30. kapitola- Cenný Snapov život

10. února 2011 v 8:55 | Christina |  Harry Potter- 5 diel

Harry odložil Rokfortské brko. Pousmial sa. Tak už aj na Rokforte funguje bulvár. Len čo vyšiel z triedy stretol na chodbe Čcho. Usmiala sa naňho a zakývala mu. Harry sa pousmial.
         "Už si to čítal?" ukázala na Brko.
         "Jasné... vie o tom celý Rokfort..." Čcho sa začervenala.
         "Nech..."
         "Harry, Harry!" pribehol k nim Ron. "Eh... prepáčte, nechcel som vyrušovať..."
         "Nerušíš!" povedali obaja rýchlo.
         "Dobre.. ja len, že máš ísť za Ara... za pani profesorkou Figgovou. Hneď!"
         "Stalo sa niečo?" Srdce sa mu rozbúchalo strachom.
         "Neviem, ale vyzerala dosť rozrušene."
         "Prepáč," ospravedlnil sa Čcho.
         "To je v poriadku, choď. Uvidíme sa neskôr." A pobrala sa s kamarátkami preč.
         "Počuj, nevyzerá to dobre. Keď ťa dala zavolať boli vo vnútri Charlie, Dumbledore, McGonagallová, Snape, Flitwick a ešte aj Trelawneyová..."
         Kráčali rýchlim krokom až k dverám Arabelinej pracovne. Ron zaklopal. Dvere im otvorila Arabela. Vyzerala ustarostene. Pod očami mala kruhy. A nie len ona. Všetci vo vnútri vyzerali podobne.
         "Poď dnu. Len, Harry. Prepáč Ron, no toto sa týka len jeho."
         "Dobre..." zamumlal nespokojný Ron a nešťastne sa odšuchtal preč. Arabela zatvorila dvere. "Posaď sa." Ukázala na voľné miesto. Snape sa díval z okna. McGonagallová nervózne klepkala nechtom po stole. Flitwick sa tváril, že študuje Arabelinu knižnicu a Trelawneyová vyzerala ako v tranze. Neprítomným pohľadom sledovala bielu stenu. Charlie a Dumbledore sa dívali priamo na Harryho.
         "Harry," začala Arabela a hlas sa jej zachvel. "Dumbledore, ja nemôžem..." Dumbledore prikývol.
         "Nebudeme tu chodiť ako okolo Leprechauntského zlata. Harry, Voldemort po druhý krát zaútočil..."
         "Ja viem..."
         "Čože...?" Dumbledore naň ho pozrel.
         "Pred začiatkom školského roku o tom písali v Dennom prorokovi..."
         "Ach tak. Ten článok nebol úplný. V tomto prípade sa jednalo o mukla. Čím bol pre Voldemorta cenný to ešte nevieme. No tentoraz zabil čarodejníka."
         "Koho?"
         "Jeho obeťou je... Karkarov." Dumbledore pozorne sledoval Harryho reakciu. Harrymu vyschlo v ústach.
         "Karkarovo telo našli pred ministerstvom mágie aj s odkazom, že zradci zaplatia."
         "Ale prečo mi to hovoríte?"
         "Potter, doteraz ste sa stavali na hlavu, že vám nikto nič nehovorí a zrazu ste nespokojný, keď sa k vám správame ako k dospelému!"
         "To stačí, Severus." zastavil Snapa Dumbledore. "Harry, teraz sa všetko zmení. Teraz je jasné, že si neklamal. To čo sme my vedeli dávno sa dozvedia iný. Budú toho plné noviny. Vypukne panika a strach vie byť veľmi nákazlivý a nebezpečný. Tvoja
príprava na vypočúvanie teda začne čoskoro..."
         "Príprava? Vypočúvanie?" akoby ho prefackali. V dome u Lupina si Harry myslel, že si z neho robia srandu.
         "Každý druhý deň podvečer sa budete stretávať s nami, ktorí sme tu a budete sa pripravovať na vypočúvanie." Ozvala sa McGonagallová. "Začneme zajtra. O šiestej vás čakáme v učebni elixírov."
         Harry sa po nich pozeral. Čakal či mu ešte niečo povedia.
         "To je všetko, Potter." Povedal Snape chladne a nevenoval mu ani pohľad. Keď Harry vstával triasli sa mu kolená. Len čo zavrel dvere, počul profesorku McGonagallovú.
         "Snape, ste naňho tvrdý, je to ešte chlapec!"
         "Musí byť silný. Teraz viac ako inokedy."
         "Nerád to pripúšťam, Minerva, no Severus má pravdu. Nesmieme brať ohľady na Harryho vek. Už nie." Povedal smutne Dumbledore. Viac Harry nepočul. Nechcel to viac počúvať. Chcel nájsť Rona a Hermionu. Na záchodoch neboli a klubovňa zívala prázdnotou. To bolo veľmi neobvyklé na tento čas.
         Harry chvíľu sedel v jednom z kresiel a potom sa začal nervózne prechádzať po klubovni. Lomcovala ním zlosť. Zaujímalo ho kde sa tí dvaja túlajú. Ron vedel, že nie je niečo v poriadku. Vedel to! No napriek tomu ho nepočkal. Nie! Nečakal ho. Nechcel vedieť, čo sa stalo. Nechcel vedieť, že teraz budú Harryho vypočúvať na ministerstve. Ani Hermiona nechcela vedieť, že je Karkarov mŕtvy. Nikto nechcel vedieť, aký má veľký strach. Nikto nechcel vedieť, ako sa bojí každého nového rána a ako sa bojí v noci zaspať, pretože vidí umierať Cedrika znova a znova. NIKTO!
         Ešte dlho na nich čakal a keď sa konečne zjavili vo dverách tváre im žiarili radosťou.
         Harry sa otočil a nahnevane odpochodoval do spálne. Ľahol si na posteľ a zatiahol záves.
         Celý nasledujúci deň sedel ako na ihlách. Ron a Hermiona sa snažili s ním hovoriť, no on nemal záujem. Bol na nich až priveľmi nahnevaný.
         Hodina dejín mágie sa neskutočne vliekla. Harry mal pocit, že Ronove hodinky určite zastali, alebo sú pokazené, pretože sekundová ručička sa pohybovala až príliš pomaly.
         O šiestej stál Harry pred dverami do učebne elixírov. Vošiel do vnútra...

         Keď
Harry otvoril oči nachádzal sa v malej miestnosti. Každý pohyb ho bolel. Najhoršia však bola bolesť hlavy, ktorá mala čoraz silnejšiu intenzitu. Mal pocit akoby ho vlastné telo nepočúvalo. Pomaly sa začal obzerať okolo seba.
Ležal na čiernej koženej pohovke a okolo neho boli samé prísady v zaváraninových pohároch, fľaštičkách a nádobách do elixírov. Vedel kde je. Chcel sa posadiť no zadržala ho niečia ruka.
         "Ležte, Potter." Ozval sa Snapov hlas.
         "Čo sa stalo?" vyzvedal Harry a aj napriek hroznej bolesti a Snapovmu upozorneniu snažil sa posadiť.
         "Povedal som ležte!" Zahrmel.
         "Kašlem na to, čo ste povedali. Ja som sa pýtal, čo sa stalo..." snažil sa Harry vymámiť odpoveď. Odrazu sa bolesť v jazve zhoršila na toľko, že Harry padol späť na pohovku. Snape mu vložil do ruky čierny pohár.
         "Vypite to."
         "Od vás nevypijem nič." šepol Harry slabo.
         "Ako chcete." Snape si pritiahol stoličku k pohovke a sadol si na ňu.
         "Čo sa stalo a čo tu robím?" Bolesť sa šírila po celej hlave.
         "Vypite to, čo máte v ruke, Potter. Ustúpi vám tá neznesiteľná bolesť." Harry sa snažil zamyslieť. Nepamätal si okolnosti, za ktorých sa dostal až tu. Čo ak mu tam Snape namiešal Veritaserum. Raz sa tým už vyhrážal. Akoby Snape čítal jeho myšlienky potichu povedal: "Sú to drvené lístky jablone zlatej spolu s koreňom asfodelu. Tento elixír sa používa pri zraneniach spôsobenými kliatbou. Ustúpia vám po ňom bolesti."
         Harry sa na Snapa skúmavo zahľadel a potom sa zadíval do pohára. Vyzeralo to strašne. Zelená tekutina v pohári žblnkotala a stále sa z neho parilo. Pomaly si z neho usrkol. Po celom tele sa mu rozlievalo príjemné teplo. Bolesť v jazve pomaličky ustupovala.
         "Ako sa cítite?"
         "Lepšie..." Odpovedal. Bolo mu divné rozprávať sa so Snapom, ktorý sa naň ho díval čiernymi očami, o tom ako sa cíti. Márne sa snažil spomenúť si na to čo sa stalo. No mal pred sebou len tmu.
         "Poviete mi čo sa stalo?"
         "Temný Lord zaútočil." Odpovedal stručne.
         "Voldemort znovu zaútočil?"
         "Nevyslovujte...."
         "A ako som sa tu dostal?"
         "Odpadli ste. Zrejme cítite silu Temného pána..."
         "Čože? Voldemortovu silu?"
         "Nevyslovujte jeho meno!"
         "Na koho zaútočil Voldemort tentoraz?"
         "POTTER! NEVYSLOVUJTE JEHO MENO!!!" Snape už stál a z očí mu šľahali blesky. Aj Harry vstal.
        
"Ste hluchý? Povedal som aby ste ležali!" Snape zbledol.
         Harrymu sa podlomili kolená a bolesť, ktorá mizla sa zdvojnásobila. Slová, ktoré naň ho Snape kričal sa mu rozliehali po celej hlave. Strácali zmysel.
        
         Obklopili ho bytosti v čiernom. Nesmierny chlad. Harry cítil, že opäť stráca sily. Padal. Počul výkriky ľudí a chladný smiech. Bytosti v čiernom sa približovali. Harrymu tuhlo celé telo, cítil strach a bolesť
až v končekoch prstov. Vedel kto sú tieto bytosti.
        
Dementori sa blížili. Krok za krokom. Harry cítil ich prítomnosť. Vedel čo má robiť, no nemohol. Odrazu začal rozprávať. Mal pocit, že to nie je on. Že zaň ho niekto iný rozpráva aj koná. Trhalo to jeho vnútro. Bolesť bola takmer neznesiteľná. Poddal sa a ten druhý si s ním robil čo chcel. Z jeho úst začali vychádzať slová. Nechcel ich hovoriť. No musel. Nevládal zápasiť.
         "Moji drahí," vravel. " Váš pán sa vrátil. Váš pán je späť! Máte jedinečnú možnosť ísť a zabíjať. Vysajte ich! Dajte tím úbožiakom posledný bozk! Ten, pri ktorom budú spomínať naposledy! Už nemusíte strážiť Azkaban!"
         TRESK!
         Harry sa otočil. "To môžu byť len ONI! Zabite ich! POČUJETE?" Dementori vzlietli do ovzdušia, ktoré sa zmenilo na snehovo bielo.
         "Zabite FÉNIXOV!"
         "NIÉ!" Skríkol Harry.
         "Čo to bolo? Počul si ten hlas?" Ozval sa druhý hlas, ktorý Harryho ovládal.
         "Aký hlas, pane?" Harry sa pozrel smerom, ktorým prišla otázka. Na zemi vedľa neho kľačal Červochvost.
         "Ty si ho nepočul Červochvost?" Spýtal sa Harry.
         "Nie, pane. Prosím Vás, poďme odtiaľto preč..."
         "Čo je? Bojíš sa...?"
         "Nie len mám pocit..."
         "...že nikdy nebudeš šťastný..." Dokončil Harry. Odrazu sa Harry otočil a zadíval sa. Všetko sa začalo točiť. Farby naberali na intenzite. Zliali sa do jednej. Letel veľkou rýchlosťou. Jeho telo ho nepočúvalo. Zatvoril oči.
        
Keď ich otvoril, díval sa do tváre muža. Muž sa nad ním skláňal. Zakrivený nos, čierne oči a ostré črty tváre. Harry vstal.
         "Ale, ale Severus. Tak sa stretávame. Po štrnástich rokoch!" Snape začal pred ním cúvať. No Harry kráčal vpred. V ruke držal prútik. "Zbohom, Severus!"
         "ODÍĎ! NECHAJ CHLAPCA! TY NIE SI ON!" Zahrmel hlas, ktorý prichádzal odniekiaľ z vonku.
         "Harry, bojuj! Ty si Harry!"
         Ja som Harry, Harry, Harry... Vypäl svoje sily. Má bojovať a prečo?
         Harry! Ty si Harry! Nie si on. Ty nie si Voldemort!
         Miestnosť preťal výkrik. Bolesť sa z tupej prešla do ostrej a bodavej. Harryho jazva pálila. Štípalo ho celé telo.
         Vzala ho tma.
        
         Harry pomaly otváral oči. Díval sa do nežných hlbokých nezábudkovo modrých očí. Arabela sa nad ním skláňala, jemne ho hladila po tvári a upokojujúco mu šepkala. "Už je dobre, Harry. Si v bezpečí. Nič sa ti nestane. Sme s tebou." Harry si matne uvedomoval, čo sa deje. Zmätene sa obzeral okolo seba. Chvel sa na celom tele. Uvedomil si, že pevne stíska Arabelinu dlaň.
         Všimol si, že Snape stojí opretý a je bledý ako stena. Kŕčovito zvieral okraj svojho habitu a zhlboka dýchal. Dumbledore pri ňom stál a potichu mu niečo šepkal.
         "To... bol... on!" Ukázal Harry.
         "Kto?" Spýtala sa láskavo Arabela.
         "To... Snape...to on ma...nútil...piť....ten elixír a potom...som videl...to.. Snape!" Bľabotal Harry. Arabela sa ustarostene pozrela na Dumbledora.
         Vtom sa roztvorili dvere a do vnútra vtrhol Draco Malfoy.
         "Pán profesor..."
         "Vypadnite, Malfoy!" zrúkol Snape.
         "Ale, pán profesor..."
         "VON!" Dvere sa zatvorili a za nimi sa stratila Malfoyova šokovaná tvár.
         K pohovke prikročil Dumbledore a tváril sa ustarostene.
         "Pamätáš si niečo?"
         "Nie," šepol.
         "Harry, teraz ma veľmi pozorne počúvaj. Je veľmi dôležité, aby si nám teraz porozprával čo si videl."
         Snape mu podal pohár. "Vypite to."
         "NIE!" Z posledných síl zvolal. Arabela sa nad neho naklonila a zašepkala mu.
         "Dôveruješ mi, Harry? Veríš mne?" Keď prikývol, pokračovala. "Vypi to. Pomôže ti to." Priložila mu pohár k ústam a trpezlivo mu pomáhala, kým to Harry nevypil celé. Opäť cítil, že mu telom prebieha teplo. Prestal sa triasť.
         "Čo sa to so mnou deje? To...to bola vidina?"
         "Nie, Harry, bohužiaľ nie." Nastalo ticho. Dumbledore premýšľal. "Mám vážne podozrenie, že ste s Voldemortom čoraz viac prepojený. Podarilo sa ti napojiť na jeho osobu. Vlastne ste splynuli. Bol si ním. Nedokázal si byť v jeho osobe. Pochop, tvoje ja sa bránilo podvoliť Voldemortovej vôli. No nemal si dosť síl, aby si sa ubránil. Keby sme prišli trochu neskôr..."
         "Chcete mi povedať, že to čo som videl sa skutočne dialo?" Harrymu prebehol mráz po chrbte. Konal ako Voldemort.
         "Áno. Preto potrebujeme vedieť čo si videl."
         "Ja, teda on...my... bol som v Azkabane a Voldemort vypustil dementorov. Bolo to strašné...bola tam zima a chlad a on hovoril, že majú všetkých pozabíjať, majú sa živiť ich dušami. Potom sa ozval zvuk ako výbuch a on začal kričať na dementorov, že prišli..."
         "Nestihli to!" Zvolala nešťastne Arabela.
         "...a, že majú zabiť Fénixov..."
         "Odkiaľ o nás...?"
         "Percy." Zodpovedal Arabelinu otázku Snape.
         "Samozrejme."
         "...vykríkol som...Voldemort sa strhol... bol tam aj Červochvost... chcel odísť...mal strach...odrazu... odrazu sa všetko zmenilo a boli sme v miestnosti...videl som..." Harry sa zasekol. Uvedomil si čo sa dialo potom. Prudko sa posadil. Arabele vypadol hrnček z ruky.
         "Ja som nechcel!" Skríkol. "Prisahám!" Díval sa priamo na Snapa.
         "Prišli sme včas..." skonštatovala potichu Arabela. "Našťastie."
         "Mieril som na vás prútikom, chcel som vás zabiť..." Spomenul si.
         "To nie vy, Potter." Povedal potichu Snape.
         "Ale prečo?"
         "Kedysi som mu ako viete slúžil. Získal som jeho dôveru, ale potom...potom... som sa stretol s Dumbledorom. Vyhľadal ma
a ja som pochopil isté veci a skutočnosti. Pridal som sa na druhú stranu, no zároveň som ostal v službách Temného pána. Donášal som. Zatváral smrťožrútov do Azkabanu. Čo si si myslel, že ma pochváli? Je to daň..." Skomentoval to.
         "Počul som hlas, ktorý vravel... To ste hovoril vy?"
         "Nie, Harry, ten hlas patril mne." Povedal Dumbledore tichým vážnym hlasom.
         "Kto to kričal? Na konci niekto strašne kričal."
         "To si bol ty."
         "Ja?"
         "Odpútaval si sa od Voldemorta. Zachránil si profesorovi Snapovi život. Keby si to nebol urobil. Keby si nebojoval sám zo sebou... bol by mŕtvy. Voldemort je veľký a skúsený čarodejník. Zabil by najprv Severusa a potom teba. Jeho návrat by bol triumfom. Nepodarilo sa mu to. Zatiaľ. Jeden chybný krok a... No aj tak sú to strašné správy. Azkaban, je teda otvorený. Dementori sú voľný a v službách Voldemorta. To je zlé..."
         "Dumbledore, prečo má Potter tieto schopnosti teraz a nie už skôr?"
         "Prior Incantantem, Severus. Ich prepojenie sa upevnilo. Domnievam sa, že Harry je časťou Voldemorta a Voldemort zase jeho. Magické prostredie, tieto schopnosti ešte viac podporuje..." Zadíval sa na Harryho.
         "Pán profesor, ako som sa dostal do tohto kabinetu? Čo sa stalo?" Pozeral na Dumbledora. "Skutočne si to napamätáš, Harry?"
         Harry sa zamyslel. Bolesť hlavy ustúpila úplne. Spomenul si.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama