33. kapitola- Vypočúvanie

12. února 2011 v 20:58 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
"Ideme." Pohli sa smerom k dverám, ale čarodejnica sa na nich zadívala spoza okuliarov. "Nie, nie, nie! Toto je neverjné vypočúvanie. Do vnútra smie len..." Pozrela sa do papierov. "Potter Harry a zástupca."
"V poriadku." Pousmial sa Dumbledore. "Ideme?"
Harry sa nadýchol. A ešte raz a prikývol.
V malej okrúhlej miestnosti bolo asi tucet čarodejníkov. Vysoký stôl, za ktorým sedel sudca v čiernom habite a špicatom klobúku, sa týčil vysoko nad ostatnými. Pod ním bol menší stôl a za ten sa posadila čarodejnica s rýchlo píšucím brkom. Oproti nej bola obyčajná železná stolička. Pri jej nohách viseli reťaze. Na prázdno prehltol.
Na pravo a na ľavo boli dva stoly. Harry si domyslel, že sú pre obhajobu a pre obžalobu. Sadol si veľa Dumbledora za malý stôl na ľavej strane. Dumbledore si oprel ruky o stôl a pozoroval miestnosť.
Harry naopak sledoval porotu. Čarodejníci sa tlačili na nepohodlných stoličkách a sústavne poškuľovali po Harrym.
Dvere sa otvorili a dnu vošiel Kornélius Fudge a vysoký muž v elegantnom hnedom habite. Hnedými očami spočinul na Harrym a potom si sadol za stôl. Výraz jeho tváre bol neutrálny. Harry nevedel odhadnúť čo si ten muž myslel. Vytiahol z koženej tašky slušnú kôpku pergamenov a chvíľku do nich pozeral. Vlasy mal sčesané dozadu a pôsobil veľmi kultivovane.
Minister vyzeral naopak zanedbane a neupravene. Pôsobil akoby vypil priveľa kávy a nespal mnoho nocí. Jeho pohyby boli rýchle a nekoordinované. Sadol si do rohu do príjemného červeného kresla.
Sudca si odkašľal.
Čarodejnica vstala a začala čítať: "Vypočúvanie mladistvého Harryho Pottera vo veci tvrdenia o návrate Toho-Čo-Ho-Netreba-Menovať. Ministerstvo má za úlohu preskúmať, či sú tieto tvrdenia pravdivé, alebo nie. Prítomný je pán Potter, jeho zástupca..."
"Albus Dumbledore." Predstavil sa prítomným akoby ho nepoznali.
"Zástupca ministerstva..."
"Christopher Hopkins." Vstal muž napravo od nich.
Vstal sudca. "Upozorňujem prítomných, že ide len o prešetrenie tvrdení. Teda je to neformálne vypočúvanie, no napriek tomu bude všetko zaznamenané. Slovo má obhajoba."
Dumbledore vstal. Jeho hlas bol pevný a niesol sa celou miestnosťou.
"Tvrdenia Harryho Pottera sú založené na skutočných udalostiach, ktoré žiaľ musel tento ešte nedospelý čarodejník prežiť na vlastnej koži." Bolo to stručné, ale výstižné. Vstal Hopkins. Odkašľal si.
"Mojou úlohou je presvedčiť veľactenú porotu, že pán Potter je citovo labilný a po kliadbe spôsobenej Temným Lordom psychicky narušený. Má časté záchvaty a halucinácie, ktoré považuje za skutočné udalosti. Pán Potter trpí zjavne úchylkou a poterbuje na seba upútavať pozornosť. Čo nie je nič neobviklé. Pokúsim sa vám odhaliť stránky pána Pottera o ktorých verejnosť vôbec netuší. Myslím si, že po tomto vypočúvaní sa budete zamýšľať nad tým či je pán Potter skutočne hrdinom, alebo len obyčajným podvodníkom."
Keď skončil, posadil sa na svoje pôvodné miesto.
"Poprosím teda... obhajobu." Ozval sa sudca. Dumbledore vstal.
"Predvolávam ako svedka Ronalda Weasleyho." Otvorili sa bočné dvere a dnu vstúpil Ron. Harry vytreštil oči. Čo má toto znamenať? Na toto ho nikto neupozornil.
Ron nezvyčajne bledý si sadol na železnú stoličku.
"Pán Weasley," naklonil sa sudca. "Uvedomujete si, že ste pod prísahou? Ak budete klamať, stihne vás kliatba."
Ron prikývol.
"Ako dlho poznáte pána Pottera?"
"Takmer päť rokov."
"A rozumiete si?"
"Sme najlepší priatelia," odpovedal Ron bez zaváhania. Harry sa pousmial.
"Opíšte nám pána Pottera..."
"Ehm to myslíte ako vyzerá?" Pár čarodejníkov sa pousmialo, aj Dumbledore sa usmial. Harry zablúdil pohľadom k Hopkinsovi. Výraz jeho tváre neprezrádzal nič.
"Nie, pán Weasley. Jeho povahové vlastnosti."
Ron sa na chvíľku zamyslel. "Harry nevie myslieť sám na seba. Riskuje život, aby zachránil ostatných. Mnohokrát zachránil život svojím priateľom."
"Kedy sa tak stalo, buďte konkrétny, prosím."
"V prvom ročníku Harry zachránil Kameň mudrcov. Museli sme prejsť labyrintom úloh, ale ja som sa zranil a Hermiona musela ísť pre pomoc. Harry pokračoval a... zachránil kameň..od..od.."
"Od?"
"Mal ho v rukách ehm... Ten-Čo... Voldemort."
Pár čarodejníkov sa zamrvilo na čele s ministrom. Hopkins sedel bez reakcie, ale napäto zachytával každé Ronové slovo.
"Ešte urobil pán Potter niečo výnimočné?"
"No, napríklad v druhom ročníku zachránil život mojej sestre."
"Čo sa stalo?"
"É... bola otvorená tajomná komnata a moja sestra bola jednou s obetí. Ja a Harry sme zišli dole a potom tunel zavalili kamene. Harry musel pokračovať ďalej sám... bojoval s baziliskom a aj s Tomom Riddlom. Zachránil moju sestru a takmer zomrel, keď ho pohrýzol bazilisk."
"Napadá vás ešte niečo?"
"V treťom ročníku ohalil Červochvosta."
"Povedzte prosím, porote kto je to."
"Peter Pettigrew." Ron sa nadýchol. "Bol to neregistrovaný animág, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Je to smrťožrút."
"Veríte pánovi Potterovi?"
"Iste."
"Ďakujem- slovo má pán Hopkins." Dumbledore si sadol a Hopkins vstal. Napravila si habit a pomaly sa zadíval na Rona. Ten kŕčovito zovrel operadlo stoličky.
"Pán Weasley, ako na vás zapôsobil pán Potter keď ste sa s ním stretli vo vlaku?" Harry spozornel. Ron nespomenul, že sa stretli prvý krát vo vlaku a predsa to Hopkins spomenul.
"Ja...neviem...normálne..."
"Narážam na to či ste si uvedomil kto sedí s vami v kupé?"
"No keď sa mi prestavil, spoznal som jeho meno."
"Požiadal ste ho, aby vám ukázal jazvu?" Ron zružovel.
"Áno..."
"Nemusíte sa za to hanbiť, je to prirodzená reakcia, veď ste ho predtým nepoznal. Prejdime teda k udalostiam kameňa..." Vrátil sa k stolu a vzal si do ruky pergamen. "Stalo sa vám, že ste porušili školský poriadok?"
"No..."
"Pán Weasley, všetci sme boli študentmi..." zasmial sa afektovane a potom si premeral prísne Ronovu bledú tvár plnú drobných pieh. "A nezabudnite, ste pod prísahou."
"Porušili."
"Povedzte mi niečo o zakázanom lese...."
"Ak myslíte v prvom ročník tak ja som tam nebol!" Vyhŕkol Ron.
"A prečo ste nebol pri plnení trestu?"
"Bol som v nemocničnom krídle."
"Čo sa vám stalo?"
Ron mlčal.
"Máte pravdu, nemusíte odpovedať. Ja však odpoviem za vás. Zranil vás totižto Nórsky ostnáč, ktorý bol na Rokforte nelegálne." Hopkins sa nadýchol a vypálil ďalšiu rovnako nepríjemnú otázku.
"Vráťme sa teraz k záležitosti s kameňom Mudrcov. Ak som to správne pochopil, nikto nevidel pána Pottera pri údajnom súboji s Lordom Voldemortom?"
"No..."
"Odpovedzte, prosím."
"Nie..."
"A čo otvorenie Tajomnej komnaty?"
"Čože?"
"Nikto ho nevidel ani v súboji so spomnienkou Toma Riddla?"
"Bola tam moja sestra, profesor Lockhard a ja."
"Uhm," prikývol Hopkins a na malú chvíľku sa zahľadel do pregamenu, ktorý zvieral v ruke. "Vy ste bol uväznený za kamennou stenou aj s profesorom Lockhardom, ktorý mimochodom stratil pamäť. A vaša sestra bola v bezvedomí. Teda zopakujem otázku: Nikto nevidel ako pán Potter bojuje s Tomom Riddlom?"
"Vlastne nie..." Ron vyzeral dosť zmätene.
"Čo vám hovorí meno: Sirius Black?" Ron zbledol a Harry ani nedýchal. Dumbledore vyzeral pokojne a dokonca sa usmieval.
"Je to krstný otec Harryho Pottera..."
"Chcete povedať trestanec, ktorý unikol z väzenia a chcel zabiť vášho, ako ste nám povedal- najlepšieho priateľa..."
Harry zatínal zuby. Ron si odkašľal.
"Nie."
"Prosím?"
"Pýtal ste sa ma čo mi hovorí meno Sirius Black. Povedal som vám, že je to Harryho krstný otec. Tak prečo mi vkladáte do úst niečo čo som nikdy nepovedal. Sirius je nevinný."
Hopkin ostal trochu zaskočený a Harry sa pristihol, že sa usmieva.
"Ďakujem. To mi stačí. A teraz predvolávam na lavicu Harryho Pottera."
Odrazu vyschlo Harrymu v hrdle. Určite chcel Hopkins povedať na lavicu smrti. Vymenili si s Ronom veľavravné pohľady. Harry sa posadil.
"Prisaháte, že budete hovoriť pravdu?"
"Prisahám."
"Ako sa máte, Harry? Sedí sa vám pohodlne?" Opýtal sa sladko Hopkins.
"Som trochu nevyspatý a nesedí sa mi pohodlne."
"Tak to vás nebudem dlho trápiť. Prejdime k veci. Vaši rodičia Lilly a James Potteroví pracovali ako aurorovia, kým ich nezabil Lord Voldemort. Vedel ste, že ste ako jediný v dejinách prežil smrteľnú kiadbu?"
"Viem o tom." Povedal Harry stručne.
"Ako si to vysvetľujete?"
"Ochránila ma obeť mojej matky."
"Čím si vysvetľujete svoje výnimočné schopnosti?"
"Prosím, aké schopnosti? Ja vám..."
"Myslím tým schopnosť byť zakaždým v problémoch. V prvom ročníku na Rokforte to bola záležitosť s kameňom Mudrcov. Zaujímavé je, že nikto vás nevidel. Našli vás po všetkom v bezvedomí a s kameňom. Vedľa vás mŕtveho Quirella. Možno by mohlo mnohých napadnúť, že celá situácia je úplne iná..."
"Áno?" Harry nadvihol obočie a pousmial sa. "Čo mi to chcete nahovoriť pán Hopkins?"
"Absolútne nič pán Potter. V druhom ročníku vás v Tajomnej komnate nikto nevidel, však áno? Ako zachraňujete celú školu a bojujete s baziliskom..."
"Kam-tým-mierite?"
"V treťom ročníku vám môžu identitu Petra Pettigrewa dokázať dvaja nezletilí čarodejníci."
"Čo tým...?" Harry cítil, že sa prestáva ovládať.
"Vaše záchvaty sa vo štvrtom ročníku prehĺbili. Boli častejšie a intenzívnejšie. Záchvaty zúrivosti... Hm hm hm... pán Potter a nesmiem zabudnúť na celú tú záhadu s ohnivou čašou... štvrtý reprezentant... tak, tak..."
"To Barty Crouch!"
"Myslíte ten mŕtvy syn Bartyho Croucha? Pán Potter vy snáď pôsobite na okolie ako hrdina pri ktorom každý vstáva z mŕtvych." Zasmial sa nad vlastným vtipom.
Harry vstal. "Pán Hopkins neviem čo sa týmto snažíte dokázať. Nemáte ma náhodou vypočúvať? Zistiť ako to bolo v skutočnosti? Zatiaľ ma len obviňujete ako nejakého zločinca! Chcete konečne počuť pravdu, alebo ju budete ignorovať, ako pán minister?"
Pozrel na Dumbledore, ten sa tváril mimoriadne spokojne.
"Správajte sa slušne, pán Potter uvedomte si kde sa nachádzate!"
"Správam sa maximálne slušne k človeku, ktorý ma obviňuje z niečoho čo nie je absolútne pravda. Alebo ste sa nesnažil veľmi skrytým spôsobom nahovoriť porote, že je celkom možné, že to Quirrel sa snažil zachrániť kameň a ja som ho zabil? Taktiež spochybňujete, že to čo sa udialo v Tajomnej komnate! Chcete dôkaz? Fajn!" Harry si začal rozopínať habit a aj košeľu. Stiahol si pravý rukáv a odhalil plece. Ostala mu síce malá jazvička, ale predsa.
"Slzy vtáka Fénixa sú liečivé, vedeli ste to? Ja nie. Kým mi nezáchránil život! Pohrýzol ma totižto bazilisk a už len jeho pohľad zabíja, čo potom jed, ktorý mu koluje v krvi." Odhalil aj celé rameno. Tam sa už tiahla väčšia jazva. "Túto pamiatku mi uštedril -ako tvrdíte mŕtvy- Peter Petigrew. Bodol ma dýkou do ramena, aby mohol oživiť Voldemorta. Preto ma nezabil už skôr- POTREBOVAL MA!"
Harry už stál a pozeral Hopkinsovi priamo do očí.
"Riskoval som život mnohokrát a nikdy som sa o to ani prosil a ani som nič také nevyhľadával. Neprosil som nikoho o kameň a ani som nechcel vedieť kde leží Tajomná komnata, netúžil som sa stretávať celý tretí ročník s dementormi. A verte mi, nechcel som sa stať ďalším reprezententom a vonkoncom som netúžil stretnúť sa s Voldemortom v duely!" Na chvíľku stíchol.
"Toto vyzerá ako fraška." To už pozeral na ministra. Hopkins na ňho pozeral spoza prižmurených očí. Fudge sa prudko postavil.
"To naozaj stačí, pán Potter!"
"Áno?" Harrymu prudko búšilo srdce. "Nemyslím si. Mal ste ma počúvať vtedy po trojčarodejníckom turnaji! Mohol ste mnohému predísť! Vy to viete!"
"Chlapče, bol ste úpne mimo, vyzeral ste ako zmyslov zbavený..." Fudge sa celý klepal. Triasol sa ako osika a vystrašenými očami sa díval na Harryho. Hopkins neveriacky krútil hlavou. Fudge pristúpil k Harrymu. Začal šepkať naliehavým hlasom.
"Harry, chlapče, pochop..." Fudge položil trasúcu ruku na Hopkinsovo rameno. "Vznikla by panika... Hopkins, miernite sa!"
"Tak radšej zamlčíte pravdu a budete čakať a čakať a nerobiť nič!"
"Hádam si nemyslíte, že nič nerobíme? To by ste nám veľmi krivdil..."
"Ako to, že ste nedokázal zabrániť otvoreniu Azkabanu?" Vypálil Harry otázku. Sudca sa naklonil a zvedavo počúval.
"Odkiaľ to...?"
"To nie je podstatné! Viem to a to stačí!" Fudge a Hopkins vrhli pohľad na Dumbledora. Dumbledore sa zatváril ako by spadol práve z nebies a netuší o čom sa tí traja zhovárajú.
"Buďte úprimný, pán Potter..." nástojčivo povedal Hopkins.
"To budem, až budete aj vy, páni."
"Z čoho máte strach?" Hopkins zazrel.
"Z toho z čoho aj vy, ale ja sa neskrývam." Harry sa zadíval na čarodejníkov aj po celej miestnosti. "Na čo táto hra? Chcete počuť pravdu, alebo len to čo vám vyhovuje?"
"Chcete záverečnú reč?" Postavil sa Dumbledore a napravil si habit. " Tento chlapec prišiel, aby vypovedal. Prišiel, lebo mu záleží na pravde a vy ste ho osočovali. Myslím, že to stačilo. Harry, Ron- ideme." Otočil sa a Harry s Ronom ho nasledovali.
"Páni, to bola...záverečná reč ako sa patrí, pán riaditeľ.." Dumbledore sa pousmial.
"Myslím si, že toto si budú chvíľku pamätať." Usmial sa Harry.
"Myslím si, že máš pravdu..." Otvoril dvere a vyšli na chodbu.
"Tak ako to išlo?" Opýtala sa Arabela. Charlie, Rémus, Moody a Bill s napätím očákavali.
"Ahoj Bill," pozdravil sa Harry. "čo tu robíš?"
"Prišiel so mnou..." vysvetlil Ron.
"Á, to je ďalšia otázka... čo si tam robil ty...nevedel som, že máš ísť vypovedať..."
"To bol môj nápad..." priznal Dumbledore. "Trochu ich rozptýliť. Teraz nás ospravedlnte."
Harry prikývol. Dumbledore spolu s Arabelou, Rémusom a Billom odišli. Harry, Ron, Moody a Charlie sa vrátili do Deravého kotlýka. Harry rozoberal s ostatnými počas obeda vypočúvanie. Ron sa usmieval.
"Najlepšie bolo keď Harry povedal Fudgovi, že to vypočúvanie je sračka!"
Moodymu zabehlo.
"Povedal som fraška, Ron, fraška!" Opravil ho Harry.
"Veď to je takmer to isté!"
"Máš guráš, chlapče..." uškrnul sa Moody.
Vrátili sa na Rokfort. Samozrejme všetkým porozprával čo sa dialo na ministerstve. Ron sa tiež pridal, ale jeho rozprávanie sa zakaždým menilo a rozširovalo o nové skutočnosti.
Asi o tri dni prišiel Harrymu list z ministerstva. Veľmi stručný a keď si ho Harry prečítal, začal sa smiať.

Vážený pán Potter,
Po preskúmaní všetkých okolností a po vypočutí viacerých svedkov sa súd rozhodol nepodniknúť voči Vám žiadne sankcie vo veci krivej výpovede.
S pozdravom Grasiela Micrafla


Harrymu čas na Rokforte ubiehal veľmi rýchlo. Učenie a metlobalové tréningy mu zaberali všetok čas. Nestíhal nič. Na jednej strane bol rád, pretože mu neostávali myšlienky na Čho. Pár krát sa minuli na chodbe. Čho vyzerala unavene a blede. Harry si všimol, že Hermiona je rovnako bledá a zamyslená. Ron na každom tréningu zíval a nevedel sa sústredť. Takmer celý tým bol v koncoch. Harry uvažoval či to s tými tréningami nepreháňa. Asi by mal poľaviť.
Harry sa večer hodil do kresla v klubovni. Dlho sa díval na Hermionu, ktorá sedela v rohu a zadumane sledovala kvapky dažďa. Udierali do okna. Harry si všimol názov knihy, ktorú Hermiona kŕčovito v ruke.
Súzvuk tela človeka v zvieracej podobe
"Hermiona?" Prešiel k nej. "čo to čítaš..."
Prudko sa posadila. "Knihu..."
"O animágoch?" Samozrejme, že mu okamžite začínalo dochádzať.
"Harry, ja ti to vysvetlím, prisahám..." Výraz Hermioninej tváre prezrádzal Harrymu viac ako chcel vedieť. Zúfalstvo s previnilýn pohľadom... Tak to bola posledná kvapka! Hermiona je animág!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama