4. Profesor Severu Snape

1. února 2011 v 13:29 | Christina |  Snapovo Tajomstvo
ch s

Len čo sme vošli do vnútra ovanula ma vôňa uskladneného vína. Okolo nás sa v tme náchadzalo množstvo škatúľ, regálov a vládol tu strašný chaoz. Vytiahla som prútik.
"Lumos..." z konca môjho prútika zažiarilo svetielko. Pár krát zablikalo a potom ostalo svietiť. Hermiona sa zatiaľ prehrabávala v škatuliach.
"Prečo mi pomáhaš?" Opýtala som sa a posadila som sa na jednu zo škatúľ.
"Neviem..." priznala Hermiona. "myslím, že by to mohol byť začiatok zaujímavého priateľstva..."
"Možno..." prikývla som. "Tak čo tu vlastne hľadáme?"
"Nič!" Ozval sa za nami chladný hlas. Strhla som sa a Hermiona zbledla. Dívala som sa do chladných čiernych očí.
"P-p-án profesor...my sme len..." vyjachtala Hermiona.
"Nezaujíma ma čo ste tu chceli, Grangerová!" odpovedal pomedzi stisnuté zuby a ani jej nevenoval pohľad.
"Chcela som sa dozvedieť prečo som tu a prečo mi to nikto nepovie priamo do očí!" Postavila som sa. "Ak mi to okamžite nepoviete, odídem!"
"Grangerová, vypadnite." Hermiona bez slova vybehla z malého sklepu.
Ostali sme tam sami dvaja. Srdce mi splašene tĺklo.
"Myslel som, že si rozumnejšia..."
"Je mi absolútne jedno čo ste si myslel!" Postavila som sa. "Chcem pravdu! Čo tu robím? Alebo mi chcete povedať, že všetkých sirotkov, svojích byvalých zamestnancov združujete v tomto dome?"
"Ty nie si sirota."
"Čože???" Vyskočila som. "Môj ocko žije? Jeho som tam nevidela! Žije, však?"
"Toto nie je vhodné miesto a a ni čas..."
"TOTO JE VHODNÉ MIESTO AJ ČAS!!!!" skríkla som. "Vy to viete, tak mi to povedzte." Vyrazila som na útok. Tentoraz ho to neprekvapilo, bol pripravený. Pevne mi chytil ruky. Kpola som ho a z celej sily som sa mätala.
"Prestaň, ukľudni sa!" Prútik mi padol na zem, svetlo zablikalo a zhaslo. Snape ma pustil. Vytiahol svoj prútik a o malinku chvilku sa v pivnici opäť svietilo.
"Tak už si kľudná?" Zanadával. Zase mu totižto po mojom zásahu tiekla krv. Pozrel si ranu na ruke. Ani som nepostrehla, že som ho poškrabala. Tak mu treba!!! Pomyslela som si.Posadila som sa na jednu zo škatúľ predo mnou. Ostala som ticho, no škaredo som na ňho zazerala.
"Tak a teraz mi vysvetli, čo tu dole robíš?"
"Chcem vedieť pravdu!!!" Postavila som sa. Snape cúvol akoby očakával ďalší útok. Otočil sa mi chrbtom. "počul som, že si odmietla vypiť elixír, ktorý sme ti pripravili..."
"Mysláte ten...akože čaj?"
"Máš dobrý odhad..." povedal, ale stále bol otočený chrbtom. Nastalo ticho. Moje srdce tĺklo a ja som mala pocit, že to určite počuje. Nikdy som sa nebála tak ako teraz.
"Ďakujem," zamrmlala som.
"Nie každý vie odhadnúť..."
"Kde je môj ocko?" prerušila som ho.
"Mŕtvy." Odpovedal mi bez akého koľvek súcitu v hlase.
"Ale...ale...ja...veď ste...povedal, že...nie som sirota..." Nechápala som. Posadila som sa a ani som si to neuvedomila, slzy sa mi liali dole tvárou.
"Všetko
je inak ako si myslíš..."
"Naozaj ako?"
"Choď si ľahnúť," povedal nekomromisne. "Zaistime tuto miestnosť, aby si tu nechodili len tak..." Konečne sa otočil a pozrel na mňa. Chvíľu sa díval, akoby mu niečo na mne vadilo.
"Ja nikam nejdem, aj keby som tu mala nocovať..."
"Pôjdeš na Rokfort," povedal a ani nečakal na moju reakciu. "Dumbledore urobil výnimku, začneš teda v šiestom ročníku. Koncom leta budeš mať skúšky, aby sme vedeli ako na tom si s vedomosťami."
"Na Rokfort? Ako prosím? Ja nikam nepôjdem!"
"Christina," zasekol sa a potom zmenil tón hlasu. "Vyzeráš ako rozumné dievča. Rozhliadni sa okolo seba." Pristúpil ku mne a chcel sa dotnúť mojej tváre, aby mi utrel slzy. Uhla som sa. Vytiahol vreckovku a podal mi ju. Opakom ruky som si utrela slzy, ale ponúknutú vreckovku som si nevzala.
"Svet je vo vojne a nebolo pre teba bezpečné, aby si ostávala vo Francúzku. Na Rokforte budeš pod stálym dohľadom a máš šancu začať od znova."
"Ja som nikomu nič neurobila! Prečo som teda odrazu v nebezpečí."
"Všetko sa dozvieš v príhodnej dobe..."
"Kedy je príhodna doba?"
"Až príde čas!"
"A ten príde kedy?"
"Počúvaj ma, Christina!" Zrúkol Snape a mňa trhlo. Nadýchol sa a pomedzi stisnuté zuby prehovoril. "Budem ťa veľmi pozorne sledovať, to ako sa správaš, to čo robíš a každým nevhodným správaním
ma presvedčíš o tom, že ešte nie si natoľko dospelá, aby som sa s tebou ako s dospelou bavil. Ak ma presvedčíš, že si dostatočne vyzretá, potom budem s tebou ochotný diskutovať. A ešte niečo, už ťa tu dole nechcem vidieť, rozumela si ma?"
Sedela som ako obarená. Ten chlap ma vydiera.
"Rozumela si ma?" Zopakoval.
Prikývla som.
"A teraz ma ospravedlň, cestu do postele nájdeš aj sama."
S pivnice som vychádzala ako omámená. Ani neviem ako som sa dostala do izby. Tam som si ľahla a rozplakala som sa. Strhla som sa na to, že ma niekto hladí po vlasoch. Bola to Hermiona.
"Ako ti je?" Pokrčila som ramenami.
"A tebe?" Tentoraz pokrčila ramenami ona. "Bude to v pohode, Snape je taký s tým nikto nič neurobí..."
"Čo bolo dole v tom sklade?"
"Keď sme prenášali dokumenty, Ronovi spadla na zem škatuľa a na vypadla zložka s tvojím menom. Christina S. Spears."
"Čo prosím? Aké S.? Ja nemám prostredné meno." Povedala som jej.
"Tak to je čudné..." priznala Hermiona a hrýzla si spodnú peru. "Uvidíme sa ráno a vyšla von."
Vyčerpaná som hneď zaspala. Snívali sa mi samé hlúposti. Nad ránom som sa zobudila a rozhodla som sa, že nemám inú možnosť ako prijať stanovené podmienky. Snáď sa niekto zmiluje a tú pravdu sa dozviem. A s tým som opäť zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama