6. Tak predsa pravda

1. února 2011 v 14:02 | Christina |  Snapovo Tajomstvo
Bola som rada, že odišiel z izby, akoby mi spadol kameň zo srdca. Bola som z toho muža nervózna. Jeho zváštne chovanie, postoj. Nepáčil sa mi jeho tón hlasu. Jeho chôdza. Nepáčili sa mi jeho mastné vlasy, ktoré mu neustále padali do tváre. Orlý nos... Nepáčil sa mi. Prechovávala som k nemu odpor. Správal sa ku mne ako keby som bola jeho rodina! Pri tejto chorej myšlienke som sa striasla.
                     Vyšla som na chodbu a potichúčky som pristúpila k zábradliu. V dome to vrelo. Prebiehali prípravy na radu. Hoci som na Grimmaudovom námestí nebola dlho, uvedomovala som si aké je to dôležité miesto.
                     Ľudia, ktorí prichádzali sa málokedy zdržiavali dlhšie ako bolo potrebné.
                     "Je všetko v poriadku?" Ozval sa mi za chrbtom príjemný hlas. Arabela mala na sebe bledomodrý habit s Fénixom v plameňoch. Nervózne som prikývla. Nadvihla obočie. "Máš asi priveľa otázok a žiadne odpovede, však?"
                     Prikývla som.
                     "Tak začnime od začiatku..." oprela sa o zábradlie. A popritom ako rozprávala, sledovali sme veľké upratovanie, ktoré zahájila pani Weasleyová.
                "Začnem teda od radu vtáka Fénixa. Jedna z našich priorít je samozrejme dosiahnuť definitívnu porážku Lorda Voldemorta. Nie len on má špiónov. Takouto vymoženosťou sme vybavený aj my. A okrem toho, naši agenti sú veľmi dobre školený. Rad vtáka Fénixa nie je nejakou fraškou, či detskou organizáciou. Pôvodne vznikol ako ochrana pred muklami. Čarodejníci sa obávali odhalenia a samozrejme pomsty a tak jeden veľmi šikovný čarodejník Samuel Chrabromil- brat Richarda Chrabromila- založil v dávnom stredoveku Rad Vtáka Fénixa.
                (TRESK!!! Jedna z metiel sa rozbehla v ústrety pani Weasleyovej. Zhíkla a zdrapila do rúk druhú metlu a začala sa zúrivo brániť. Medzi tým ako odháňala útočiacu metlu, volala striedavo mená dvojičiek.)
                "Neskôr sa z neho vyčlenilo terajšie ministerstvo mágie. V čase keď
bol Voldemort na vrchole svojej moci, bol obnovený. A mnoho čarodejníkov sa stalo jeho členmi a bok po boku sme bojovali proti Voldemortovi." Arabela pokračovala s úsmevom na perách.
                (Do obývačky vbehol George a pätách za nim Fred. "Mami! Zničíš nám nový vynález! Mordujúcu metlu!"
                "Ja zamordujem vás dvoch, keď to ometlo neprestane vystrájať!")
                "O Fénixovi som občas doma počula...len také útržky...no nikdy mi to nedávalo hlbší zmysel..."
                (TRESK! Mordujúcu metlu zasiahlo kúzlo pani Weasleyovej a rozletela sa na triesky po celej hale.)
                "Tvoji rodičia tiež patrili k nám. Mali na starosti Francúzku sekciu, Lord Voldemort, mal totižto veľa prívržencov práve tam. Ušli z Anglicka a keď zistili, že sa vrátil..."
                "Vrátili sa k starým spôsobom..." doplnila som ju a ona prikývla.
                (Pani Weasleyová držala prednášku dvojičkám, ktoré na ňu nenávistne zazerali.)
                "Ešte, že nám aspoň títo dvaja robia zo života zábavu." Podotkla smerom k Fredovi a Georgovi. Pozrela som na pani Weasleyovú, ale tá nevyzerala, že by sa nejako veľmi zabávala, skôr naopak. "Dnes bude Rád, kedysi to bolo tajné, ale po tom čo sa stalo pred mesiacom Dumbledore povolil, aby sa toho zúčastňovali všetci členovia, nielen
zasvätený, kvôli vzájomnej kontrole. Prídeš?"
                Keďže ma to lákalo, prikývla som.
                "Christina, zlatko, poď nám pomôcť!" Zakričala pani Weasleyová.
                "Prepáčte," ospravedlnila som sa a zbehla po schodoch. Otvorili sa bočné dvere a vošli Ron, Hermiona a Harry.
                "Konečne ste tu! Mám vám poslať kolkované žiadosti?" Prevŕtala pohľadom Rona a Hermionu. Na Harryho sa však pozrela úplne iným pohľadom. "Teba sa to netýka, Harry, zlatko. Mal by si si odýchnúť, po takej dlhej ceste..."
                "To je v poriadku, pani Weasleyová." Usmial sa. Nervózne si prehrabol rukou vlasy a prevŕtal ma pohľadom. Znervóznela som aj ja. Prečo sa na mňa tak divne pozerá?
                Pani Weasleyová nám rozdávala pokyny. Keď menovala čo všetko tu treba upratať a urobiť, myslela som, že žartuje. Šepla som Fredovi, ktorý nervózne postával vedľa mňa. "To nemyslí vážne, veď to nám bude trvať týždeň!"
                "Neboj..."
                Len čo pani Weasleyová odišla, všetci štyria chlapci sa otočili k Hermione.
                "Nie, nie, nie!" Zavrtela hlavou. "A nepozerajte sa tak na mňa."
                "Hermiona...prosím!"
                Fred a George pozreli na Rona. Ten bezradne pokrčil ramenami. "Nedá sa nič robiť, páni, vedrá a metly do ruky. Budeme síce pracovať do neskorého večera, ale nám to predsa nevadí. Ani Hermione nebude vadiť, keď odložím to pozvanie čo pre ňu mám."
                "Nie, Hermiona sa obetuje upratovaním pre Fénixov rád!" Prikývol Fred a George jej položil ruku na rameno. "Aké šľachetné."
                "Tak dosť, prestaňte!"
Vytiahla prútik a za desať minút bola miestnosť ako nová. Fred a George dali Hermione pusu na líce a vyparili sa. Ozvalo sa PUK a boli preč. Hermiona vzala Rona za ruku a ešte kým odišli som začula: "Som zvedavá, na to tvoje pozvanie, dôfam, že si si to nevymyslel!"
                Ostala som tam sama s Harrym. Vzala som do ruky vedro a metlu. "Tak kam s týmto?"
                Harry sa usmial. Vzal do ruky prútik. Raz ním švihgol a všetky handry sa poukladali do vedier. A ako veľká armáda ho nasledovali.
Na moje prekvapenie kráčal priamo do pivnice.
                     "Ale...ja tam nesmiem..."
                     "Čože?" zastavil sa.
                     "No...profesor Snape, povedal, že tam nesmiem."
                     "Ale profesor Snape, tu nie je domáci. Ja áno. Poď, len to tam zanesieme," usmial sa. Kráčali sme čoraz nižšie. Prešli sme okolo tých zakázaných dverí a do malej komory naukladali vedrá. Celý čas sme mlčali. Sem tam sme na seba pozreli a hneď odvrátili pohľad. Cítila som sa ako votrelec. Keď sme vychádzali hore po schodoch, začuli sme hlasy. Harry ma stiahol za ruku do tmy. Ticho sme čakali v kúte. Srdce mi splašene bilo strachom. Na krku som cítila Harryho dych. Ešte stále mi zvieral ruku.
                     "Mrzí ma to," počula som Arabelu.
                     "Keby som nebol prišiel včas..." zľakla som sa- Snape. "Našla by ten nešťastný dokument!"
                     "Severus, je predsa chránený kúzlom!"
                     "Samozrejme," odvrkol. "Kúzlom vlastnej krvi a ako vieme ona má moju krv! Len tri osoby sa k nemu môžu dostať." Roztriasli sa mi kolená. Ja nemám jeho krv!!!! Moment... tri??? Skutočne povedal tri???
                     "Kedy jej chceš povedať pravdu?" Opýtala sa Arabela. "Ridchardsonovci sa vrátili predčasne z dovolenky... Mali by o tom vedieť! Toto dlho neutajíš..."
                     "Až to uznám za vhodné." Zasyčal.
                     "Rozprával si sa o tom s Dumbledorom?"
                     "Iste." Zjavne mu dochádzala trpezlivosť.
                     "A?"
                     "Mám im to povedať kým nenastúpi na Rokfort, inak jej to povie on." Odsekol.
                     "Severus, najlepšie by bolo keby sa to dozvedeli od teba," ozval sa Lupin. "Si ich otec, predsa."
                     V tej chvíly som prestávala vnímať čo sa okolo mňa deje.
                     Toto nie je pravda. Klame! Nie som jeho dcéra! Nie som! Nemôžem! Ich? Znamená to, že mám ešte súrodenca???
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama