26. kapitola- Strážca

9. února 2011 v 9:29 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
"A to sa môže prihlásiť každý?"
"A naozaj stačí iba metlu?"
"V čom bude spočívať konkurz?"
"To bude aj nejaký test?" okolo pergamenu sa zhŕkla kôpka študentov. Harry si odkašľal a klubovňa stíchla.
"Ehm, len som vám chcel povedať, že vítaní je každí... od druhého ročníka vyššie, chlapec či dievča... prídte v pondelok a všetko sa dozviete priamo na ihrisku." Nenápadne štuchol do Rona a obaja sa vyparili hore do izby, pretože v klubovni to začalo vrieť.
"Počuj Ron..." začal Harry, len čo sa zavreli dvere na ich izbe, ale
v tej istej chvíly sa opýtal Ron.
"Ty, Harry..." Začali sa smiať. Nastalo ticho, ktoré prerušil Ron. "Chcel som ťa opýtať, vieš, nebolo by to hlúpe, keby...keby som...na konkurz išiel?"
Harry si vydýchol. "Som rád, že mi to hovoríš..."
"Asi bolo, ja viem..." Ron sa zvrtol na odchod.
"Nie, Ron počkaj!" Stihol ho zastaviť. "Chcel som tým povedať, že budem rád keď sa toho konkurzu zúčastníš. Keby si s tým nezačal ty, tak by som ti to navrhol ja sám."
"Fákt?" Zatiahol Ron a končeky uší mu horeli.
"Budem, veľmi rád."

Pondelok bol pekný slnečný októbrový deň. Jemne pofukoval vetrík a Harry celý deň premýšľal ako to dnes dopadne. A či vôbec niekto príde. Bude to určite trapas. Nikto nepríde a Harry bude vyzerať ako totálny idiot, ktorý prišiel s absolútne strašným nápadom bez odozvy. A čo je najhoršie, bál sa ako dopadne Ron, vedel, že teraz sa budú všetci na ňho pozerať prísnejšie nielen preto, že je to Weasley, ale aj preto, že ho Harry navrhol.
Poobede sa však počasie náhle zmenilo. Sniečko vystriedali dažďové mraky a jemný vetrík bol odrazu studený vietor.
"Skvelé," zahundral Harry keď vychádzal s tímom na ihrisko.
"Neviem prečo hundreš, Harry. Je to ideálne počasie na overenie skutočných kvalít hráčov. Metlobal sa nehrá vždy za pekného počasia, to vieš dobre aj ty sám." Ukľudnil ho Fred. A potom mu ešte pošepol. "Ron to zvládne, neboj."
Harry si všimol, že aj Hermiona prišla. Takmer celý týždeň ju nevidel. Buď večne sedela v knihách, alebo sa im vyhýbala. Sedela celkom hore, zababušená v habite.
Na ihrisku podupovalo asi desať ľudí. Ron stál opodiaľ a opieral sa o metlu. Medzi inými tam bol aj malý Denis Creevey, Giny a pár ďalších, ktorých Harry nepoznal.
"Dobre, takže metly do ruky a jeden po druhom obletíte ihrisko. To preto aby sme videli ako držíte stabilitu a ako lietate. Potom v takom istom poradí zaujmete miesto strážcu a Fred s Georgom vás trošku vyskušajú. Nejaké otázky?"
Všetci
boli ticho.
Nachvíľku ich oslepil blesk. Zaštukal fotoaparát.
"Ahojte, usmejte sa, to je pre školský časopis..." oznámil Collin.
"Tak kto letí prvý?" Opýtala sa Katie a skúmavým okom si prezerala uchádzačov. Angelina sa nahla a niečo jej pošepla. Katie prikývla a hneď ukázala
na väčšieho chlapca s hnedými vlasmi po ramená.
"John, nechceš to skúsiť?"
"Jasan," pousmial sa a odhalil malú štrbinku medzi prednými zubmi. Pevne uchytil svoj Nimbus 2000 a vzlietol. Harry najprv pozrel do pergamenu mien uchádzačov, ktorý držala v rukách Katie. A potom pozorne sledoval ako John McBurkhard jemne vyrovnal svoju metlu vo výške a ako ľahko vyrovnal metlu v prvej zákrute. Lee Jordan, ktorý si nenechal konkurz újsť, stál vedľa Alice a komentoval každú maličkú kľučku. Malý Denis mu vytrvalo pomáhal. Všetci sa smiali, ale Harry nevnímal čo tí dvaja hovoria. Nespúšťal oči z Johna McBurkharda. Pri zabrzení pri ľavom kruhu ho vietor stočil do prava a on mal čo robiť, aby nespadol a pribrzdil. Urobil ešte asi dva okruhy a potom pristál na trávniku. Okolo stojaci diváci zatlieskali.
            "Teraz ja, teraz ja..." zapišťal drobný Denis. Ani nečakal na súhlas, schytil svoju Svištiacu hviezdu a odrazil sa od zeme, nielen že mal problém so vzlietnutím,ale silný nárazový vietor metal drobnú postavičku vo vzduchu zo strany na stranu. Harry kŕčovito zvieral Blesk a spomedzi prižmúrených očí sledoval ako sa Denis márne snaží bojovať so stále silnejším vetrom.. Pri jednej zo súperovej obruči odrazu začala Denisova metla veľmi čudne poskakovať. Collin vykríkol: "Urobte niečo, lebo sa zabije!" Harry nečakal a vyskočil na svoju metlu a o pár sekúnd už letel vysokou rýchlosťou k miestu kde Denis zápasil s metlou. Vietor bol čoraz prudší, ale Harry nemal problém so stabilitou, letel už aj v horšom počasí. Nevnímal svet pod ním, videl len Denisa ako pomaly ale isto prehráva boj s metlou a počasím. Začalo pršať. Drobné kvapky pichali Harryho do tváre ako ihličky. Tisíce drobných ihiel ho bodalo ale jemu to bolo jedno. Denis sa zošmykol. Harry pridal. Podletel jeho metlu a chtil ho ľavou rukou pod pazuchou zatiaľ čo pravou sa držal metly.
"Harry, ja spadnem," zakričal vystrašený Denis.
"Nie nespadneš," ozval sa za ním hlas. Harry nemusel ani zdvihnúť tvár, aby vedel, že patrí Ronovi. Denisom škubalo z jednej strany na druhú a bol taký prestrašený, že ich sotva vnímal.
"Ron," zakričal Harry proti vetru a dažďu. "Jediná možnosť ako ho dostať dole je obkľúčiť ho!"
Ron prikývol, ale to už sa okolo nich zhŕkli aj ostatný hráči.
"Denis, teraz ma počúvaj," reval Harry, lebo vietor sa menil na poriadný hurikán. "Musíš letieť dole, ale neboj sa ja s Ronom pôjdeme tesne vedľa teba. Ja zprava a Ron zľava. Ostatný pôjdu z dola a po stranách, nič sa ti nestane." Pozrel sa na ostatných a tí sa okamžite rozmiestnili. Začali pomaly klesať. Harry pevne držal vedľa Denisa z jednej a Ron z druhej strany, všetci držali pevnú formáciu a o minútku už bol Denis na pevnej zemi. Premočený, uzimený, vystrašený, ale živý a zdravý.
Ozval sa potlesk.
Harrymu stekali po tváry pramienky vody a cez okmuliare nič nevidel. Zložil si ich a videl, že asi 2 metre od neho stojí v červenej nepremokavej bunde s kapucňou na hlave nádherné dievča- Čcho. Tlieskala spolu s ostatnými. Srdce mu začalo splašene biť.
Harry vzal Denisa okolo ramien a spýtal sa: "V poriadku?"
Drobný blonďavý chlapček sotva prikývol.
"Dobre, na dnes končíme." Harry ešte venoval krátky pohľad Čcho, ktorá sa usmiala a hneď sa otočila a s partiou kamarátok rýchlo ušli do hradu. Na zem začali padať najprv drobné krúpy, no s každou sekundou sa zväčšovali. Ostatný nasledovali ich príklad a do nitky premoknutý sa rozbehli do hradu. Asi o hodinku sa pri šálkach kakaa (ktoré do klubovne prepašovali ako inak Fred a George) rozoberal konkurz. Nie len zúčastnení, ale diváci, ktorý si to samozrejme nenechali újsť do podrobna preberali záchrannú misiu. Malý Denis sedel s úsmevom na ešte stále fialových perách, v tom najväčšom kresle a v ruke držal najväčší hrnček s kakaom.
Harry si sklamane sadol do kresla.
"Dnes nám to asi nevyšlo..." povedal ticho. Všetci na ňho prekvapene pozreli.
"O čom to hovoríš?" spýtala sa Angelina.
"No, že strážcu stále nemáme."
"Tak to si na omyle. Na plagáte stálo rýchly, šikovný pohotový a so zmyslom pre týmovú spoluprácu, no nie?" zaškľabil sa George.
"Áno, ale..."
"Ale? Harry ty si nevidel to čo my tam dole. Len čo si vyštartoval na pomoc Denisovi, vieš kto ti bol v pätách?"
"Nestihla som sa spamätať, a už ťa doháňal..." zamyslene predniesla Alice a líca jej zružoveli.
"James odmietol v takomto počasí letieť, že je to sebevražda. Polovica z uchádzačov sa k nemu pridala a Giny nenaštartovala metla. Hodila ju na trávnik a od zlosti po nej podupala a metla je na márne kúsky..." Povedala Katie.
Harry sa oprel a prechádzal pohľadom z jedného na druhého.
"Harry keď ste tam boli všetci siedmy, boli ste ako jedno..." Povedal Collin. "Ron letel ako hviezda. Keby mal lepšiu metlu bol by ti v pätách. Letel ukážkovo. A vieš čo ani chvíľu neváhal..."
"To je pravda," prisvedčil Lee. "Ron nemá také skúsenosti ako vy. Nelietal toľko krát a ani za takého počasia. A hnalo ho niečo iné. Srdce."
"Zaslúži si šancu." Povedal George. "Mal si pravdu, Harry."
Dole po schodoch zišiel Ron. Všetko stíchlo a všetci pozerali na ňho.
"Čo sa deje?"
Harry sa postavil a začal tlieskať.
Ron nechápavo pootvoril ústa a vysúkal zo seba. "Čo ti je?"
"Nič," usmial sa. "Gratulujem novému strážcovi chrabromilu!"
"Ronie, Ronie!" Začali skandovať Fred a George. Harry sa smial a tlieskal. Všimol si, že niekto mu tu chýba. Hermiona! Nevidel ju od začiatku konkurzu. Zatiaľ sa všetci pretekali a gratulovali ronovi, ktorý sa teraz skutočne cítil veľmi dôležito a Harry mu to prial. Zaslúži si to. Bol dnes hrdina. Skutočný hrdina. Harry sa usmial, spomenul si totižto na veždbu profesorky Trewlaneyovej. Mala pravdu. Aspoň rat. Ron je talent. Prehliadaný v tieni svojích bratov alebo v Harryho. Dnes je jeho deň a on mu ho nepokazí.
Oslava bola velkolepá. Presne taká ako sa na chrabromilskú klubovňu patrí. Kopa sladkého ďatelinového piva a koláčov z kuchyne. Ron sedel v kresle obkrútený v chrabromilskej zástave. Bolo čosi po pol noci keď vošla Hermiona.
"Tak to by už stačilo!" Skríkla.
"Hermiona, piánko," zasiahol Fred, ale tým Hermionu ešte viac naštval.
"Nepreháňate to? Ako prefekt mám právo..."
"Ty ani Ronovi nepogratuluješ?" Zavŕtal Harry.
"Gratulujem." Odsekla Hermiona a ani sa na Rona nepozrela.
"Ďakujem," šepol sotva počuteľne Ron. Bol evidentne zaskočený Hermioniným správaním.
"A teraz dobrú noc. VŠETCI!" Z očí jej sršali blesky. Všetci poslúchli. Dokonca Fred a George odišli bez akejkolvek poznámky. Ron ostal sedieť a aj Harry stál opretý o krb a čakal.
"No čo je?" Vhŕkla Hermiona.
"Čo je tvoj problém?" Vyletel na ňu Ron.
"Môj???"
"Nebola si na konkurze, celý týždeň sa kto vie kde flákaš, ledva sa s nami rozprávaš! Čo sa s tebou deje?"
"So mnou? Nič! To vy dvaja ste akýsi čudní!" Hermiona bola odrazu celá bledá. "Nie je mi dobre," ospravedlnila sa zmizla na schodišti do dievčenských spálni.
"Mali by sme na ňu dozrieť, je akási divná." Trpko skonštatoval Ron.
"Asi je prepracovaná..."
"Asi..." prisvedčil Ron a išli si ľahúť.
ron

V priebehu nasledujúceho rána však to už bola zase Hermiona, taká akú ju poznali. Harry si pomyslel, že možno mala len nejaký svoj zlý deň.
Harry ich roztršky vypustil z hlavy. Blížil sa totižto prvý zápas s Bystrohlavom. Poctivo cvičili každú chvíľku. V každom počasí a do hradu sa vracali častokrát až po zotmení. Hermiona nevynechala ani jeden tréning. Nosila im teplý čaj. Povzbudzovala ich a radila im. Bola ako vymenená a nikto jej ten výstup z klubovne nepripomínal. Dokonca pomohla Harrymu s tou úlohou na elixíry, pretože mu horelo za pätami.
Zápas sa blížil a Harry vedel, že oni musia vyhrať. Tušil totižto, že Slizolin má prekvapenie. A veľmi nepríjemné prekvapenie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama