6. kapitola- Loďou

1. února 2011 v 11:00 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
Harry ani nevedel ako a stál na lodi a díval sa za zmenšujúcim prístavom. Smútkom sa mu zovrelo srdce, pretože sa vôbec necítil bezpečne, práve naopak, cítil v sebe takú neistotu ako už dlho nie.
Rozmýšľal aké to bude teraz. Pochopil niečo čo si doteraz neuvedomil alebo nechcel uvedomiť a podvedome sa tejto myšlienke bránil odkedy sa prvý krát stretol s Voldemortom. Keď bol vo svojom svete (čarodejníckom) nemal taký pocit bezpečia ako u Dursleyovcov. Oni boli akási bariéra ktorá ho chránila pred vonkajším svetom. Keď bol u nich nemal žiadne spojenie so žiadnymi čarodejníkmi a teraz sa ocitol uprostred diania. Na to nebol pripravený.
Vietor mu veselo strapatil vlasy.
"Som zbabelec!" Povedal Harry sám pre seba. Rozhodol sa, že nebude utekať od problémov a postaví sa im zoči voči. Nebude sa báť Voldemorta do konca života.
Rémus mu položil ruku na rameno a láskavo sa mu prihovoril.
"Poď, Harry. Je čas na otázky a sľubujem ti, že na ne dostaneš aj odpovede."
Harry nasledoval Lupina do podpalubia. Zastali pred izbou číslo B14.
"Potter." Povedal Lupin ticho a dvere sa s vrzgotom otvorili. Heslo do izby bolo Harryho meno. Harry sa okolo seba poobzeral. Izba bola maličká, no veľmi svetlá. V rohu stála skriňa a oproti nej dve postele, už ustlaté a pripravené. Uprostred malej kajuty bol rozťahovací gauč a stolík s kyticou čerstvých kvetov.

Len čo sa dvere za nimi zatvorili Sírius sa transfiguroval. Tam kde bol čierny pes, stál teraz muž s čiernymi vlasmi, ktoré mu padali do čiernych očí. Harry sa na Siriusa usmial. Tak ako ja Lupin, aj Sírius sa veľmi zmenil. Nebol vychudnutý a mal veselý úsmev. Tuho Harryho objal a až teraz skutočne z Harryho opadal všetok strach a neistota.
"Som veľmi rád, že budeme tráviť tieto prázdniny spolu. Aj keď za takýchto okolností. Ale posaď sa a ja ti to vysvetlím."
Všetci traja sa posadili. Harry a Sírius si sadli na gauč a Lupin sa posadil na jednu z postelí.
Sírius si Harryho premeral čiernymi očami.
"Naozaj. Máš pravdu, je už dosť veľký, aby to pochopil."
"Nezabudni, že potom čo si preskákal na konci školského roku si to aj zaslúži." Povedal ticho Lupin. Harry s napätím očakával čo mu Sírius povie.
"Dobre teda." Začal pomaly Sírius a potom sa pustil do rozprávania.
"Áno, tieto tvoje prázdniny naozaj súvisia s Voldemortom. Je mi to ľúto, Harry. No na druhej strane....som rád pretože budeme spolu.
Aby si pochopil, situácia je takáto...
Dumbledore, s ktorým sme v neustálom kontakte, nás pred dvomi týždňami varoval, že musíš byť pod ochranou Fénixov, pretože smrťožrúti sú opäť v pohybe..."
"Fénixov? Čo je to?"
"Nie čo, ale kto, Harry. Celým názvom: Rad vtáka Fénixa. A je hnutie odporu, niečo ako antismrťožrúti. Aj James patril medzi nich. Fénixov vedie Dumbledore a teraz sa znova schádzame, lebo sa Voldemort vrátil. Opýtam sa ťa, koho smrťou by Voldemort dokázal, že je znova taký istý, možno ešte silnejší?"
"Mojou.." Povedal Harry ledva počuteľne.
"Presne tak a preto sa ťa snažíme ochrániť. Voldemort ťa nesmie zabiť, to by bol náš koniec. "
Sírius vstal a prešiel k malému okienku, ktoré bolo okrúhle a  ponúkalo výhľad len na more.
"Isté indície nám hovoria, že prvá obeť, ktorou sa pripomenie, príde čoskoro. Všetci sa dozvedia, že sa vrátil. Boli sme za jedným bývalým aurorom, ktorý nás na to upozornil. Preto sme nemohli prísť do Deravého kotlíka v dohodnutom termíne. Poprosil som Arabelu, aby išla za Profitom a porosila ho, aby na teba dozrel. Si strážený ako oko v hlave. Teraz ťa odvezieme do Lupinovho domu. Tam sa nielen skrývame, ale Rad vtáka Fénixa sa tam aj stretáva. Takže spoznáš ľudí, ktorí nielen s Jamesom a Lilly študovali, ale boli im aj priatelia."
Síriusovov tvárou prebehol tieň smútku.
"Je škoda, že niektorí nechcú vidieť čo sa deje a sú naďalej zaslepení. Mohli, sme zabrániť strašným udalostiam, ktoré sa ešte len stanú. Dumbledore Fudga varoval, ale on si nedá povedať. Je to hlupák!"
Sírius vybuchol.
"Samozrejme, je slepý! Myslí si, že potom to zaňho napraví Dumbledore, tak ako väčšinu jeho omylov."
"Sírius, upokoj sa." Miernil ho Lupin.
"Nerozumiem ako, môžeš byť taký pokojný, Rémus! Veď..."
Rozčuľoval sa ďalej, no zrazu stíchol a zadíval sa Harrymu do očí.
Jeho tvár zmäkla a usmial sa.
"Prepáč, Harry. Nechcem, aby si trpel tým, za čo nemôžeš. Sľubujem, že napriek všetkému sa vynasnažím, aby toto boli tvoje najlepšie a najkrajšie prázdniny."
Harry mu nestihol nič povedať, pretože Sírius sa zrazu transfiguroval do psej podoby. Niekto zaklopal.
"Áno?"
Dvere sa otvorili a dnu vošiel mladý chlapec s opálenou tvárou a hnedými očami. Veselo sa usmial.
"Na dovolenke so synom?" Opýtal sa. Harry mu to už išiel vysvetliť, keď zasiahol Lupin.
"Áno, rozhodol som sa, že strávim so synom viac času."
"Máte zvláštne meno...Potter..."
"Áno, viete, ale jediné čo máme s týmito Potterovcami spoločné, je meno."
"Och, aby som nezabudol..." Spamätal sa mladík a začal zo seba sypať naučený text.
"Vitajte na lodi Wander, ktorá smeruje do Francúzka. Moje meno je John a počas plavby som vaším plavčíkom. Dovoľte mi, aby som vám ukázal čo všetko vám ponúka spoločnosť Čarovná plavba s ručením obmedzeným. Prešiel k stolu a poklopkal naňho prútikom. Ak ste hladný, nemusíte ísť do jedálne . Ak uprednostňujete samotu, pred spoločnosťou, stačí ak poklopete po stole a poviete: Ventriculus!"
V tej chvíli sa na stole zjavilo jedlo všakovakých chutí a Harry si len teraz spomenul, aký je hladný. V žalúdku mu nahlas zaškvŕkalo a John sa usmial.
"Myslím si, že mladý muž je už hladný. Pokračujme ďalej. Ak máte chuť na dobrú literatúru, stačí ak prejdete ku stene a poklopete dvakrát vaším prútikom. Takto..."
Prešiel k skrini naľavo a poklopal dvakrát prútikom.
"Concentus!"
Stena sa rozostúpila a pred nimi sa objavila dlhá knižnica
s množstvom kníh a uprostred tejto súkromnej knižnice bol stôl s pohodlnými kreslami.
"Istotne nepohrdnete ani vlastným bazénom a saunou." Prešiel k dverám o ktorých si Harry myslel, že patria ku kúpelni.
" Vaporarium balneum."
A tam kde predtým bola kúpelňa, bol teraz veľký bazén obložený modrými kachličkami. Harry sa díval na priezračnú modrú vodu. Okolo bazénu bolo množstvo kohútikov, otvorov a množstvo rôzny fľaštičiek.
"Takže to by bolo z mojej strany všetko. Prajem Vám príjemnú plavbu a samozrejme ak by ste čokoľvek potrebovali, stačí ak sa obrátite na mňa. "

Uklonil sa a odišiel. Harryho napadlo iba jedno.
"Vau! Tomu teda hovorím plavba."
"To teda hej..." Povedal Sírius už v ľudskej podobe. "Kto to bol zariadiť?" Opýtal sa Lupina.
"Arabela." Odpovedal mu Lupin s plnými ústami, lebo už sedel za stolom a hostil sa zemiakovou kašou.
"Kto je to Arabela? Niečo mi to meno pripomína. Nie je to tá Arabela, ktorú spomínal na konci školského roku Dumbledore? Tuším sa volala Figgová alebo tak nejako a aj barman -Tom- v Deravom kotlíku spomínal, že prišla zaplatiť nejaká pani... " Neodpustil si Harry otázku, keď si sadal vedľa Lupina.
Sírius si sadol k nim a tiež si naberal kašu a kuracie mäso.
"Áno, volá sa Arabela Figgová. Mala ťa počkať, ale niečo nám do toho prišlo. Je to jedna z Fénixov a tento rok..."
"Sírius!" Zastavil ho Rémus. "Má to byť prekvapenie!"
"Naozaj...," spomenul si Sírius. "Vieš, Harry, chcel som ti povedať ešte niečo predtým ako prišiel plavčík."
Harry naňho nedočkavo pozeral.
"Na konci školského roku som ti dal sľub, pamätáš si čo som ti vtedy sľúbil?"
"Áno...sľúbil si mi, že čoskoro budeme spolu, lebo...."
"Lebo mi Dumbledore dal úlohu, ktorú musím plniť. Ale sľubujem ti, že teraz, tieto chvíle, aj keď neviem ako dlho to bude budeme spolu. Budeme spolu plávať, rozprávať sa a robiť, všetko čo len budeš chcieť."
Harry sa usmial. Potom sa pustili všetci traja s chuťou do jedla.
Neskôr poobede Sírius navrhol Harrymu, aby si išli spolu zaplávať. Harry nadšene súhlasil. Otvorili tajné dvere a vošli do svojho súkromného kúpaliska. Harry si sadol na okraj bazénu a zadíval sa na vodu. Bola azúrovo modrá, bola nedotknutá a tak čistá, že Harry videl na jeho dno.
Díval sa na nové modré kachličky. Sírius mu položil ruku na plece.
"Trápi ťa niečo?"
"Áno... ale neviem či sa ťa to mám spýtať."
"Ak ti budem vedieť na tvoju otázku odpovedať, rád tak urobím."
Harry sa zamyslel. Nemá čo stratiť, ak sa to Síriusa opýta.
"Vieš...pán Profit, mi povedal niečo čo mi vŕta v hlave. Nechcem
sa nikoho dotknúť, ale musím to vedieť."
"Smelo, Harry! Len sa pýtaj." Nabádal ho Sírius.
"Povedal, že...že..." Harry nevedel ako sa to má spýtať.
"Že?"
"Že...okrem môjho otca...milovali moju mamku ešte dvaja muži. Jedným bol...Červochvost..."
Sírius zvážnel. Zadíval sa skúmavo na Harryho. A potom pomalým vážnym hlasom Harrymu povedal.
"Peter sa nikdy nezmieril s myšlienkou, že Lilli milovala iba Jamesa. Bolo to ťažké obdobie. Hádky a nedorozumenia. Potom sa zdalo, že Peter sa upokojil, no bolo to len zdanie. Vieš, niekde hlboko vo svojom vnútri pripravoval plán pomsty. Viem, že to bolo nejako takto.
Sám asi dobre vieš, aké ťažké je mať rád niekoho, kto ti tvoj cit nemôže opätovať. "
Harry prikývol.
"Tak ako sa volá tá šťastná slečna?" Vyzvedal Sírius.
"Volá sa Čcho Čchang a chodila so Cedricom... predtým ako zomrel." Povedal Harry potichu so smútkom v hlase.
"Nie je to tá pekná stíhačka Bystrohlavu?"
"Áno." Prisvedčil Harry. "Ale, pán Profit povedal, že boli traja. Kto bol ten tretí? Sírius, prosím ťa, musíš mi to povedať!"
Naliehal Harry, no Sírius sa len zamračil a po chvíľke ticha povedal.
"Nehnevaj sa, Harry, ale nie. Nepoviem ti kto tretí miloval
Lilli, pretože príde čas, keď ti to povie on sám. A potom sa celý ten nezmyselný boj a nenávisť ukončí. Aspoň dúfam a dúfam v to všetci."
Potom Sírius skočil do vody a preplával jednu dĺžku bazénu.
"Tak poď, Harry! Nenechaj sa zahanbiť!"
Harry pochopil, že sa od Síriusa nič nedozvie a tak skočil do bazénu. Strávili tam so Síriusom asi dve hodiny. Vyskúšali takmer všetky kohútiky a všetky potrubia. Harry sa tak smial až mu tiekli slzy. Z jedného kohútika totižto vychádzali veľké bubliny, z druhého maličké, z tretieho farebné, z ďalšieho vychádzali bublinky, ktoré mali rôzny tvar a farbu. Z posledného, ktorý skúšal Harry vystriekla modrá tekutina, ktorá voňala jahodami a trafila Síriusa rovno do tváre. Obidvaja sa začali smiať a nevedeli prestať ani
keď sa zo zvedavosti prišiel pozrieť Rémus. Harry spoznal Síriusa z novej stránky, ktorú pred tým ešte nepoznal. A ani ju nemal kedy spoznať. Stačilo mu toto jedno popoludnie a všetok strach a obavu, ktorú pociťoval. Začal Síriusovi úplne dôverovať.
A ešte v ten večer si všetci traja zahrali rachotiacu sedmu. Keď Lupin už siedmi krát vyhrával, Harry si neodpustil poznámku.
"To nie je fér! Ty isto podvádzaš."
Lupin sa chlapčensky uškrnul a v očiach mu veselo žiarili iskričky.
"Pochybujem, že Rémus podvádza... v tomto bol dobrý už na škole." Usmial sa Sírius, ktorý ešte stále voňal po jahodách.
Harry ani nevedel ako a prešli dva fantastické dni.
"Poď na palubu chcem ti niečo ukázať." Povedal Rémus Harrymu na druhý deň ich plavby. Bolo skoro ráno. Harry vstal a nasledoval Lupina na palubu. Stáli pri zábradlí a Harry zrazu zbadal pred sebou zem.
"To je Cherbourg. Malé prístavné mesto na okraji Francúzka. Tu som vyrastal, Harry. Je tam malá chatová oblasť, tam budeš tráviť tieto prázdniny."
Sírius zabrechal. Musel sa opäť premeniť na psa, pretože ho stále hľadajú. Harry si všimol, že ich batožina je pripravená a zbalená. Stála pri Síriusovi, ktorý ju strážil.
John, plavčík ,ktorý sa im predstavil na začiatku plavby sa postavil pred nich s úsmevom na perách.
"Naša cestovná kancelária Čarovná plavba s ručením obmedzením vám ďakuje za to, že ste využili jej služby a praje vám príjemné prázdniny. Veríme, že ste boli s našimi službami spokojný a, že
ich ešte využijete aj niekedy v budúcnosti."
Vtom loď pristála v prístave.
Harry, Lupin a Sírius vystúpili. Harry sa díval na malé muklovské mesto, ktoré hýrilo všetkými farbami. Ľudia sa tlačili a strkali smerom k malému trhovisku a Harry nadobudol pocit, že veľmi málo z nich si všimlo žltú loď, ktorá opúšťala tichučko prístav. Maličké domčeky a malý park napravo od Harryho, to všetko pripomínalo Harrymu obrázok z Dudleyho stavebnice lego.
Harry nasledoval Lupina, ktorý zabočil k malej lesnej ceste, ktorá smerovala nahor. Len čo vošli do lesa, Sírius vzal na seba ľudskú podobu.
"To je od teba milé," povedal uštipačne Sírius keď mu Rémus dal do ruky Harryho kotlík.
"Vedel som, že nám rád a ochotne pomôžeš."
A tak sa terigali kľukatými chodníčkami a lesnými cestičkami. Cesta im veselo ubiehala. Uťahovali si z Dursleyovcov a tiež z Malfoya.
"Teraz, keď už nie som profesorom na Rokforte, môžem si to dovoliť."
Poznamenal Lupin , keď sa naňho Harry prekvapene pozrel, pretože napodobňoval Malfoyov afektovaný hlas.
Po hodinke chôdze začal les pomaličky rednúť a asi po piatich minútach vyšli na malú lúku na, ktorej stál prekrásny tehlový domček s červenou strechou. Rámy okien boli natreté zelenou farbou a vchod bol celý biely, len dvere boli hnedé. Harry si všimol, že vedľa domu stojí maják. A celý dom bol postavený na veľkom útese.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama