34. kapitola- Je nás viac

15. února 2011 v 9:30 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
Pozrel na ňu šokovane. "Ty nie si normálna! Hermiona! Zbláznila si sa? Áno, určite si sa zbláznila! Animág..." Nedopovedal, pretože Hermiona vyskočila z kresla a zakryla mu ústa.
 "Buď ticho, Harry!"
"Šibe ti?" Šepol.
"Poď," povedala mu, schytila ho za ruku a ťahala ho von z klubovne. Zastavila sa až na dievčenských záchodoch na druhom poschodí.
"Tak po prvé- nešibe mi, ani som sa nezbláznila, a som úplne normálna... a je to perfektné riešenie!"
"Čoho prosím ťa?"
"Nevidíš čo sa tu deje, Harry? Všetko sa rúca. Oni o všetkom mlčia. Dokonca nesmiem chodiť na rady, lebo vedia, že ti všetko poviem. Nevieme o ničom, čo sa deje."
"Hermiona, ale toto? Nemôžeš sa stať animágom! Je to nebezpečné!"
"Nemôžem?" Potmehúdsky sa pousmiala.
"Len- mi- nepovedz- že -ním -si!"
"Nie je to nebezpečné. Tvoj otec, Sirius a Rémus sa nimi stali už v treťom ročníku! Dokonca aj Červochvost to zvládol. Zabudol si?"
Harry si vzdychol. "Nie, nezabudol." Zadíval sa na ňu. "Takže teraz si neregistrovaný animágus." Skonštatoval.
"No, vlastne ešte nie tak celkom. Stále mi k tomu niečo chýba. Myslela som, že by si mi mohol pomôcť."
"Och, tak to nie!" Pozrel na ňu Harry. "Nie, Hermiona, na to zabudni. Toto odo mňa nemôžeš žiadať! Jednoducho nie! Všetci si už o mne myslia, že som blázon! NIE!"
Dvere sa rozleteli a dnu vrazil Ron. "Ahoj Hermiona..." Všimol si Harryho. "É... ahoj Harry."
"Už to vie." Povedala Hermiona. Ron sa doširoka usmial.
"A pomôžeš nám?"
"Čože? Aj ty? Aha, takže vám preskočilo obidvom."
"Robíme na tom už asi štyri mesiace." Priznal Ron.
"TAKŽE STE MA JEDNODUCHO VYNECHALI Z VAŠICH PLÁNOV A TERAZ CHCETE, ABY SOM VÁM POMÁHAL!"
"Nekrič, Harry." Uzemnil ho Ron. "Mal si toho dosť. Kapitán metlobalového družstva a samozrejme všetko okolo eh... Voldemorta... Nemaj nám za zlé, že sme ti to nepovedali. Chceli sme ťa prekvapiť. Takže teraz sa upokoj a povedz, či ideš do toho s nami." Ron sa postavil vedľa Hermiony a odhodlane naňho pozeral. Takého silného ho Harry nepoznal.
"Sme priatelia. Všetci traja. A ehm..." Zasekla sa Hermiona.
"A?" Pozrel na ňu Harry.
"Vieš, nás je trošku viac."
"Čože?"
"Vec sa má takto..." Ujal sa slova Ron. "Oslovili sme tých, ktorým vieme, že môžeme dôverovať a je s nami aj profesor. Máme aj miestnosť kde sa stretávame. Nikto tam nechodí. Museli sme niečo podniknúť. Teraz sú len dva tábory, Harry. Tí ktorí sú s Ním a tí, ktorí sú proti nemu. Rozhodni sa. Ideš s nami?"
"Kto je s vami?"
"Poď a uvidíš." Povedal stručne.
"Ideš?" Hermiona pozerala naň ho takým pohľadom, ktorý ho prosil. Vedel, že nemôže odmietnuť.
"Samozrejme."
Obaja sa usmiali. "Poď."
Vyšli z hradu a kráčali k zúrivej vŕbe. Keď už boli blízko Hermiona si odrazu čupla, vyskočila a do vzduchu vyletel hnedý výr.
"Pri všetkých svätých... veď povedala, že jej ešte niečo chýba."
"To hej, neudrží podobu dlho. Ale to chce cvik."
Sova medzi tým letela pomedzi konáre k zemi. Stlačila veľkú hrču a zahúkala.
"Rýchlo..." šepol Ron a rýchlo sa rozbehli k zúrivej vŕbe, ktorá stuhla. Cez dieru sa zošmykli do dlhej chodby, ktorá viedla priamo k škriekajúcej búde. Po rozbitých schodíkoch kráčali do vnútra. Harry sa zmätene obzeral. Všetko tu bolo iné. Namiesto spráchnivenej dlážky tu bola nová zalakovaná drevená dlážka. Steny boli tiež vynovené. Staré dosky nahradili nové drevené. Dookola boli poukladané stoličky.
Pozeral po všetkých tvárach, ktoré sa naňho usmievali.
"Čauko, Harry." Usmial sa Collin. Boli tu Fred, George, Angelina, Alica, Katie, Lee Jordan, Neville, Giny, Denis, Parvaty a Lavender a jej malý brat, dokonca aj študenti z Bystrohlavu- Justin a dvaja chlapci, ktorých Harry nepoznal a v rohu sedela Čcho Čchang. Z Bifľomoru tu sedeli asi štyria študenti. Poznal iba jednu. Padmu- dvojča Parvaty.
"Vitajte, Potter." Ozval sa hlas za jeho chrbtom. Harry sa strhol.
"P-p-profesorka McGonagallová." Vyjachtal.
"A koho ste čakal? Profesora Binnsa?" Usmiala sa a prísne črty tváre znežneli. Za ňou stála Hermiona a usmievala sa.
"To všetci ste animágovia?"
"Nie, Harry," vstala Giny. "Niektorí z nás sú všehomágovia, iní animágovia a dokonca sú tu aj lunmágovia."
"Lunmágovia?" Harry o tom počul prvý krát. Teraz vstali Fred a George.
"Ukážka." Usmiali sa. "Personum LOON" Zahalilo ich strieborné svetlo, ktoré po kratučkej chvíľke zmizlo. Miesta kde stáli ostali prázdne.
"BU!" Zvolali a zjavili sa tesne pred Harrym, ktorého trhlo.
"Výborne." Usmiala sa McGonagallová. "Už len obmedziť používanie zaklínadla. Dá sa to aj bez neho. Schopnosť zmiznúť máte, len to treba vycibriť. Dajme sa do práce."
"Dumbledore o tom vie?" šepol Harry Ronovi.
"Samozrejme. Ale nevedia o tom všetci. Vieš čo by to bolo, keby sa ministerstvo dozvedelo, čo sa tu učíme? Že Rokfort vychováva neregistrovaných animágov, všehomágov a lunmágov?"
"Dobre, ale ako ste tu dostali McGonagallovú?
"No..." chcel mu odpovedať Ron, ale McGonagallová ho predbehla.
"Poslal ma sem riaditeľ."
"To len tak?."
"Nie, ja som členom rádu."
"Ale ja som vás tam nikdy nevidel."
"To je možné..." záhadne sa usmiala.
"Ale kto to má všetko na svedomí. Musel to byť niekoho nápad. Toto všetko."
"To ja." Ozvala sa Hermiona. "Dlho som nad tým rozmýšľala. Už v treťom ročníku, keď bola tá situácia so Siriusom...
"Hermiona!" Zvolal Harry. Sirius je na úteku a ona tu o tom hovorí akoby to bolo normálne.
"To je v poriadku, Harry. Oni vedia..."
"Ako...?" Vstala Čcho.
"Všetci vieme pravdu, Harry. Všetci."
"Pochopila som, že ťa musí niekto chrániť. Nemôžeš bojovať sám. A kto ti pomôže viac, ako tvoji priatelia?" Všetci prikyvovali. "No a po tom lete... to bolo viac ako jasné..."
"Hermiona to najprv povedala mne." Doplnil ju Ron. "Hľadali sme vhodné miesto na tréning. V hrade to bolo nebezpečné, pretože nevieš kto by sa mohol zjaviť. A o tomto mieste nevie nik. Nikto tu nechodí a všetci sa mu vyhýbajú. Prakticky nám ho poradil Sirius..."
"Sirius? Vy ste s ním v kontakte?"
"Samozrejme..." Uškrnul sa Fred. Harry na nich zízal ako teľa na nové vráta.
"Boli s Hermionou za Dumbledorom, súhlasil, no mal dve podmienky... tá prvá bola, že pracovať budeme pod dohľadom profesora, ktorého nám určí..."
"A tá druhá?" Spýtal sa Harry a všetci mlčali. Zopakoval otázku. "A tá druhá?" Odpovedal mu Neville.
"Že o tom nebudeš vedieť."
"Aha."
"Dočasne." Doplnila ho Hermiona.
"Aha."
"Viete, Harry, ani my to nemáme ľahké. Chrániť pätnásťročného chlapca v puberte je veľmi obtiažne. Verte tomu. Keď sme vám to už chceli povedať, dostali ste prvý záchvat. Potom ste sa prvý krát spojili s Voldemortom a my sme vedeli, že musíme počkať." Vysvetlila mu McGonagallová.
"Prečo dnes?"
"Už bolo na čase, starec." Zaškeril sa naňho George. Weasleyovci vždy všetko obrátili na žart.
"Začneme teda." Všetci si posadali na stoličky. Harry ich nasledoval. Miesto bolo voľné aj vedľa Čcho a tak si k nej sadol. Pozrela naňho a on na ňu. Potom upriamili svoju pozornosť na McGonagallovú. Vytiahla svoj prútik dotkla sa steny a do ticha povedala.
"TOHP vyučovanie."
"TOHP?" Nadvihol Harry obočie a Čcho mu šepla.
"Tajná ochranka Harryho Pottera."
Na stene sa objavil veľký pergamen na ktorom, nakreslený človek. Jeho ruky sa pomaly menili na krídla, nohy sa mu skracovali... postupne sa transfiguroval na vtáka. Potom na človeka. Na mačku. Opäť človek. Had. Človek. Srnka. Človek. Ryba... atď.
"Teraz by som chcela vidieť vaše pokroky. Začneme transfiguráciami na zvieratá. Ron, poďte." Harry spozornel. Takže aj Ron je animágus. Bol zvedavý, aké zviera sa z Rona stane. Ron sa postavil do stredu miestnosti. Pomaly sa začal krčiť k zemi. Podobne tak ako na obrázku aj jemu sa začali skracovať končatiny. Vlasy mu ešte viac zryšaveli, tvár aj celé telo, ktoré sa zmenšovalo, bolo samý ryšavý chlp. Na mieste kde stál Ron sedela malá ryšavá veverička. Harry otváral oči. Potom si všimol, že veverička je zvláštna. Na predných labkách mala maličké pršteky. Ron sa transfiguroval späť.
"Výborne. Oveľa, oveľa lepšie." Usmievala sa McGonagallová. "Len cvik. Aj keď ešte musíme odstrániť tie prsty. Vaša myšlienka nie je ešte dokonalá. Skúšali ste to čo som vám radila?"
Ron prikývol.
"Dobre. Sústredenie je dôležité, ale, ešte viac je potrebná dokonalá predstava."
Ron si sadol. McGonagallová prešla na druhú stranu a poklopkala prútikom na stenu. "TOHP stav."
Aj na tej stene sa zjavil pergamen. Roztiahol sa po voľnom obvode miestnosti. Boli na nich postavy všetkých prítomných. Hermiona sa menila na výra. Dookola. Výr, Hermiona. Pod jej meno bola poznámka: "vytrvalosť".
Vedľa nej stála Ronova postava. Menil sa na veveričku, no tá veverička mala Ronovu hlavu. Svietilo tam: "predstava."
Ďalej tam stál Neville, ktorý sa menil na starčeka. To znamenalo, že Nevill je všehomágus. No jeho pleť bola nezmenná a polovicu vlasov mal hnedú, zatiaľ čo tu druhú mal sivej farby. "Dôvera."
Fred a George na pergamene mizli a zjavovali sa. "Sila hýbať sa."
Giny bola tiež všehomágus, no na jej mieste stála chvíľu ona, potom Neville, Čcho. No časti ich tela boli pomiešané. Giny teda mohla brať na seba podobu iného človeka. Momentálne tam stál Neville s vlasmi Giny a očami Čcho. Poznámka:" Predstava."
Parvaty, Padma a Lavender boli lunmágovia. Denis, Lee, Seamus, Angelina, Katie a Alice boli všehomágovia.
Čho bola animág. Jej podoba bola čierna opička. Na pregamene sa menila Čho a maličká opička s bystrými očkami.
Harry tam sedel a očami sledoval aký neskutočný pokrok urobili jeho priatelia. Kam sa až dostali. Prešli taký dlhý kus cesty. A on ich ani nesprevádzal. Nechceli ho pri tom. Všetci skúšali a McGonagallová im radila čo zlepšiť a čo zmeniť. Harry tam sedel a premýšľal. Keď skončili zastavila ho Minerva McGonagallová.
"Harry, videl ste ako to tu funguje. Porozmýšľajte nad tým. Samozrejme nikto vás nenúti." Uzavrela stručne. Vedel čo tým chcela povedať. Má si vybrať. A on si vyberie.
"Harry," oslovil ho nežný hlas. "Nechceš sa prejsť?"
"Iste." Prikývol. Vyšli von a veľmi pomaly sa vybrali k hradu.
"Čho," začal Harry. "Nikde som s Vipére nebol. Pripravoval som sa na vypočúvanie a..."
"Viem, Harry. Viem." Zastavila ho. Harry cítil ako ho napĺňa zvláštny pocit. Odrazu akoby vedel presne čo má robiť. Objal ju okolo pása a pritiahol ju k sebe. Čho mu položila ruky na ramená. Nežne sa usmiala. Akoby ho povzbudila.
Pobozkal ju.
Do hradu sa vrátili ruka v ruke.
"Harry, chcem ti pomáhať..." povedala predtým ako rozlúčili.
"Čho, niekedy sú veci, ktoré musím zvládnúť sám...a možno príde čas keď ma budeš musieť nechať ísť..." Zdvihol jej bradu aby sa jej mohol dívať do očí. "Sľúb mi, že ma necháš odísť."
"Ja..."
"Čho, sľúb mi," naliehal Harry.
"Sľubujem, ak mi sľúbiš, že budeš úprimný a nebudeš mi nič tajiť. Nech by to bolo... akokoľvek zlé..." Harry prikývol. Čho mu dala pusu na líce a popriala dobrú noc.
Harry sa vrátil do klubovne a stále premýšľal nad tým čo mu povedala McGonagallová. Klubovňa bola prázdna. Takmer prázdna. Ron sedel v jednom z kresiel.
"Ahoj," pozdravil ho Harry a unavene sa zvalil do vedľajšieho kresla.
"Toto si prečítaj... pomôže ti to... teda mne to pomohlo." Položil na stôl knihu. Rozvíjanie čarodeníckých schopností, alebo iný človek, zviera či zmiznúť. Všetko o animágií, všehomágií a lunmágií. Napísala: Basted Bubasti
"Vďaka..." prikývol Harry.
"Je toho trochu veľa, že?" Spýtal sa Ron a sledoval Harryho. "Myslím metlobal, škola, vypočúvanie a teraz TOHP... Chceli sme ti to povedať. Nemysli si, že ťa vynechávame, ale zúfala situácia si vyžaduje..."
"Zúfale riešenie..." doplnil ho Harry. "Ron...povedz mi ...ako..."
"Tiež som si to nevedel predstaviť. Prečítaj si tú knihu a potom sa porozprávame. Nie je to vôbec ťažké..." Ozvali sa kroky.
"Ešte nespíte?" opýtala sa unavene Giny. Zakrútila sa do červeného županu.
"Nie, choď si ľahnúť..." premeral si ju Ron.
"Idem... len som chcela vedieť či je všetko v poriadku."
"Všetko je v poriadku, ďakujeme. Choď si ľahnúť Giny. Vyzeráš unavene." Usmial sa Harry. Len čo Giny odišla Ron sa naklonil k Harrymu a sprisahanecky zašepkal: "Takže ty teraz chodíš s Čhangovou?"
"Uhm... už to tak bude," usmial sa Harry. A so smiechom sa vybrali do spálne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama