5. Zmenená

1. února 2011 v 13:58 | Christina |  Snapovo Tajomstvo
Ráno som vstala ako vymenená. Rýchlo som sa obliekla a zbehla do kuchyne. Pani Weasleyová už veselo štrngotala s riadmi. Len čo ma videla na dobráckej tváry sa jej rozlial úsmev.
"Dobré ránko," spadla jej panvica a rozbehla sa po kuchyni. Vyskočila som na stoličku. Pani Weasleyová si nahnevane založila ruky v bok.
            " Fred a George!" Zahundrala nahnevane.
"Čo- čo to bolo?" Vyjachala som. Panvica práve vrazila do steny. Ozval sa chichot z dverí. Vošli Fred a George.
"Rozšírili sme náš sortiment..." Povedal George a Fred mi podal ruku. Zišla som zo stoličky.
"Sortiment?" Spýtala som sa a zachytila som varovný pohľad pani Weasleyovej. Ale už bolo neskoro. Fred ma objal okolo ramien a spustil.
"Ako je možné, že ty si ešte nepočula o Weasleyovských vynálezoch?" Pokrčila som ramenami a George pokračoval. "Chris, to si prišla skutočne o veľa. Musíš navštíviť náš obchod!"
"Vy máte obchod?"
TRESK, TRESK!
Panvica zúfalo mlátila na stenu. Fred vytiahol prútik. To panvicu umlčalo. Ale pani Weasleyovou to len naštartovalo.
"Koľko krát som vám opakovala, že nechcem vidieť tie vynálezy v mojej kuchyni!"
"Áno v tvojej kuchyni," uškrnul sa George. "Milá mamka, dovoľ, aby som ti pripomenul, že toto nie je tvoja kuchyňa!"

Pani Weasleyová sa škaredo na svojho syna zagánila.
            "Keď si to tak vezmeš, pravidlo sme neporušili..." Dodal bezbranne Fred.
            "Toto bola panvica parádnica, pôvodne to bola po papuli panvica, ale jeden zákazník ju kúpil svokre a vieš si to potom predstaviť..." Vysvetľoval mi George. Medzi ich veselým rozprávaním sa stôl plnil všakovakými dobrotami. Marmeláda, maslo, slanina, vajíčka, zelenina, mieko, studený tekvicový džús. Malý stôl sa prehýbal pod toľkým jedlom.
"My niečo oslavujeme?"
Pani Weasleyová sa rozžiarila. "Zlatko, dnes príde Harry. Arabella, Rémus, Charlie a Alabastor išli po ňho."
"Harry? Potter?" Začudovala som sa.
"Toto je jeho dom." Asi som sa zatvárila veľmi zúfalo, lebo Fred mi začal všetko veľmi podrobne vysvetľovať. Opísal mi ako žil Harry u svojho strýka a tety a čo všetko prežil za posledných päť rokov. Opísal mi, že toto je dom jeho krsného otca, ktorý sa stratil za závesom, ale stihol ustanoviť Harryho ako dediča, no do jeho plnoletosti patrí dom Radu vtáka Fénixa a spravuje ho Dumbledore.
S napätím som počúvala, aby mi neušla ani jedna novinka. Pýtala som sa mnoho otázok a Fred mi trpezlivo odpovedal. Celý čas zo mňa nespustil oči. Po chvíly sa pridala aj Hermiona a zasvätila ma do mnohých vecí. Viem, že mi nepovedala všetko. Niekedy si vymenili s Ronom veľavravné pohľady.
Dvere sa rozleteli a do vnútra vletel starý chlap. Trhlo ma. Okrem toho, že bol strašne zjazvený , mal jednu nohu drevenú a sklenené oko.
"Neľakaj sa, Spearsová." Zavrčal a zaškúlil na mňa skleneným okom. Odklopkal až k pani Weasleyovej.
"Všetko v poridku Molly?"
"Samozrejme."
TRESK!
Panvica na zemi sa zakrútila. Moody na ňu namieril prútik a vzápätí prebodol vražedným pohľadom bratov Weasleyových.
"Koľko krát som vám vravel, že tieto nebezpečné artefakty tu nemajú čo hľadať!!!" Zahrmel. Fred sa pousmial a George pootočil hlavu na druhú stranu. Asi, aby nevybuchol smiechom.
Klop-klop.
Vošla stará pani s prenikavo modrými očami. Tresla Moodyho oranžovým dážnikom.
"Prestaňte, Moody! Pozrite sa na to prestrašené dievča!" Priložila so k spánku prútik. "Junge precox!" Zo žltého oparu vyšla Arabella Figgová.
Moody sa zamračil. "Nemá čisté svedomie, keď sa tak bojí! Čo skrývaš dievča?" Vyštekol. Zbledla som strachom.
"MOODY!" Zreval Lupin, ktorý akurát prišiel. "Nechaj ju na pokoji." Moody sa zrútil na stoličku.
"Cesta prebehla bez menších problémov." Oznámila Arabela a natiahla sa za hriankou.
"Menších?" Nadvihla obočie pani Weasleyová. Moody tresol nahnevane po stole až sa rozlial tekvicový džús.
"Harry..." Pousmial sa Lupin.
"Ten sopliak sa rozhodol, že si to nad Bristolom vezme skratkou a rozbil formáciu. Opustil véčko a dal si to strmhlav dole." Hromžil Moody.
"Wau..." šepol Ron a ani nedýchal.
"A tu ho máme- hrdinu..." Zvolal George a vo dverách stál vysoký chlapec so zelenými očami, ktoré sa skrývali sa okrúhlymi sklami jeho okuliarov. Čierne vlasy mu neposlušne odstávali na každú stranu. Usmieval sa a oči mu šibalsky žiarili.
"Konečne doma," vzdychol. Hermiona vyskočila a vrhla sa mu do náručia.
"Ach, Harry..." Objal ju. "Tentoraz sme ťa o všetkom informovali a do podrobna."
"Viem...Hermiona...zadusíš ma..."
"Prepáč..." začervenala sa a odstúpila. Fred aj George hneď vstali.
"Vitaj, bratku..."
"Som rád, že vás vidím..." povedal úprimne. Pozrela som sa na jeho tvár. Mal naozaj krásne črty tváre. Na čele mu svietila jemná, avšak viditeľná jazva v tvare blesku.
"Aká bola jazda?" Podrypol Ron, keď pristúpil k Harrymu. Moody zavrčal a oni sa pousmiali. Pozreli jeden druhému do očí. Hneď som pochopila, že sú to najlepší priatelia. Za Harrym sa vo dverách objavil vysoký vetrom ošľahańý mladík. Pehy mu zdobili tvár. No len čo som sa pozrela na jeho vlasy, bolo mi absolútne jasné odkiaľ vietor fúka. Weasley. Ďalší. Koľko ich je?
"Harry, dovoľ ..." pousmial sa Fred a ukázal na mňa. "Toto je Christina..."
Harry sa na mňa pozrel a potom šibol pohľadom po ostatných. Natiahol ku mne ruku.
"Harry...teší ma."
Stisla som mu ruku. "Aj mňa...teší..." povedala som sotva počuteľne. Všetci si posadali ako veľká rodina k stolu.Harry veselo opisoval ako ušiel letke a vychvaľoval si svoju francúzku metlu- Rasoir Un. Moody sa tváril ako kyslá uhorka. Pani Weasleyová neveriacky krútila hlavou.
"Kedy príde Artur?" opýtala sa Arabela.
"Večer, išiel po Ginny k pani Longbottomovej." Odpovedala a usrkla si s kávy. Kto je Ginny? Napadla ma otázka, ale bolo mi hlúpe sa pýtať. Zahryzla som si do jazyka.
"Dnes večer tu budú všetci, Harry." Skonštatovala Arabela. Harry prikývol. Atmosféra pri stole odrazu sťažkla.
"To je dobré..." Prikývol opäť a potom ako by sám pre seba dodal: "veľmi dobré." Odrazu vyzeral oveľa starší a na tváry sa mu zjavil neznámy smútok a bolesť.
"Ach, Chris!" Zvolala Hermiona. "Takmer som zabudla! Máme pre teba s Ronom prekvapenie!"
"Pre mňa?" vyjachtala som. Hermiona nečakala na odpoveď a schytila ma za ruku. Ťahala ma po schodoch priamo do mojej izby. Otvorila dvere. Vošla som do vnútra. Kufre boli vybalené a všetky moje veci porozkladané na mieste. Napísacom stole boli poukladané knihy a veľká žltá sviečka s nemiznúcim plameňom. Na malom nočnom stolíku bola zarámovaná fotografia mojej rodiny. Ocko, mamka a ja. Sedeli sme na verande a obedovali. Veselo sme kývali a usmievali sa. Trasúcimi prstami som jemne pohladila fotografiu. Nahrnuli sa mi do očí slzy. Neplač- opakovala som si v hlave. Sľúbila si, že budeš silná! Navrela mi hrča v hrdle. Snažila som sa ju prehltnúť, ale márne.
Hermiona ma objala. " Prepáč..."
"Nie, nie..." Zavrtela som hlavou. "Ja by som to nikdy sama nezvládla...ďakujem." Objala som ju.
"Toto môže byť aj tvoj domov..." usmiala sa. Vyšla z izby ale vo dverách sa otočila a povedala: "Vieš, Chris, neplač, že sa to skončilo, buď vďačná, že si mala takých fantastických rodičov a prežila si krásne roky. Spomínaj s láskou."
Prikývla som. Hermiona odišla a nechala ma tam stáť s myšlienkami a spomienkami.
"Vidím, že si sa konečne vybalila." Ozval sa za mnou studený hlas. Nemusela som sa otočiť, aby som vedela kto tam stojí. "A vraj si dnes bola aj na raňajkách..." V jeho hlase som začula čosi ako pochvalný podtón.
Neodpovedala som a ani som sa neotočila.
"Uvidíme sa teda večer," Odišiel.
Kto je tento človek? A prečo sa správa ako by mal právo prikazovať mi? Veď ma vôbec nepozná! Čo si o sebe vôbec myslí! Lomcovala mnou zlosť. Ale takú radosť mu neurobím! Neuvidí ma porazenú. Zistím pravdu! Zistím ju akože sa Christina Spears volám!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama