5. kapitola U Zhrdzavenej kotvy

1. února 2011 v 10:53 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
Bol to Rémus Lupin. Harry otvoril ústa dokorán a neveriac naňho pozeral. Nielenže Harry nechápal čo tam robí, ale Lupin sa veľmi zmenil za tú dobu čo sa nevideli. Nebol už taký chudý, nemal strhanú tvár, nevyzeral unavene a bol oblečený v muklovskom oblečení. Lupin sa veselo usmieval na prekvapeného Harryho.
"Pán profesor!" Zvolal Harry prekvapene. "Ale čo tu ...a kde je Sírius?"
Lupin pobavene Harrymu odpovedal.
"Tak pre začiatok: volaj ma krstným menom- Rémus a tykaj mi. Harry, už nie som tvojím učiteľom na Rokforte, takže si to môžeme dovoliť. A Sírius je tam..."
Na Harryho veselo zaštekal veľký čierny pes, ktorý sedel pri pristavenom taxíku. Harry sa k nemu rozbehol.
"Sírius!" zvolal nadšene.
Lupin mu naložil veci do taxíka.
"Nastúp si, Harry. Všetko ti vysvetlíme po ceste."
Harry nasadol do taxíka a všimol si, že taxikár sa netváril príliš nadšene.
       "Kam to bude?" Opýtal sa nahnevane taxikár.
       "Do prístavu... na severný breh."
"Severný breh? Veď tam nič nie je!" Poznamenal prekvapene šofér a premeral si Lupina skúmavým pohľadom.
"Prosím vás odvezte nás tam." Zopakoval Lupin.
"V poriadku, vy ste šéf." A viac nepovedal ani slovo.

Harry nevychádzal z údivu. Lupin sa vyznal veľmi dobre v muklovskom svete. Väčšina čarodejníkov sa nie lenže muklom vyhýba, ale dokonca nepozná ani ich základné zvyky a to nehovoriac o elektrike, ktorú čarodejníci vôbec nepoznajú.
"Tak čo, Harry, si prekvapený?" Opýtal sa Lupin.
"Ehm...som. Mám toľko veľa otázok, ale neviem odkiaľ mám začať."
"Tak začni od začiatku." Zasmial sa Lupin.
"V poriadku..." Harry sa nadýchol, no Lupin ho zadržal.
"Harry vydrží chvíľočku tvoja zvedavosť? Vieš, teraz na vysvetľovanie nie vhodná doba. Počkaj, kým nastúpime na loď a potom ti na všetko odpovieme." Harry len prikývol a prehltol množstvo otázok. Ale jedna mu vyletela z úst ani nevedel ako.
"Na loď? A kam to vlastne ideme?"
"Nuž, túto otázku ti odpoviem hneď. Pocestujeme loďou, pretože ideme do Francúzka."
"Do Francúzka?"
Lupin prikývol. Harry pozrel na Siriusa, ktorý mal hlavu na Harryho kolenách. Chvíľu sledoval cestu, ale potom sa zadíval na Lupina.
"Asi sa čuduješ, že sa tak dobre vyznám." Začal rozprávať Rémus, akoby čítal Harryho otázky.
"To vieš, s mojim problémom je ťažké začleniť sa medzi ľudí. Preto najlepšie miesto je pri mukloch, ktorí si toho veľa nevšímajú."
Taxikár sa tváril, že si nič nevšíma, no pri slove mukloch, spozornel.
"Preto sa dobre vyznám. A je celkom zaujímavé ich pozorovať."
Cesta ubehla celkom veselo. Chvíľu si Harry nevedel zvyknúť na skutočnosť, že sedí vedľa Lupina, no netrvalo dlho a rozprával sa s Rémusom, ako so starým kamarátom. Žartovali na úkor Dursleyovcov, alebo sa rozprávali o metlobale. Harry si zrazu uvedomil, že taxík začal spomaľovať.
"Á, už sme tu!" Skonštatoval Lupin. Auto zastalo a Harry vystúpil.
Začal sa obzerať okolo seba. Nevedel si vôbec predstaviť, ako chce odtiaľto vyplávať nejaká loď. Za prvé tu žiadna nestála a po druhé tu nemala ani kde priplávať. Nebolo tu totižto nič čo by pripomínalo prístav. Harry si pripadal ako na skládke odpadu. Všade naokolo boli haldy smetí a špiny. Iba naľavo od nich stála stará búda, takmer na spadnutie. Lupin zaplatil a taxík odišiel. Harry si zobral svoje veci a nasledoval Lupina, ktorý smeroval rovno k tej búde. Sírius zaštekal a Harry sa nervózne usmial. Až keď prišiel k tej búde bližšie, všimol si vyblednutý nadpis:           "U zhrdzavenej kotvy".
Najprv vošiel Lupin, za ním Sínus a napokon sa Harry odvážil a vošiel za nimi.
Zrazu sa Harry ocitol v krásnej drevom obloženej kancelárii. Za malým okienkom, nad ktorým bol nadpis: CESTOVNÉ LÍSTKY, sedela čarodejnica v stredných rokoch. Na ľavom vrecku mala štítok s menovkou. Harry si ju prečítal. Volala sa: Gizelda Agreeable.
"Čím Vám poslúžim?" opýtala sa príjemne.
"Máme tu rezerváciu na meno Harry Potter." Oznámil jej Lupin.
"Harry Potter?"
Nadvihla zvedavo obočie a zadívala sa na Harryho.
"Ach, áno! " Vstala a prešla k veľkej kartotéke.
"Tuším to bolo...niekde...tu!" Jemne poklopala prútikom po zásuvkách a povedala. "Potter, Harry!"
Ako náhle vyslovila Harryho meno, všetky zásuvky sa otvorili a začali odtiaľ vylietavať rôzne papiere, pergameny
a lístočky. O chvíľku ich bola plná celá miestnosť. Jeden z nich vletel Gizelde priamo do rúk. Ostatné sa uložili na miesto a zásuvky sa s rachotom zavreli.
"Ach...už to mám! Tak sa na to pozrime. Loď Wander, smer Francúzsko cez Lamanšský prieplav až do mesta Cherbourg, dve miestenky, plus jeden pes, kajuta B14, zaplatené dopredu."
Gizelda si nasadila okuliare. Podpísala pergamen a podala ho Lupinovi.
"Príjemnú cestu!" Usmiala sa.
"Ďakujeme," poďakoval Lupin a vyšiel dverami, ktoré sa práve otvorili na druhej strane kancelárie. Harry ho nasledoval a Sírius mu bol za pätami. Za dverami sa im otvoril úplne iný svet. Už tam nebolo smetisko.
Na druhej strane tých dverí bol prístav. A nie hocijaký.
Naľavo stála príjemná drevená krčma a bolo na nej teraz už zlatými písmenami napísané:

U zhrdzavenej kotvy

Bolo tu veľmi veľa rôznych obchodíkov s nápismi ako: Vesta, ktorá vás zachráni, alebo: Samoloviaca udica! Harry sa obzeral okolo seba a bol veľmi prekvapený, čo všetko sa tu dá zohnať. Všimol si napríklad reklamu na Račie klepietko, ktoré ukradne všetko, alebo na Strati-loď- stačí ak nepohodlných susedov nasadíte na takúto loď a oni sa už zaručene z dovolenky nevrátia.
"Aha, Harry, to je naša loď!" Lupin ukazoval smerom k moru. Až teraz si Harry všimol tri veľké móla. Pri každom z nich kotvila loď.
Jedna bola celá modrá a bolo na nej napísané: LIBERTY a pod menom lode, bol smer: Amerika.
Druhá loď, ktorá bola slabučko zelená, sa volala: LAUGH a plávala smerom do Austrálie.
Tretia loď sa vyhrievala na slniečku. Bola to WANDER a táto žltá loď smerovala do Francúzka.
Harry zostal stáť ako mechom udretý. Len sa pozeral okolo seba a snažil sa všetko zapamätať.
"Naša loď odchádza až za hodinu, tak čo dať si chobotnicový perník s morskou šťavou u Rybárskeho prútika?" Navrhol Lupin a Harry prikývol.
Vtom počul ako naňho niekto kričí. Otočil sa
a videl ako sa ho snaží dobehnúť jeho spolužiak Neville Longbottom. Menší, zavalitý, ružovolíci chlapec. Za ním rýchlym krokom kráčala staršia pani v ružovom klobúku s pierkami a ružovou kabelkou. To bola bez najmenších pochybností Nevillová stará mama. Netvárila sa dvakrát príjemne.
"Pán Longbottom, dlho sme sa nevideli, ako sa máte?" Pozdravil slušne Lupin.
"Ďakujem... celkom dobre..." Odpovedal rozpačito Neville.
"Keďže som poznal Harryho otca, dohodli sme sa s Harrym, že strávime prázdniny spolu." Vysvetlil Lupin svoju prítomnosť.
"Ach, táák!" Zvolal veselo Neville, akoby to všetko vysvetľovalo.
"Viete, my ideme so starou mamou na návštevu k jej sestre do Austrálie...." Otočil sa k Harrymu.
" Harry, videl som ťa a tak som ťa chcel pozdraviť."
"Ďakujem Neville."
"Len som ti chcel povedať, že ti prajem krásne prázdniny a chcel som ti ešte povedať, že som ti celý čas držal palce...vieš pri trojčarodejníckom súboji."
Vtom ich dobehla Nevillová stará mama.
"Neville Longbottom! Ja nie som žiaden mladý metlobalový hráč, ale stará žena a bola by som rada keby som nemusela za tebou utekať!" Karhala ho. Potom si všimla Harryho a veselo sa usmiala.
"A ty si kto?!" Stará pani si Harryho podozrievavo premerala.
"Toto je Harry, baby."
"Ách, ták! Tak mi je to už jasné," zadívala sa mu do očí a pohľad jej skočil aj na jeho jazvu. Podala mu ruku a Harry ňou potriasol.
"Som rada, že ťa spoznávam, Harry! Neville mi o tebe veľmi veľa rozprával. Vlastne on rozpráva stále...až kým ma nerozbolí hlava."
Harry si nevedel predstaviť Nevilla ako stále rozpráva, pretože v škole bol veľmi tichý, ustráchaný a bol najznámejším Rokfortským smoliarom.
"Aj ja som rád, že vás spoznávam." Povedal Harry úprimne, lebo sa mu Nevillová stará mama páčila. Vtom sa odniekiaľ z diaľky ozval hlas, ktorý sa niesol celým prístavom.
"Oznam pre
cestujúcich loďou LAUGH smerom do Austrálie. Loď odchádza o desať minút. Opakujem. Loď Laugh odchádza o desať minút
."
Nevillová stará mama zalomila rukami.
"Neville, veď to je naša loď! Poď, lebo ju nestihneme. Ja to nestihnem, ja som to vedela...ja som vedela, že to nestihneme, Neville! Ja neviem tak rýchlo utekať!" Hnevala sa.
"Ale, baby! Neboj sa stihneme..." Potom sa otočil k Harrymu. "Tak pekné prázdniny, Harry!"
"Aj tebe, Neville!" Pozdravil sa Harry. A potom už len videl ako sa mu stráca Neville aj jeho stará mama z dohľadu.
Lupin, ktorý postával vzadu, pristúpil k Harrymu.
"Tak čo ideme k Rybárskemu prútiku?"
Harry prikývol a nasledoval Lupina k malému podniku oranžovej farby, ktorý bol hneď vedľa móla pri ktorom kotvila WANDER. Dvere sa im hneď otvorili a oni vošli dovnútra.
Malá svetlá miestnosť, bola dookola ovešaná obrázkami prístavu a nechýbala ani mapa celého okolia. Harry si sadol k Lupinovi, ktorý vybral malý stôl v rohu. Sírius sa schúlil pod stôl a unavene zavrel oči.
Keď k nim prišla čašníčka objednali si už sľúbený chobotnicový perník a morský džús.
"Harry," oslovil ho Lupin. "Možno sa mýlim, ale mám pocit, že ťa niečo trápi. Mám ten pocit od kedy sme opustili Deravý kotlík."
Harry si vzdychol.
"Áno..." Zrazu Harry zneistel. Nemôže sa predsa Lupina priamo opýtať, kto miloval jeho matku. Až teraz si Harry uvedomil, že tým tretím mohol byť kľudne aj Lupin, alebo Sírius. Nemôže sa ho predsa opýtať: "Počuj Rémus, nezaľúbil si sa náhodou do mojej mamky, keď študovala na Rokforte?" Veď je to nezmysel. Musí si nájsť iný spôsob ako to zistiť.
Lupin nadvihol zvedavo obočie.
"No vieš, stretol som Patrika Profita, ktorý učil lietanie na Rokforte a teraz predáva metly v Šikmej uličke." Vynašiel sa Harry a Lupin sa usmial.
"Ach, Patrik!" A začal rozprávať. "Bol jeden z najlepších učiteľov, ktorý na Rokforte kedy učil. Chápal nielen študentov a ich výstrelky, ale bol aj za každú srandu. Tak napríklad raz sme na prvého apríla namiesto na ihrisku zorganizovali metlobalový zápas vo Veľkej sieni. Jedna dorážačka rozbila vitrínu, s oceneniami, zlatá strela nám z veľkej siene unikla a James ju naháňal po celom hrade. Nakoniec ju chytil tesne pred riaditeľovou pracovňou. Dokonca niektorí spolužiaci uzatvárali stávky. Lilly sa stavila, že James tú strelu chytí. A aj sa tak stalo." Lupin sa usmieval.
"Raz nás nachytal túlať sa po zotmení po hrade. Najprv sme sa báli, že nás vyhodia, ale on sa otočil a odišiel úplne opačným smerom. Viac o tom nehovoril. Škoda, že v šiestom ročníku musel odísť."
"Odísť? A prečo?"
"Vieš, Harry, študenti ho mali radi, ale nevychádzal zo všetkými profesormi. Bol iný ako oni. Ale som rád, že sme ostali priateľmi aj potom. Verím, že keď ti dal vyskúšať Hrom považuje ťa minimálne za priateľa, pretože metly sú jeho život. "
"Ale ako to vieš? Ja tomu nerozumiem...." Harry nevychádzal z údivu.
"Všetko ti to vysvetli Sírius, keď sa bude môcť transfigurovať do svojej ľudskej podoby. Pochop, mi toho vieme možno viac, ako samotný minister mágie."
"Ale.."
"Harry, sú veci, ktoré sa dejú bez toho, aby si si ich uvedomil. Maličkosti, ktoré si nikto nevšimne a predsa je to znamenie. Stavím sa ťa, že ťa šokovalo také rýchle pozvanie."
Harry si to až teraz uvedomil.
"Naozaj...bolo to nezvyčajné pozvanie... a potom...keď ste meškali..."
"Všetko sa dozvieš na lodi, pretože tam nás nebude nikto vyrušovať. Jedno ti však môžem povedať, musíš na istú dobu zmiznúť z Anglicka."
Harry to pochopil. Ide po ňom Voldemort a oni ho chránia. Harrymu sa roztriasli kolená a vystrašene pozrel do Lupinových očí.
"Nebudem ti klamať, Harry. Situácia je vážna a mi musíme urobiť čo od nás žiada Dumbledore."
"Dumbledore?" Vyhŕkol Harry.
"Samozrejme. On nás vedie, tak ako pred rokmi."
"Nás?"
Zrazu sa ozval z diaľky opäť hlas, no tentoraz oznamoval niečo iné.
"Oznam pre cestujúcich loďou Wander. Loď opustí o desať minút prístav. Opakujem. Loď Wander smerom do Francúzka opustí o desať minút prístav."
Lupin vstal a Harry si vzal svoje veci. Sírius otvoril jedno oko.        
"No poď už je čas."
Sírius zaštekal a rozbehol sa za nimi. Harry kráčal ako omráčený, pretože vôbec nerozumel čo sa okolo neho deje. Mal v hlave len množstvo nezodpovedaných otázok. Každý mu vravel, aby bol trpezlivý, alebo ho posielali k tomu druhému, ale nikto mu nedal priamu odpoveď. Harry sa cítil ako hlupák. No aj napriek tomu kráčal s Lupinom a Siriusom k žltej lodi, ktorá ho vraj mala odviesť do bezpečia.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama