3. kapitola- Raňajky v paláci

16. února 2011 v 9:36 | Christina, Katie Lee, Gossip girl |  Gossip girl LONDON
"Ty si sa zbláznila! Ja do toho domu jednoducho nevojdem!" pozrela som na moju mamu, akoby jej preskočilo. Naozaj sa musela pomiatnuť! Pozrela som sa Jessiho, ten sa usmieval od ucha k uchu.
"Lili, čo to do teba vošlo?"
"Zlosť, mama."  Odvrknem. "Vždy si nám rozprávala aká je dôležitá dôvera! A ty nám ani len nepovieš, že s niekým chodíš... /hodím po Jessim vankúš/ A ty sa prestaň vyškierať ako mentolka!"
/Vstane./ "Ja ti to prajem," dá mame bozk.
 "Vidíš, Lil... Jessie mi to praje."
 "Hádajme všetci prečo..."
 "Ja viem, že som ti to mala povedať, ale nevedela som nájsť vhodnú príležitosť a tiež som si nemyslela, že sa to dozviete takto..."  povie ticho...
Vstanem a vojdem do izby. Tresnem dverami.
"Lili, tak daj mi šancu... inak začnem spievať..."
 /otvorím dvere./ Ušetri ma toľkého mučenia!"
 "Takže?" vyzerá ako puberťačka pred prvým večierkom.
 " Ale nečakaj, že si oblečiem ružové šaty!!!"

                                                      
                                                               ***
Ráno som otvorila oči. Zobudila ma veselá melódia. Rádio veselo vyhrávalo. Dvere sa otvorili a dnu vošla Elena.
E: "Slečna Katie, Dobré ráno." /prešla ku oknám a postupne rozťahovala zlatisté závesy./
KLR: /skúsila som sa skryť pred slnkom pod perinu, no bolo to neúspešné, pretože za malú chvíľku bol vzduch vydýchaný. Odkryla som perinu. Pozrela som na Elenu. Stála rovno pri posteli. Ruky zložené na prsiach.
E: "Poďme, slečna Katie! Vstávame!"
KLR: "Ešte chvíľku!" /prosíkala som./
E. "Žiadne také... váš otec povedal, že dnes musíte vstávať skôr! Príde návšteva. Pani Osmentová s rodinou!"
KLR: /zamrnčala som. A znova som sa kryla pod perinu./
E: "Tak toto nie!" /vzala perinu a snažila sa ju zo mňa stiahnuť./
KLR: /začala som sa smiať. Pretože boj o perinu sa zvrtol na skvelú hru./
E: /tiež sa smiala a nakoniec sme obe spadli na zem zamotané do periny o ktorú sme bojovali. Obe sme sa smiali z plného hrdla./
KLR: /pozrela som na Elenu./
E: "Och! Už som tuším stará na to aby som vás takto budila, slečna."
KLR: "Asi máš pravdu. Tiež som vyrástla, už ma tak ľahko nepremôžeš. Ako kedysi."
E: /chvíľku sme sa na seba usmievali a potom som Elene pomohla sa vymotať z periny. Kým ona ustlala posteľ, ja som si opláchla tvár a postarala som sa o svoje vlasy. Vyšla som z kúpeľne, stále v páskovanom tričku, ktoré som mala ako pyžamo./
E: "Už viete, čo si dnes oblečiete, slečna?"
KLR: /vošla som do obrovského šatníka, kde na oceľovej tyči viseli rôzne šaty, dole pod nimi boli poukladané topánky. Chvíľku som sa prehrabávala vo veciach a potom som vybrala krásny model od nie veľmi známeho módneho domu. No napriek tomu boli krásne./
E: "Dobrý výber. Idem pripravovať raňajky. Ak neprídete do pol hodinky, tak prisahám, že prídem s vedrom vody."
KLR: "Prídem."
E: /uklonila sa a odchádzala./
KLR: "Elena!" /zastavila som ju vo dverách. Obzrela sa./ "Ďakujem!"
E: "Nemáte za čo slečna." /usmiala sa na mňa a odišla.
KLR: /rýchlo som sa obliekla, naniesla som trochu make upu a špirály. Vlasy som sčesala do polovičného copu a obula som si topánky na podpätku./
KLR: /Zišla som dolu krásnym chodiskom. A stretla som ocka. V tmavomodrom tričku a obyčajných rifliach./
J.R: /premeral si ma/ "Ako vždy moja prekrásna dcéra." /objal ma/ "Dobré ráno princezná."
KLR: "Aj tebe ocko. Ako mám chápať to tričko?"
JR: "No, vieš... Nikol a jej rodina nie sú tak finančne zabezpečený ako my, myslel som si, že sa to možno viac hodí."
KLR: "Toto je po 15tich  rokoch prvýkrát, čo ťa nevidím v obleku. Musíš ju veľmi ľúbiť."
J.R: /usmieval sa od ucha k uchu./
KLR: "Prajem ti to ocko."
J.R: "ďakujem."
KLR: "Kedy prídu?"
J.R: "Hector ich išiel vyzdvihnúť. Citujem ho: "Predpokladaný príchod o 9.32am! koniec citátu."
/obaja sme sa zasmiali/
KLR: /pozrela som na hodiny. Bolo 9,30 a Hector nikdy nemeškal./ "Je teda čas ísť ich privítať."
JR: /chytil ma okolo ramena a spolu sme prešli do pred chodby, aby sme netrpezlivo čakali na našu novú rodinu./

                                      ***

Keď auto zastavilo pred domom nedalo mi, aby som nezízala. Naozaj som sa snažila, ale zvedavosť a úžas, ktorú vo mne ten dom vzbudzoval som nedokázala potlačiť. Kútikom oka som švihla po Jessiem, ktorý mal nasadený ľahostajný výraz a v ušiach mp3jku.  Mame sa pohrával na tvári príjemný úsmev a na lícach mala ružové fľaky.  Stáli pri hlavnom vchode. Ona a jej otec. Ako kráľ a princezná, čo vítajú vzácnu návštevu. Pri tom sme boli pre nich len nová hračka na pobavenie a rozptýlenie. Ako som len závidela mame naivitu a vieru, že to nie je len sen a ružová bublina. Jessie sa v tomto podal na ňu. Možno veril, že sa mu splní sen a sladká princezná sa do "žobráka"  zamiluje. A čo čakalo mňa? S mojou tvrdohlavou povahou a podrezaným jazykom, len problémy, problémy, problémy. Šofér vstal a otvoril nám dvere. Nemala som na výber. Zhlboka som sa nadýchla a vystúpila. Kráčaš do jamy levovej, Lili... opakovala som si a nespúšťala som zrak z princeznej, ktorá mala na tvári úsmev priklincovaný ako zlatú korunku... Kráľ zvolil odev poddaných...
Mama sa usmiala. "Ďakujeme za pozvanie..." otočila sa na nás. " John, toto je Jessie a Lili." Povie jednoducho.
L.O.: "Ja som Lili a on je Jessie, keby to náhodou nebolo jasné..." Jess do mňa štuchol a pokrútil hlavou. Natiahol ruku k Ridsarsonovi.
J.O.: "Teší ma, pane."


J.R: "Ahoj Jessie." /potriasol mu rukou./ "Lili?" /podali ste si ruku./ "Moja dcéra Katie."   
KLR: "Nie Katrine, Katie, keby to náhodou nebolo jasné." /usmiala som sa na vás/
JR: "Prosím, poďte ďalej!" /otvoril Nicol dvere. Vošla do domu ako prvá. Lili a Jessie za ňou. Potom ja a nakoniec ocko. Kým ste sa nepozerali tak som mu ukázala oba palce hore, aby som dala najavo, že to ide zatiaľ skvele./
Hneď pri dverách stála Elena.
E: "Váš kabát madam." /vzala Nicol jej kabát. Potom pozrela na Lili a Jessiho. A tie vám vzala bundy./
KLR: "To je Elena. Stará sa o celý dom. A musím povedať, že je skvelá. Je to najlepšia osoba akú poznám."
E: /hanblivo sa začervená./ "Slečna Katie zbytočne preháňa." /potom odíde, aby sa postarala o kabáty./
JR: /ponúkne Nicol svoje rameno a ona sa ho s úsmevom chytí./ "Sľúbil som vám tuším raňajky." /kráčajú po chodbe./
KLR: /vydám sa za nimi. A cestou vám hovorím, čo sa kde nachádza./
"Tuto je salón s pianom. Krídlo kúpila ešte moja mama. A tadiaľto, dolu schodmi sa ide do kuchyne. Vpravo sú ubytovaní naši zamestnanci."
J.O: "Akí zamestnanci?"
KLR: "Elena, Hector, Alfréd - ockov komorník, Eddie - náš záhradník, kuchári a upratovači a tak. Dokopy máme 24 ľudí, čo sa starajú o celý dom a panstvá okolo."
J.O: "24??"
KLR: "Hej! Je to pomerne veľký dom. Takže potrebujeme dostatok ľudí, aby sme sa oň dokázali postarať."
/zabočíme doľava, za ockom a Nicol. A ocitneme sa v zimnej záhrade z výhľadom na krásnu záhradu s rybníkom uprostred. Krásne upravené kvety, stromy ostrihané do tvarov./
KLR: "Naše malé Versailles." /okomentujem záhradu jednoducho./
/v miestnosti je prestretý stôl s presným počtom stoličiek./
Všetci sa usadíme. Sadnem si vedľa ocka a z druhej strany sedí Lili. Oproti mne sa usadí Nicol. Jej krása je dych vyrážajúca. Jemne sa usmieva./
KLR: "Pani Osmentová, máte krásne vlasy."
/všetci na mňa prekvapene pozriete./
N.O: /trochu sa začervená, no usmeje sa./ "Ehm... Ďakujem Katie."
Čašníci nám donesú prvý chod. A pekne pred každého položia tanier zakrytý striebornou okrúhlou pokrývkou. Naraz, akoby do taktu ich zdvihnú a odhalia dokonalé anglické raňajky./


Zatiaľ čo ja som mlčala, Jess táral o sto6. Na všeličo sa vypytoval, zdalo sa že ho všetko zaujíma. Mama si vymieňala tiché lichôtky s tvojím otcom. Dívala som sa do taniera a nevedela som čo mám skôr robiť. Či počúvať ako básniš o tvojom skvelom dome, škole, rodine... alebo počúvať ako tvoj otec s mojou mamou spriadajú plány o spoločnej budúcnosti. Pripadala som si ako blázon na kolotoči.
Vtom nám trom pípla smska. Kto iný nám môže písať naraz?


Tak sa zdá Londýnčania, že sa pán kráľ rozhodol nasťahovať si Popolušku priamo do paláca. Zdá sa že princezná K. získa malú mrzutú škaredú sestru a chutného chudobného brata. Každá z nás by si ho rada adoptovala a pritúlila k hrudi.  Zazvonia svadobné zvony??? Ale nie, tie predsa už zvonili v NY!!!
XOXO GG

gg1
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama