ,,Čo vlastne robíte v tom Rade vtáka Fénixa?"
,,Ak dovolíš slova sa ujmem ja." Ozvala sa Arabela. ,,Jedna z našich priorít je samozrejme dosiahnuť definitívnu porážku Lorda Voldemorta. Nie len on má špiónov. Takouto vymoženosťou sme vybavený aj my. A okrem toho, naši agenti sú veľmi dobre školený. Rad vtáka Fénixa nie je nejakou fraškou, či detskou organizáciou. Pôvodne vznikol ako ochrana pred muklami. Čarodejníci sa obávali odhalenia a samozrejme pomsty a tak jeden veľmi šikovný čarodejník Samuel Chrabromil- brat Richarda Chrabromila- založil v dávnom stredoveku Rad Vtáka Fénixa. Neskôr sa z neho vyčlenilo terajšie ministerstvo mágie. V čase keď
bol Voldemort na vrchole svojej moci, bol obnovený. A mnoho čarodejníkov sa stalo jeho členmi a bok po boku sme bojovali proti Voldemortovi.
Po smrti tvojich rodičov, ktorí boli samozrejme členmi a najväčšími a najšikovnejšími agentmi bola jedna z úloh aj tvoja ochrana. Bol si predmetom záujmu nielen Voldemorta, ale aj mnohých jeho prívržencov, ktorý sa chystali smrť svojho pána pomstiť. Veľmi rýchlo sa v čarodejníckom svete rozšírilo kde si sa tak náhle stratil. V dome u tety a strýka si nebol v bezpečí, pretože oni nerešpektovali Dumbledorové pokyny. Museli sme zasiahnuť. A
postarať sa o to, aby sa ti neskrivil ani vlas na hlave, nebolo vôbec jednoduché. Museli sme to urobiť tak, aby o tom nevedeli Dursleyovci, okolie a dokonca, aby si o tom nevedel ani ty sám."
,,O čom to hovoríte?"
,,Harry, tebe nikdy nebolo čudné, že sa ti počas tých jedenástich rokov nič nestalo?" Opýtal sa Sírius.
,,Chcete povedať, že ste ma sledovali?"
,,Nie len to. Niektorí sme boli s tebou viac ako si myslíš. A ja by som to nenazval sledovaním, skôr sme ti robili osobných strážcov." Doplnil Arabelu a Síriusa Rémus.
,,Možno sme sa stretli už toľko krát a ty o tom ani
nevieš." Pousmiala sa Arabela.
,,Arabela!" Zvraštil obočie Mundungus. ,,Možno, by si nemala..."
,,Si pripravený stretnúť niekoho zo svojej minulosti?"
Harry prikývol.
Arabela vytiahla svoj prútik. Priložila si ho k spánku. Harry sa zľakol, že chce spáchať samovraždu. Videl to v mnohých filmoch, hoci tí ľudia mali pri spánku skôr nejakú zbraň, ako prútik.
Arabela sa usmiala a tichým hlasom vyslovila zaklínadlo: ,,SENILITAS PRECOX!"
Z jej prútika vyšiel silný žltý lúč
a zahalil celú Arabelinu
postavu do žltého dymu.
,,Harry, nedáš si kúsok čokoládovej torty?" Harry ten hlas poznal, ale nevedel si spomenúť odkiaľ. Jedno vedel isto, ten hlas nepatril Arabele Figgovej, ale niekomu o mnoho staršiemu.
,,Harry, zlatko, už som ti ukázala album
mojich mačiek." Žltý dym sa pomaličky rozplynul a na mieste kde predtým stála Arabela, stála stará žena s modrými vodnatými očami, zvráskavenou tvárou a riedkymi sivými vlasmi.
,,Iste si pamätáš Lucku, Kucku, Packu!"
,,To nie je možné! To je absurdné! Vy? Ale vy predsa nemôžete byť... Nie. Tomu neverím!"
Harry sa šokovane díval na starú dámu, ktorá rozprávala roztraseným hlasom.
,,Ale prečo môj milý Harry, je to až neuveriteľné? Musel si byť pod dozorom a keďže teta a strýko odmietli s nami spolupracovať, museli sme si to zariadiť po svojom."
"Teraz už rozumiem! Ak vy ste stará pani Figgová, tak potom vy ste bol ten akože pracovník ministerstva..." pozrel na Mundungusa.
"Nerozumiem..." povedal prekvapený Rémus a Sirius sa pridal.
"Čo to tu splietate- aké ministerstvo?"
"Bol som akurát na kontrole u Arabely, keď sme zbadali, že Harry je von. Arabela chcela zistiť či dostal správu od teba (pozrel na Siriusa), pretože nám nič neprišlo. A tak sa premenila na starenku a vyšla von. Lenže medzi tým nám prišla správa. Samozrejme, že sovou poštou. Bolo mi jasné, že Harry príde na to, že v jeho blízkosti žijú čarodejníci. Bolo to nebezpečné. A tak sme zahrali divadlo. Teda ja som hral a Arabela sa pridala."
"Divadlo?" Spýtal sa Sirius, ale bolo na ňom vidieť, že potláča smiech.
"No hej, primiestnil som sa a zahral som sa na pracovníka ministerstva mágie... a upravil som starkej pamäť..."
"Upravil ti pamäť?" rehlil sa Sirius.
"Akože!" Odsekla Arabela. "Akože mi upravil pamäť a nazval ma ukrákanou tetkou!" Sirius sa smial až mu tiekli slzy.
"Vy ste teda dvojka na pohľadanie." Skonštatoval Rémus.
"Hlavné je, že to zabralo." Odvrkol tentoraz Mundungus. "Ale bál som sa, že ma spoznáš v Deravom kotlíku..."
"Prosím?" pozrel naňho Harry.
"Ten cestovateľ... fajka... musel som ťa strážiť."
"Ako dlho to trvá? To vaše sledovanie?"
"Štrnásť rokov."
,,Chcete mi povedať, že Dursleyovci o tom vedeli?"
,,Nie o všetkom, ale áno. O mnohom vedeli, alebo aspoň tušili."
Do rozhovoru sa zamiešal Dumbledore. ,,Pozri sa Harry, vedieť a pochopiť sú dve rozličné veci. A jedna bez druhej? To nejde. Tak sme trošku Dursleyovcom pomohli. Okrem milej a ochotnej pani Figgovej, sme na ich dome uplatnili jedno kúzlo. Nazýva sa IMORTALIS. Je ním chránené aj ministerstvo mágie. Funguje jednoducho. Niečo na štýl bezpečnostného zariadenia. Do domu neprekĺzne ani potkan bez toho aby sme ho nespozorovali. Pracovníci Radu Vtáka Fénixa sú veľmi trpezlivý a chránili ťa takto dlhé roky. Nemaj nám za zlé, že si o tom nevedel, ale takto to bolo lepšie."
Harry sedel ako obarený. Nevedel čo má povedať a nevedel čo robiť. Mal pocit akoby ho niekto oblial studenou vodou.
"Ja tomu jednoducho neverím."
"Harry mnohé veci sú ti teraz ešte skryté... raz však príde čas." Chcel uzavrieť debatu Dumbledore. Nastalo ticho. Harry sa však rozhodol, že to tentoraz nevzdá len tak ľahko.
"Kedy však ten čas príde? Mám ostať bez odpovedí... opäť?"
Všetci sa po sebe prekvapene pozreli.
Harry sa obrátil na Síriusa: "Akoby si sa cítil na mojom mieste ty? Keby si sa dozvedal len útržky z minulosti tvojich rodičov. Je to ale aj moja minulosť, mám snáď na to právo."
"Isteže máš, ale teraz to nejde. Aspoň nie všetko."
"A kedy to pôjde? Prednesiete mi to ako pohrebnú reč?" Harrymu už dochádzala trpezlivosť.
Arabela sa postavila.
"Máš pravdu Harry. Ale skôr ako ti niečo povieme my, mal by ti niečo o sebe povedať niekto iný."
Harry spýtavo nadvihol obočie.
"Tvoja mamka, predsa."
"Arabela!" Ozvali sa naraz Sírius, Rémus a Mundungus. Len Dumbledore mlčal.
"Nechajte ju. Je asi jediná, ktorá mu chce pomôcť. Harry chceš naozaj vedieť viac o tvojich rodičoch a tvojej minulosti?"
"Iste." Odpovedal Harry bez zaváhania.
"Arabela, dones ten denník."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama