3. Pred dverami

1. února 2011 v 13:28 | Christina |  Snapovo Tajomstvo
Dom bol ako centrum. Ľudia prichádzali a odchádzali. Niečo nosili a zase niečo odnášali. Ja som len tak bezcieľne blúdila po dome. Veľmi som si obľúbila Rona a Hermionu. Boli naozaj skutočne zvláštna dvojica. Ona ako zo škatuľky a on večne neupravený. Taký rozdielný a predsa som mala pocit, že ich spája niečo silnejšie. Niekedy som len tak sedela a pozoorovala ich. Teraz Ron sedel na gauči a ona sa mu opierala o plece.
            "Kedy príde Harry?"
            "Nudí ťa byť so mnou? Potrebuješ Harryho...?" Zdvihla hlavu. Ron ju rýchlo pobozkal.
            "Keď som s tebou strácam pojem o čase. Preto sa pýtam...." Jemne ju pobozkal na nos. "si rozkošná keď sa hneváš...vieš..." Sklopila oči.
            "Prepáč..."
"To nič..." pozreli na mňa. "Ahoj, Chris, tak kedy sa konečne pridáš na večeru?" Pousmial sa Ron, Hermiona sa posadila a premerala si ma pohľadom.
"Chris, nechceš sa prejsť?"
"Hermiona, " varovne do nej štuchol Ron, "veď vieš...že nemôže..." Nadvihla som obočie.
"Prosím?" Akoby si Hermoina na niečo spomenula, zahryzla si do spodnej pery a potom sa usmiala. "Tak čo, kedy sa pridáš na večeru?"
"Prečo by som sa nemohla prejsť, alebo som tu vo väzení...?" Nenechala som ich zahovoriť.
"To nie...len...je to vonku nebezpečné," uzavrel Ron. Chytil Hermionu
za ruku, aby mu pomohla.
"Prepáč, neviem čo ma to napadlo..." Znervóznela Hermiona.
Prikývla som a otočila som sa na odchod. Len čo som stúpila na schody počula som ako sa Ron pustil do Hermiony.
"Chceš mať poťahovačky so Snapom???"
"Nie...ale hnevá ma, že jej nikto nič nepovie, chúďa, má právo vedieť pravdu!"
"Hermiona, veď ani my ju oficiálne nevieme, prišli sme na to náhodou, keď sme sťahovali veci s Fénixovho ústredia z Francúzka!"
"Viem, chcem jej pomôcť..." Sadla som si na schody, pretože sa mi podlomili kolená. Tajomstvo? Aké tajomostvo? A čo s tým má spoločné Snape? Možno sa stalo niečo prečo ma nenávidí. Videla som ho v tomto dome viac krát, ale nedokázal sa na mňa pozrieť. Musím to zistiť. Za každú cenu...
Otázka, ale znie- chcem to zistiť?
V ten večer som bola opäť vo svojej izbe. Sedela som na posteli a pani Weasleyová sa ma
opäť prišla opýtať či sa nepridám na večeru a ja som jej opäť poďakovala a povedala, že radšej ostanem tu. Pred odchodom ešte zavadila pohľadom o dva veľké nevybalené kufre. Potichu zavrela dvere. Asi o desať minút sa otvorili a dnu vošiel Fred.
"Ahoj...nesiem ti mňam, mňam večeru..." Usmial sa a snažil sa vytočiť piruetu ako baletka. Stratil balanc a len tak-tak udržal tácku v ruke. Zasmiala som sa.
"Baletka zo mňa nebude, ale účel to splnilo." Začudovane som sa pozrela. Z hnedých očí sršali šibalské iskričky. "Usmiala si sa."
Položil tácku s jedlom na stôl a sadol si vedľa mňa na posteľ.
"Mám návrh..." povedal a pozrel na mňa. "Ty splníš želanie mne a ja zase tebe."
"Ako to myslíš?"
"Jednoducho, ja si niečo zaželám a ak mi to splníš, splním želanie ja tebe." Zatváril sa nad mieru spokojne. Zamyslela som sa. Prikývla som.
"Super," zaškeril sa. "Tak mojím prvým želaním je, aby si sa pridala na večeru."
Zavrtela som hlavou. "Nie, ďakujem."
"Čo už," postavil sa a prešiel k dverám. "Ale nezabudni, ak ty splníš večeru, tak ja čokoľvek iné..." A stratil sa za dverami. Ostala som opäť sama. Cítila som tak bezmocne. V tom ma niečo napadlo. Rýchlo som sa obliekla. Dala som si dlhú čiernu sukňu a rozpustila som si vlasy. Zamierila som rovno do kuchyne- na večeru.
Privítali ma šokované pohľady. Jediný kto sa usmieval bol Fred. Vedľa neho bolo prázdne miesto. Za nie veľmi veľkým stolom sa tlačilo asi desať ľudí. Nie všetkých som poznala. Bol tu Lupin a Arabela, pani Weasleyova a pan Weasley, Fred, George, Ron a Hermiona.
"O, Chris, zlatko, ja som už nedúfala...ale keď Fred povedal, že ...on má plán..." Pousmiala som sa. Ešte ťa ten tvoj plán bude mrzieť, milý Fred.
Tá večera nebola vôbec taká zlá. Fred s Georgom si neustále uťahovali z Rona. Hermiona sa šeptom rozprávala s Arabelou, pani Weasleyová sa krútila v kuchyni a pán Weasley čítal noviny. Lupin sa na mňa uprene díval. Akoby premýšľal čo sledujem tým, že som dole na večery.
Po večery som ostala s pani Weasleyovou a pomáhala som jej upratať kuchyňu.
"Som rada, že si prišla na večeru." Usmiala sa, keď som končila.
"Aj ja..." pousmiala som sa. Vošla som do izby. A tam ma čakal Fred. Sedel na stoličke.
"Ták, aké je tvoje prianie?"
"Hermiona
a Ron vedia niečo, čo chcem vedieť aj ja."
"Ach, tak..." Zdvihol sa. "Uvidíme čo sa s tým dá robiť..."
Odišiel a nechal ma tam stáť samú s myšlienkami a otázkami bez odpovedí. Ľahla som si, no len čo som zavrela oči, mala som pocit, že ma kto si budí.
"Chris..." Pomaly som sa preberala a videla štyri postavy. Fred, George, Ron a Hermiona.
"Čo sa deje?" spýtala som sa unavene.
"Chcela si odpovede na svoje otázky...tak poď s nami." Okamžite som stála na nohách. Tváre im osvetľovali sviečky. Viedli ma dole do suterénu. Zastavili sme až dole. Pred nami boli veľké dvere.
"Kam vedú?" opýtala som sa po šepky.
"Toto je archív Radu vtáka Fénixa...tam nájdeš čo hľadáš." Povedala Hermiona tichým hlasom. Ron neveriacky ppkrútil hlavou.
"Ideme hore, strážiť..keby niečo..." Traja Weasleyovci odišli. Hermiona vytiahla prútik. Niečo zašepkala a z jej prútika vyšlo slabé modré svetlo. Ozvalo sa cvaknutie dverí a my sme vošli dnu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama