4. kapitola- Vyrieš to po svojom

16. února 2011 v 13:50 | Christina, Katie Lee |  Gossip girl LONDON
Všetci traja sa na nich šokovane dívame.
N.O.: "Čo je? Stalo sa niečo?"
KLR: "Ocko... vy ste sa vzali? V New Yorku? Je to pravda?"
J.R.: "Odkiaľ to viete?"
L.O: "Takže je to pravda??? Preto to celé divadlo?"
KLR: "Ako si mi to mohol urobiť ocko!!! Tak významný deň a nedovolil si mi byť súčasťou? Prečo? Prečo ste nám to nepovedali skôr?"
J.R: "Mrzí ma to Katie." /povie ticho/
KLR: /prudko vstanem/ "Tak teba to mrzí?" /zosmutniem./ "Mňa tiež." /pozriem na pani Osmentovú/ "Ospravedlňte ma!" /vstanem od stola a vyjdem zo zimnej záhrady. Nemierim do svojej izby. Prejdem chodbou k zadnému vchodu, ktorý vedie do stajní. Prejdem po tráve a zastanem pri dverách. Pozerám na mladého záhradníka, ktorý čistí kosačku./
KLR: "Ehm." /upozorním na seba./
/Eddie sa obzrie./ "Katie?" /vstane od kosačky a natiahne sa za ručníkom aby si utrel ruky./ "Nemala by si byť vo vnútri, s pani Osmentovou a jej rodinou?"
KLR: "Osedlaj dva kone." /povedala som stručne. Otočila som sa na podpätku a vošla som do malej izbičky. Slúžila aby sa v nej ukladalo jazdecké oblečenie. Boli tam nohavice, čižmy, jazdecké vesty, bundy, čiapky. Všetko. Vzala som z police oblečenie v mojej veľkosti. A vtedy vošiel dovnútra Eddie. Premeral si ma pohľadom. Bez slova zobral z police veci pre seba. Mlčky sme sa prezliekli. Vyšli sme von. Eddie vyviedol dva kone. Pomohol mi vysadnúť a sám sa vyšvihol do sedla./
KLR: /usmiala som sa./ "Keď budeš prvý pri starej breze, dostaneš odmenu."
/Eddie sa usmial. Obaja naraz sme popohnali kone./
Pretek s Eddiem je veľmi tesný. Obaja jazdíme dobre. A ešte lepšie poznáme panstvá. Eddie dorazí na určené miesto ako prvý. Zabrzdím koňa. Eddie zoskočí zo svojho sedla. Uviaže svojho koňa o strom a pomôže mi zo sedla.
Ed: "Vedela si, že vyhrajme." /povedal, stále ma držiac v náručí./
KLR: /len som sa pousmiala. Naklonila som sa k nemu a jemne som ho pobozkala na mäkké pery./
Ed: /pohladil ma po vlasoch. Jeho pohľad bol plný nehy a lásky./
KLR: "Eddie, myslíš, že to čo robíme je.... zlé?"
Ed: /vzal ma za ruku. Spoločne sme si sadli pod starú vŕbu. Bol krásny deň. Slnko príjemne hrialo. To bolo v Anglicku nezvyčajné./
KLR: /zložila som si jokeysku čiapku./
Ed: "To je tá najťažšia otázka zo všetkých. Neviem. Zniesol by som pre teba aj modré z neba, viem však, že ty necítiš to isté. Si so mnou len z dlhej chvíle."
KLR: /povzdychnem/ "To nie je pravda, svojim spôsobom ťa milujem. Je to zvláštne Eddie. Sama tomu nerozumiem." /sledovala som ako sa kone pokojné pasú./
Ed: "Prečo si odišla od raňajok?"
KLR: /pozriem mu do očí./ "Ocko sa oženil."
Ed: "čože? Kedy?"
KLR: "V New Yorku."
Ed: "Tomu nerozumiem. S pani Osmentovou? Veď ju ani nepozná. Ani sa nečudujem, že si nahnevaná!"
KLR: "Nie som nahnevaná." /zahľadím sa do diaľky./ "Som sklamaná! Znechutená. A ranená. Myslel si, že to nepochopím? Alebo, že to nebudem tolerovať? Mamka je preč tak dlho. Rozumiem, že nechce byť sám. A pani Osmentová je krásna, skvelá žena. Nečudujem sa, že sa zamiloval. Ale, tak dôležitý deň a oni ma z toho vynechali? Ako mohli? A nie len mňa, ale zrejme ani Lili a Jessie o tom nevedeli!!" /pokrútim záporne hlavou/
Ed: /vezme moju tvár do dlaní./ "Priznaj sa, že si si chcela obliecť tie šaty od Armaniho."
KLR: "Aj to, okrem iného." /zasmejem sa a potom ho zvalím do pichľavej trávy./ "Neznášam na tebe, že ma tak dobre poznáš!"
Ed: "Vieš Katie. Nie si ako ostatné bohaté dievčatá... ehm... ženy. Nie si namyslená a panovačná. Si... úplne obyčajná."
KLR: "To je to najkrajšie, čo mi doteraz niekto povedal." /usmejem sa./
Ed: /jemne ma pobozká./


                                                                  ***

L.O: "Nie ja nechcem nič počuť," zavrčím cez zatvorené dvere. Celé to bolo strašne trápne.
N.O.: "Porozprávajme sa... Lili..."
Otvorím. L.O.: "Chceš sa rozprávať? Fajn- rozprávajme sa... ako si si mohla vziať toho chlapa?? Koľko ste sa poznali? Den, dva? To je naozaj taký úžasný? Alebo má až tak veľa pozemkov? Čo ťa uchvátilo viac? Jeho konto? Alebo ..." nedopovedala som lebo mama ku mne pristúpila a strelila mi jedno za ucho.
N.O.: "Prepáč..." pritlačila si ruky na tvár a nešťastne sa zosunula do kresla. Šokovane som na ňu hľadela. "Celé sa mi to vymklo z pod kontroly... sklamala som vás..."
Jess si k nej kľakol a objal ju. "Pravdaže si nás nesklamala. Ľúbime ťa."
N.O.: "Nechcela som aby to bolo takto... chcela som vás na to postupne pripraviť, s Johnom sme to naplánovali, tak že sa postupne zblížite a potom sa vezme. V jeho dome a jeho dcéra to celé naplánuje.... má rada také veci..." tieto sladké nezmysly chrlila skôr na Jessieho, ktorý hltal každé jej slovo. "Ja ho naozaj ľúbim..." šepla a pozrela na mňa uplakanými očami.
L.O.: "Ale brať ste sa nemuseli." Skonštatujem trpko.
N.O: "Bol to..."
L.O.: "čo? Rozmar? Chvíľková slabosť? Pomiatnutie...?"
J.O.: "Lili, prestaň byť protivná!"
L.O.: "Tebe to príde normálne? Rýchla svadba a teraz čo? Tadáááá! Nasťahujeme sa do ich obrovského domu a budeme šťastná rodina???"
Zachytila som mamin pohľad a pomaly som začala cúvať naspäť. L.O.: "Nie, nie, nie..."
N.O: "Daj Ridchardsonovcom šancu! Prosím..."
Naša matka vyzerala tak krehko, akoby sa mala rozpadnúť.
J.O: "Lili, veď to môžeme skúsiť..."
Zhrabla som tašku.
N.O.: "Kam ideš?" pípla.
L.O.: "Von...!" a zabuchnem dvere.
Nervózne som sa prechádzala po Cloeinej izbe. Zatiaľ čo ona sedela na posteli a šokovane na mňa hľadela. Boli sme najlepšie priateľky snáď od škôlky.
CP.: "Vzali? Ako vzali?"
L.O: "Normálne civilný sobáš..."
CP: "Wau... ďalší úlet tvojej strelenej matky... prepáč Lil, no je to tak..."  premerala si ma. "Ideme sa opiť!"
LO.: "Cloe, to je to posledné čo teraz potrebujem!"
CP.: "Nie, nie to je prvá pomoc..." prikývla.
Club SEVEN bol napchatý do posledného miesta. Tak ako vždy ku koncu prázdnin.
CP: "Ber to ako rozlúčku s obyčajným životom..." zachchotala sa, keď sme sa predierali pomedzi tancujúci dav k baru. "Od teraz už nebudeš musieť chodiť asi ani na záchod- jednoducho to z teba vyberú..." vybuchla smiechom a postrčila  ma k pultu.
LO: "Cappa Negra! Dva krát..." kývla som barmanovi. Ten sa usmial a kývol nám.
B.: "Kedy nám zatancujete...?"
CP.: "Až budem nešťastná a osamelá..."
LO.: "A budem chcieť zbaliť nejakého žrebca... tak potom..."
Barman sa usmial a podal nám drinky. Našli sme si miesto a sadli sme si.
CP: "To budeš chodiť aj do nejakej snobskej školy?"
LO: "Ja neviem..."
CP: "A čo na to Jess?" opýtala sa akoby mimochodom, no ja som vedela, že to nie je len tak.
LO: "Bože, Cloe, ešte ťa to neprešlo?"
CP: "Nie a teraz keď bude bohatý, možno zatúži po romániku s chudobnou slečnou..."
LO: "Sklamem ťa! Môj brat je zúfalo zamilovaný do našej novej nevlastnej sestry..."
CP: "To je ako pokračovanie nebezpečných známosti... Je aj ona taká mrcha ako bola Jennifer Love Hewitt?"
LO: "Neviem, na tých blbých raňajkách v kuse bľabotala o ich pozemku a tak... a potom keď prasklo to celé zo svadbou, tak jej najväčšou starosťou bolo len to, že nemohla tú svadbu zoorganizovať..."
CP: "To je nejaká vadná, nie?"
Pokrčila som ramenami. Sama som nevedela čo si mám o tom myslieť a presvedčiť samú seba, že náš život je normálny bola márna snaha. Nebol normálny od kedy od nás odišiel otec. Nechal mame na krku galériu a dlhy. A naša precitlivená matka zvládla situáciu ako najlepšie vedela. Vydala sa!
CP: "Takže od teraz budem o tebe o tebe čítať len na GG?"
LO: "áno- som tá malá mrzutá škaredá sestra!" vstala som a šupla som do seba drink. "Tak poď nech má GG o čom písať." 

(http://www.youtube.com/watch?v=Vyh3U29uc8s&feature=player_embedded)

Ten istý večer v Chateau Mcely

KLR: /sedela som vo svojej izbe za stolom. Mala som pustený film. Nevenovala som mu však pozornosť. Pred sebou som mala zošit a v ruke pero. Rýchlo som do neho písala:

Ahoj mamka.
Party sa podarila, aj keď ocko sa postaral o pár problémov, veď ho poznáš. Dostali sme pozvanie na Pólo Princa Charlesa. Andrew Bayle doniesol krásny obraz. Ocko ho zavesil na chodbu namiesto Paula Newmana. Ale najväčším prekvapením večera bola Nicol Osmentová. Prišla s ockom. Ako doprovod. Krásna žena. No to nebolo nič v porovnaní s dnešnými raňajkami. Ocko sa oženil. Ja viem, aj ja som bola v šoku. Neviem prečo si odišla... teda, hádky to chápem, ale nikdy si nemala odísť. Nikdy. Ako sa na raňajkách ukázalo. Nicol má dcéru Lili, čo sa nevie správne vyjadrovať a brata Jessieho, ktorí zo mňa nespúšťa zrak. Dúfam, že si uvedomuje, že sme vlastne súrodenci. Pripadala som si ako opica vo výklade. Vies ako to myslím. Ľudia na nás pozerajú a myslia si samé hlúposti, čo nie sú pravda.
Mám však pocit, že by to mohlo fungovať. Myslím, ako rodina.
Aj tak si želám, aby sme sa zasa stretli, aby som ti mohla všetko povedať osobne.
                                         S láskou Katie


Zavrela som zošit a vyložila som ho na policu. Zazvonil mi telefón. Pozrela som na displej. Usmievala sa na mňa Sussan. Prijala som hovor.
KLR: "Rezidencia Richardsonovcov, namyslená a panovačná slečna Katie ktorá si na seba neoblečie nič pod 500 libier teraz nemá čas... zavolajte neskôr prosím."
S.L: "Sklapni Katie a dotiahni svoj nenormálne veľký zadok do Mahiki klubu. Máš na to hodinu!"
KLR: "S kým si tam?"
S.L: "S Robertom..."
KLR: "Hádam nechceš, aby som ti robila tretie koleso na voze??"
S.L: "... s Damonom a Stephanom a Bonnie. Tak sa láskavo nevyhováraj." /položila./
KLR: /povzdychla som si. Položila som telefón na stôl a pozrela som na seba do zrkadla. Vyzerala som hrozne. A tak som si musela znova umyť vlasy, prehrabať šatník a vybrať niečo slušné do baru. Konečne som vyšla zo svojej izby. Mala som meškanie 15minút. Zišla som dolu schodmi./
KLR: "HECTOR!" /zavolala som na celý dom. A kým som sa ešte obzerala vo veľkom zrkadle na chodbe Hector prišiel z chodby na pravo./
H: "Slečna Richardsová?" /uklonil sa./
KLR: "Idem do Mahiki klubu. Potrebujem odvoz." /upravovala som si prameň vlasov./
H: "Iste!" /vyšiel hlavnými dverami von. Nasledovala som ho. Kým Hector vybral z garáže auto, čakala som na treťom schodíku. Zastal priamo predo mnou. Nasadla som na zadné sedadlo./
Auto sa pohlo. Za oknom sa mihali rôzne svetlá. Cesta trvala krátko. A keď sme zastali vystúpila som pred známym klubom. Ku vchodu viedol červený koberec. V pravo bol chodník , čo lemoval cestu. Ohraničovalo ho zábradlie. Tlačilo sa tam neskutočne veľa ľudí. Všetci živo diskutovali a nervózne podupkávali. Všetci sa chceli dostať dnu. Pri dverách stáli dvaja muži v čiernych oblekoch. Bez slova som prešla okolo nich. Jeden mi podržal dvere.
Ocitla som sa v krásnom bare. Všetky stoly boli obsadené. No stále tam bolo dosť miesta. Prešla som cez halu, okolo barového pultu a zamierila som do zadnej miestnosti. Na mäkkom gauči sedeli moji kamaráti. Moja partia. Usmiala som sa. Sadla som si na jedinú voľnú stoličku.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama