37. kapitola- Minister mágie

17. února 2011 v 9:49 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
dumbledore
"Čože?" nadvihol Harry obočie. Ron pozrel na Collina pohľadom akoby sa práve zbláznil a oznamoval im, že vyhral voľby na prezidenta.
     "Ešte raz nám to zopakuj..." povedala Hermiona a vyzerala, akoby sa chystala Collinovi jednu vypáliť.
     "Dumbledore je novým ministrom mágie." Pípol Collin a prikrčil sa k zemi.
"Odkiaľ máš takú somarinu?" Zasmial sa nervózne Ron.
"Denný prorok."
"Čože?" Vykríkol Fred a zdrapil chudáka Collina za ramená.
"Píše to denný prorok... na tretej strane vľavo dole..."
"Daj mi tie noviny, Collin." Povedal potichu Harry a vstal z kresla. "Fred, pusti ho..." len čo Fred splnil jeho žiadosť, Collin mu podal noviny. Harry ich rýchlo otvoril a ostatný netrpezlivo čakali, čo sa tam píše.
Hneď našiel malý stručný článok na tretej strane. Rýchlo ho preletel očami a potom začal nahlas čítať.

Albus Dumbledore ( Merlinov rad prvého stupňa, Doktor čarodejníckych vied, zaslúžilý čarodej, Najvyšší šéf medzinárodnej čarodejníckej konfederácie)po dlhej dobe otáľania, vymení stoličku riaditeľa Rokfortskej strednej školy čarodejníckej, za stoličku ministra mágie. Tento kontroverzný a často odsudzovaný čarodejník, hlavne pre svoje novodobé praktiky, ktoré sa nie vždy zhodovali s praktikami ministerstva, vymení ministra Kornélia Fudga, ktorý odstúpil dobrovoľne. Stalo sa tak po obvineniach širokej verejnosti v kauze viac ako štrnásť rokov starej.
Toľko z oficiálneho vyjadrenia ministerstva mágie. Nepodarilo sa nám zohnať stanovisko bývalého a ani terajšieho ministra.

Do hrobového ticha sa ozval Neville. "Ale to čo sa tam píše, predsa nemusí byť, pravda... veď viete denný prorok je plátok... bulvár..."
"To je pravda, aj o Harrym písali samé hlúposti..." pridal sa Dean.
"Nechcem vás strašiť, ale niečo mi hovorí, že ani Denný prorok by si nedovolil klamať v takej podstatnej veci, akou je kreslo ministra mágie." Zamrmlal George.
"To je zlé..." Priznala Hermiona. "Myslím, že budem hovoriť, za všetkých ak poviem, že nás Dumbledore opustil. Nechal nás samých, napospas Voldemortovi. A hlavne teba, Harry." Pozrela naň ho a ostatný spolu s ňou.
"BUĎ TICHO," skríkol. "Nehovor takto o Dumbledorovi, musel mať dôvod, prečo to urobil."
"O áno? Aký? PREČO NÁM TEDA NEPOVEDAL ČO CHYSTÁ?"
"NEVIEM, DOČERTA, NEVIEM!" Harry sa vyčerpane zrútil do kresla, srdce mu búšilo v spánkoch mu hučalo. V podstate sa mu odohrávalo v hlave to čo Hermione, len si to nechcel priznať. Nechcel si priznať, že Dumbledore ho opustil a nechal prakticky bez ochrany. Teraz si už môže Voldemort poň ho kľudne prísť.
"Hermiona! Nechaj ho!" Zavrčal Ron. Harry sa predklonil a nervózne si masíroval spánky.
"Veď to ešte nie je isté..." povedal Neville, ktorý sa vytrvalo držal svojej teórie, že článok je len výmysel.
Harry vstal a prudko vyštartoval von z klubovne.
"Kam ideš?" Spýtal sa ho zadychčaný Ron, keď ho konečne dobehol.
"Prejsť sa!" Odvrkol, ale to už pri ňom stáli aj Fred s Georgom.
"To určite." Ozvali sa naraz.
"Kam ideš?" Prebodol ho pohľadom George.
"Alebo skôr za kým ideš?" Nedal sa Ron.
Harry si vzdychol, nervózne si prehrabol husté vlasy a potom im potichu odpovedal.
"Do riaditeľne, za riaditeľom."
Ron, Fred aj George, prikývli, no nepohli sa z miesta.
"Veď nás!" Prikázal bojovne Fred.
"Vy traja ste neskutočný, idem sám!"
"Tak to teda nie braček! Ideme s tebou... ako staršieho ma musíš počúvať!" Zamračil sa Fred.
"A k tomu osádka našej klubovne by nás dorazila, keby sme ťa nechali samého!" Zaškeril sa George.
"Vzdávam to!" pokrčil Harry plecami a všetci štyri vyrazili k Dumbledorovej pracovni. Zastavili sa až pred veľkou kamennou obludou.
"Citrónový drops!"
Nič, socha sa nepohla.
"Čokoládové žabky...? Bublíkové nôžky?" Hodnú chvíľu stáli pred dverami a skúšali heslá, no s kamennou obludou to ani nepohlo.
"Bez hesla sa tam nedostaneme." Povedal skleslo Harry.
"Možno sa tam ani nemusíme dostať..." pousmial sa Ron. "Práve ma totižto napadlo, že ak je pravda čo Denný prorok písal, Dumbledore tu nie je dlhšie.."
"Teda zastupujúci riaditeľ už pracuje..." zaplo Fredovi. "A kto iný bude dočasne ZASTUPOVAŤ riaditeľa ak nie zástupkyňa?"
"McGonagallová!" Vykríkol Harry a prudko sa otočil. Po ceste náhlivo rozprával: "Ak je to skutočne McGonagallová, tak nebude v riaditeľovej kancelárii, ale u seba a tam ju nájdeme. Ona nie je z tých, ktorý celé roky čakajú, kým riaditeľ odíde a potom sa vrhnú na jeho pracovňu."
"Myslíte, že sa bude s nami rozprávať?" Opýtal sa George.
"Bude musieť!" Povedal Harry a presne v tej chvíli zastavili pred jej dverami. Zaklopal. Odpoveďou im bolo ticho.
Ron to nevydržal a poriadne zabúchal na dvere. Opäť nič.
Fred škaredo zanadával.
"Čo sa to tu deje?" opýtal sa Harry a oprel hlavu o dvere. Odrazu sa mu po celej hlave rozliala prudká bolesť, od ktorej sa mu podlomili kolená. Začul výkrik a potom ticho. Ticho a bolesť prestala. Otvoril oči a tma pomaličky ustupovala. Harry nevedel čo sa stalo, ale hneď spoznal miesto kde sa nachádzal.
Stál uprostred McGonagallovej pracovne.
Vládol tu strašný neporiadok, po zemi sa váľali rozhádzané pergameny a aj po stole mala mnoho listov. V rohu stál veľký kufor a v ňom bol taký strašný neporiadok, že oproti nemu majú Weasleyovci luxus. To sa na ňu nepodobá.
Prísna profesorka, bola príkladom i stelesnením precíznosti a poriadku, ale jej pracovňa sa skôr podobala pracovni Freda a Georga.
Cez kreslo mala prehodený smaragdovo zelený plášť. Na zemi ležala rozbitá šálka.
Z krbu odrazu vyšľahol plameň a z neho náhlivo vystúpili tri postavy zahalené v cestových plášťoch. Zložili si kapucne. Ako prvý prehovoril Snape, ktorý určite pokračoval v načatom rozhovore.
"Predpokladajme, že Black sa výnimočne nemýli a jeho dohady sú správne, ako sa chcete zachovať?"
"Budeme sa chovať ako doteraz," povedala vážne McGonagallová.
"Predpokladajme? Severus, Sírius sa nemýli! Je to tak!" Vybuchla Arabela. Snape uhol jej ostrému pohľadu. "Všetci z rádu si to myslíme, samozrejme okrem teba!"
"Je to nepravdepodobné!"
"To isté tvrdil James o Petrovi!"
"Dumbledore, by nikdy..." Nedopovedal, pretože na dvere kabinetu sa ozvalo silné zabúchanie a rozhovor prerušili výkriky.
"Čo sa to dočerta deje..." Zanadával Snape a pristúpil k dverám. Len čo ich otvoril do kabinetu vletel silný vietor, ktorý vletel a veľkou rýchlosťou obklopil Harryho. Bolesť sa vrátila a jeho vzala tma.
Harry otváral oči s veľkou námahou. Nad ním sa skláňali Snape, McGonagallová a aj Arabela, ktorá bola bledšia ako zvyčajne, a jej peknú tvár, zdobili mnohé vrásky a výrazne kruhy pod očami.
"Som... som v poriadku..." zamumlal Harry a snažil sa posadiť. "Len sa mi zatočila hlava... to sa mi stáva často...nie?"
"Naozaj si v poriadku, Harry? Severus podľa mňa, by bolo najlepšie odprevadiť ho do nemocničného krídla..." Vyhlásila Arabela.
"NIE!" Odmietol rázne Harry. "Pôjdem si ľahnúť...nabudúce nerobte taký hurhaj, keď mi príde trochu zle..." pomaly sa postavil a odmietol všetku ponúknutú pomoc. Keď už stál na vlastných, Snape spoza prižmúrených očí vypálil otázku.
"Čo ste tu vy štyria hľadali?"
Harry však odpovedal skôr ako sa tí traja stihli nadýchnuť. "pripravili sme novú metlobalovú taktiku a chceli sme sa o nej s profesorkou porozprávať, keď sme zaklopali nikto neotváral a tak sme sa pobrali preč. Vtom mi prišlo zle a oni urobili ten poplach. Ospravedlňujeme sa." Vyhŕkol Harry jedným dychom. Drzo sa pozrel Snapovi do očí.
"Dobrú noc," povedal na záver, otočil sa. Počkal kým sa Fred, George aj Ron pozdravia. Nič nepokazili. Dokonca sa Ron ešte ospravedlnil: "Nehnevajte sa, len nás to vystrašilo."
"To je v poriadku." Povedala tichým hlasom McGonagallová a potom dodala. "Pán Weasley, pozorujte pána Pottera a keby sa to zhoršilo okamžite mi to oznámite."
"Samozrejme."
Len čo ich Ron dobehol, Harry šepol: "Na nič sa ma nepýtajte a poďte."
Pred klubovňou ho Fred rázne zastavil. "Počuj Harry tu končia všetky srandy, tam dole si vyzeral ako mŕtvy, ak nám okamžite nepovieš čo sa tam stalo, ja osobne idem za Snapom!"
Všetci traja vyzerali prestrašený a tak sa Harry zmiloval.
"V poriadku, ale..."
"Žiadne ale, Harry. Povieš nám to tu a teraz. Mal si ďalší záchvat?"
"Také niečo..." George sa otočil.
"Kam ideš?"
"Toto nie sú srandičky, Harry! Za Arabelou!"
"Počkaj, George, nech nám to najprv vysvetlí, prečo to divadlo. Prečo si im nepovedal: mal som ďalší záchvat a hotovo, na čo tie tajnosti?" vyzvedal Ron.
"Pamätáte keď som mal ten prvý záchvat?" Keď prikývli Harry šeptom pokračoval. " Dumbledore tvrdil, že som sa spojil na istú chvíľu s Voldemortom..."
"Opäť ste sa spojili?" Vyhŕkol Ron a Harry videl, že sa zachvel.
"Nie, toto bolo iné...Tentoraz som ovládal seba. Bol v kabinete u McGonagallovej a vypočul som útržok rozhovoru... len pár viet, lebo potom ste vy traja začali robiť hurhaj a len čo Snape otvoril dvere, vtiahlo ma to späť do môjho tela."
"Čo si počul?" Opýtal sa Fred a díval sa skúmavo na Harryho. Harryho na krátku chvíľu napadlo, že mu neverí a ako by to Fred vytušil, pretože povedal. "Neboj Harry, všetko je v poriadku my za tebou stojíme, pokračuj, čo si počul?"
"Nikto z rádu pravdepodobne netušil čo má Dumbledore v pláne..."
"Takže je to pravda?" vzdychol George.
"Žiaľ..." priznal Harry a potom im opísal ako prebiehal rozhovor. Nezabudol sa ani zmieniť o strašnom neporiadku u McGonagallovej.
"Zaujímalo by ma o čom bol rád." Podotkol Ron.
"Vieš, že aj mňa by to celkom zaujímalo..." povedal Fred a poškrabal sa vo vlasoch.
"A čo keby ste sa predviedli ako Lunmágovia?" Spýtal sa Ron. Fredovi a Georgovi sa ústa roztiahli do širokého úsmevu.
"Skvelé..."
"To nech vás ani nenapadne!" ozvalo sa za nimi. Všetci štyria sa otočili a hľadeli do očí rozzúrenej Hermiony, ktorá s rukami v bok na nich prísne zazerala. "To nesmiete! A k tomu ešte sa neviete celkom kontrolovať, čo ak by vás odhalili?"
"É... Hermiona!" Zaškeril sa Ron.
"Vy ste asi totálny hlupáci, chcete toľko riskovať?" Sklamane pokrútila hlavou.
"Špehuješ nás, Hermiona?" Spamätal sa George. "Klubovňa je opačným smerom..."
"Nie... ja som..."
"Nooo..." Fred prižmúril oči.
"Bola som sa len za vami pozrieť, dlho ste nechodili a tak som mala strach...a k tomu toto priniesla Harrymu Hedviga." Vyjachtala zaskočená Hermiona. A podala mu obálku. Harry na ňu vrhol rýchly pohľad a hneď vedel od koho je.
"Smrkáč..." šepol a roztrhol hnedú obálku.

Dnes o polnoci buď pri krbe v klubovni.

"Zariadim, aby bola klubovňa o trištvrte prázdna." Povedala ticho Hermiona, prešla popri nich, povedala heslo, ale ešte kým vošla otočila sa na nich.
"Vidíte nemusíte porušiť slovo. Stačí počkať a ja viem, Harry, že Smrkáč ti odpovie na všetky otázky." A vošla dnu.
"Neznášam keď to robí." Zamrmlal Ron. "Keď má pravdu." Vošli do klubovne za ňou. Hneď sa okolo nich zhŕkol hlúčik a riešili novú situáciu.


"Nemôžem tomu uveriť." Neveriacky krútil hlavou Neville.
"Dumbledore to miesto odmietal celé roky... a zrazu z ničoho nič. Si ho len tak vezme." Povedala Katie.
"Musíte to brať z tej lepšej stránky," zamyslela sa Angelina. "Z postu ministra môže lepšie zabrániť..."
"Voldemortovi..." Povedal Harry bez okolkov. Angelina prehltla.
"Áno... viete môže urobiť opatrenia, ktoré Fudge zanedbal, lebo Harrymu neveril."
"Dumbledore ti verí, možno preto zobral to miesto..." povedala ticho Alice. Giny sa nervózne zahniezdila, Neville ju chytil za ruku a ona sa usmiala. Fred na nich škaredo zazrel a chudák Neville zachytil jeho vražedný pohľad a tak rýchlo pustil ruku jeho sestry. Harry sa pousmial a kým ostatný rozoberali pre a proti drgol do Georga. "Prečo im to robíte?"
"Baví nás to." Usmial sa George. "Neville je v pohode, ale nech si chlapec zvyká."
"Lenže bez Dumbledora nie je Rokfort bezpečný." Zaznel Ronov názor. A vtom akoby uťal. Nastalo ticho. Všetci si to uvedomovali.
"Kým je Voldemort nažive, nikto nie je nikde v bezpečí." Povedal Harry. "Nikto sa nemôže cítiť dostatočne chránený, dokonca ani doma. Budeme sa ho stále báť? Chceme sa stále skrývať a schovávať? Alebo budeme bojovať. Voldemort do nás nasial strach a my sme ho živili. Strach je ale burina, ktorú musíme vytrhnúť. Stál som proti nemu. Nie som na to hrdý a ani som si to nevybral, no bez priateľov by som to nikdy nedokázal. Voldemort je sám. Áno, má pár verných, no tých pri ňom drží strach, neistota a to plodí zradu.
My máme jeden druhého a to je naša sila. Naša zbraň. Každý z nás má strach, ale spolu si dodáme odvahu. Nevravím, že zvíťazíme, ale budeme bojovať zo cťou. Tak ako nás to učil Dumbledore. Budeme pokračovať vo výcviku aj keď tu nie je a aj keď McGonagallová je zaneprázdnená.
A keď príde čas bojovať, budeme pripravení." Harry sa nadýchol a potom pokračoval. "Možno som sa zbláznil, možno. No viem, že obeť mojich rodičov nebola zbytočná. A ani obeť ostatných čarodejníkov, ktorý sa nebáli položiť život. Všetko sú ľudia, ktorých nezlomil strach. A z nich si musíme brať príklad. Možno nemáme toľko skúsenosti ako Aurori, či Fénixovia, ale to nás nesmie odradiť."
Vstal.
"Kto ide do toho?"
Klubovňou sa rozľahol potlesk, ten postupne prerástol do obrovského aplauzu a skandovania.
Hermiona dodržala slovo a o trištvrte na dvanásť bola klubovňa prázdna. Harry sedel v kresle oproti krbu. Plameň veselo pukotal a sálalo z neho príjemné teplo. Harry sa pokúšal zahnať nepríjemné myšlienky.
O dvanástej plamene zablikali a zhasli. Odrazu sa rozhoreli jasno zeleným plameňom. V ňom sa ujavila Siriusová hlava.
"Ahoj, Harry," pozdravil sa Sírius.
"Ahoj..." chabo sa usmial Harry.
"Takže to už vieš..."
"Ó, ak mysliš tú drobnosť, že máme nového ministra mágie... a Rokfort je bez riaditeľa... áno dostalo sa mi to do uší..."
"Harry," nadýchol sa Sirius.
"Ani vy ste to nevedeli, že mám pravdu?"
"Nie, Harry... nevedeli." Harry sa zadival do plameňov a pokúsil sa rozpoznať Siriusovu tvár. "Niečo sa tu deje. Nerozumiem, prečo Dumbledore..."
"Nikomu nič nepovedal?"
"Nikomu a to ma najviac hnevá, bolo to pre všetkých veľké prekvapenie."
"Sirius, teraz keď nie je Dumbledore na Rokforte... myslíš, že Voldemort..., že by sa pokúsil?" Harry prvý krát vyslovil to čoho sa najviac obával.
"Nie si tam sám.. sú tam z rádu..."
"Ale nie je tu Dumbledore."
"To máš pravdu, Harry nie je..." Sírius sa otočil. "Už idem Rémus." Zakričal. "Harry, nemám veľa času, keby sa čokoľvek dialo napíš mi. Ale neposielaj s listom Hedvigu, je príliž nápadná."
"Sirius..." ale Sirius bol preč. Harry si sadol. Koľko sa zmení- vytušil, že Rokfort uz nebude taký aký bol s Dumbledorom.
Prvá zmena začala hneď na druhý deň. Hodina transfigurácie presvedčila všetkých, že začína peklo na zemi.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama