25. kapitola Kapitán vyhlasuje konkurz

8. února 2011 v 20:20 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
"Áno, Potter počuli ste dobre a nedívajte sa na mňa ako keby som vás zakliala. Ste novým Chrabromilským kapitánom."
Povedala McGonagallová víťazoslávne.
"Ja?"
"Nie, Potter, Longbottomová babka. Viete to ona je najmladším stíhačom, talentovaná tá jeho babka, nie?" McGonagallová sa naňho zadívala skúmavým pohľadom. "Pravidlá sú jednoduché: všetko je na vás, no o všetkom musím vedieť. Jasné?"
Harry prikývol. "To je všetko?"
"Och, nie." Usmiala sa a podala mu balíček. "Otvorte to." Trasúcimi rukami si vzal balíček a otvoril ho. Vo vnútri bol nový chrabromilský dres. Vybral ho a rozprestrel. Na šarlátovo červenom drese pod zlatým levom sa hrdo vynímalo zlaté C. Usmial sa.
"Ďakujem."
"Vďačne. To je všetko, môžete ísť, Potter." Posadila sa za písací stôl a začala písať niečo na veľký pergamen. Keď sa Harry nepohol z miesta zopakovala: "Môžete ísť, Potter."
Harry sa otočil a vyšiel von. Jeho prvá cesta ako kapitána Chrabromilského metlobalového mužstva viedla rovno do klubovne. Keď vošiel do klubovne, akoby v nej vybuchol ohňostroj. Všetci šaleli. Objímali ho a kričali.
"Kapitánom sa stal Potter a ty Slizolin sa poser, od strachu, od strachu dostaneš na hubu! Chrabromil ťa rozpráši, naloží ti do gatí! "
"Vy to viete, ach jasné..." uškrnul sa Harry. Teraz mu už bola jasná návšteva Freda, Georga, Katie, Alici a Angeliny u McGonagallovej. Každý mu podával ruky.
"Gratulujeme! Výborne!"
"Dáme im na frak!"
Všetci pomaľovaní chrabromilskými farbami. Opäť ziapali. "Slizolin sa poser!" Fred a George boli opäť v kuchyni, pretože klubovňa sa prehýbala pod všakovakými dobrotami.
Hermiona sedela v rohu s knihou a keď sa všetci ukľudnili pristúpila k Harrymu a doširoka sa usmiala. Objala ho. "Som šťastná, ty náš kapitán."
"Blahoželám, Harry." Uškrnul sa Ron a potľapkal ho po pleci.
"Vďaka..."
"Kapitánko, tak pripravuj novú taktiku,jasné!" Zaškeril sa George.
"Uhmmm..." Harryho náhla rozbolela hlava. Ľudia pred očami sa mu mihali a tváre boli rozmazané. Bolesť bola prudká a rázna.
"Zvolaj ich!" ozval sa cudzí hlas v Harryho hlave. Striaslo ho a po chrbte mu prebehli zimomriavky...
Harry sa okamžite spamätal. Klubovňa žiarla farbami, vesely džavot sa striadal s výbuchmi smiechu. Collinov foťák cvakal ako o život.
"Nehnevajte sa..." ospravedlnil sa Harry. "mne nie je akosi dobre..."
"Nechceš ísť za madam Pomfreyovou? Mne minule dala taký odvar po ktorom sa mi 2 hodiny parilo z uší, ale postavilo ma to na nohy."
"Nie ďakujem, Neville, ja si pôjdem radšej ľahnúť..." zamumlal sotva počuteľne... Hermiona ho spoza privretych očí pozorovala. Harry kvapne vstal a rýchlo sa presunul sa do izby, nevšímajúc si prekvapených otazok.
Unavene sa hodil na posteľ a utrel si z čela kvapky potu.
"Kedy to konečne skončí?" opýtal sa do ticha. Odrazu vedel presne čo urobí.Pôjde za Arabelou. Hodiny ukazovali dve, keď sa Hermione a Nevillovi podarilo všetkých nahnať do izieb. Po chvíly nastalo ticho a tak sa Harry vybral z postele rovno ku kufru a z jeho dna vyhrabal neviditeľný plášť.
Potichu zišiel točitým schodišťom a ako myška prechádzal okolo krbu. Uvedomil si, že v ňom stále horí oheň. Jedno z kresiel bolo otočené ku krbu. Hoci sa Harry snažil cez vysoké operadlo nič nevidel. Nevedel či v ňom niekto sedí, alebo nie.
"Kam ideš?" opýtal sa Hermiona a vykukla z kresla. Harry si zložil kapucňu.
"Za Arabelou." Hermiona si premerala Harryho pohľadom. (Teda len jeho hlavu, keďže zvyšok tela mal ešte pod plášťom.) Hermiona prikývla.
"To je asi to najlepšie čo môžeš teraz urobiť..." A vrátila sa ku knihe. Harry si opäť nasadil kapucňu a vyšiel z klubovne. Nehlučne kráčal kamennými chodbami, ktoré kde tu osvetľovali horiace fakle. Zastavil sa až pred Arabelinými dverami. Zaklopal.
Dlho bolo ticho. Arabela už určite spí. Stál pred dverami a premýšľal, či má zaklopať, alebo to má vzdať. Priložil ucho k dverám a v tom sa potichu otvorili.
"Poď, Harry." Povedala šeptom Arabela. Harry vošiel a len čo zavrela dvere zložil si plášť. Arabela mala na sebe modrý habit s erbom Rádu...
"Vitaj, Harry." Ozval sa hlas z krbu. Otočil hlavu za hlasom, v plameňoch sa jasne črtala Lupinova hlava. "Počkajte chvíľu." Lupinova hlava zmizla a o pár sekúnd plamene zozeleneli a vystúpil z krbu. Oprášil si modrý habit.
"Hermoina si dnes všimla, že ti nebolo dobre..." začala Arabela.
"Bolo mi lepšie ako kedykoľvek inokedy, som nový kapitán..." Zaklamal Harry a ani nevedel prečo.
"Ale preto si sa nehnal cez celý hrad o druhej ráno, skrytý pod neviditeľným plášťom." Uškrnula sa Arabela.
"Harry, ak sa niečo deje, musíme o tom vedieť, chceme ti pomôcť..."
"Chcel som vedieť či máte správy o Hagridovi, preto som prišiel." Klamal ďalej.
"Ach tááák," pousmial sa Lupin. Arabela sa posadila na stoličku a dlho sa na Harryho dívala, vedel, že
mu neverí. Ticho sedela a miešala si lyžičkou šálku čaju.
"Harry asi ťa nepotešíme," Rémus odrazu zostarol ešte viac. Na strhanej a unavenej tváry, preletel tieň smútku. Ukázal Harrymu na prázdne kreslo a on sám si sadol oproti.
"Nemáme." Rémus smutne pokračoval. "Hagrida sme stratili niekde v horách, o ňom a ani o madame Maxim nemáme správy."
"Ale robíte niečo, aby ste ho našli, však...?"
"Uvažujeme..."
"Uvažujete???"
"Harry, nemáme presnú polohu a navyše, Hagrid si to neželal, chcel to vyriešiť sám..."
"A vy ho necháte? Samého?" Vyvalil na nich oči.
"No napriek tomu, sme vyslali tým čarodejníkov z piateho sektoru, ktorý ich hľadajú. Harry, Hagrid je aj náš priateľ."
"Prepáčte..." Zahanbene pozrel na Lupina, ako si len mohol myslieť, že by na Hagrida zabudli. Nastalo ticho, ktoré prerušoval len zvuk lyžičky, ktorou Arabela miešala čaj. Lupin sa jemne dotkol jej ruky.
"Arabela," nežne ju oslovil a ona sa strhla. Šálka jej vypadla z ruky a rozbila sa.

"Prepáčte," Lupin vytiahol prútik a jedným rýchlym pohybom dal ten neporiadok doporiadku.
"Harry a čo tvoje vidiny?" Uprela na ňho svoje modré oči. Vedel, že sa odpovedi nevyhne.
"Ja...neviem, skôr sú to len bolesti..." Vykľučkoval.
Ozvalo sa zaklopanie. Harry si na krátky okamih vydýchol, teda až do momentu, keď Lupin nepovedal. "Severus..."
"Harry, plášť." Šepla nervózne Arabela. Harry ju okamžite poslúchol a postavil sa do rohu. Nemohol riskovať odchod. Čo ak by vrazil rovno do Snapa. Lupin otvoril dvere.
"Ty?" zasyčal Snape.
"Aj ja ťa rád vidím," zahundral Lupin. "Nebol si na rade."
"Bol som s Dumbledorom na mukovskom ministerstve." Odvetil úsečne. Pozrel na Rémusa ako by to bola najväčšia špina, nehodná pohľadu. Ako ho len Harry nenávidel.
"Dumbledore mi povedal, že máš nejakú úlohu, pre Rattlesnaka."
Na čo to divadlo, veď Rattlesnake je Snape. Pomyslel si Harry, alebo oni to nevedia?
"Prišiel som hneď, ako sme sa vrátili." Arabela sa otočila a z habitu vytiahla pergamen, a podala mu ho.
Snape sa otočil a Lupin povedal. "Mali by sme ísť-všetci."
Harrymu sa rozbúchalo srdce. Pochopil čo tým myslel. Vykradol sa za Snapom. Uvedomil si, že Snape mu zachránil život, pretože inak by z neho Arabela vytiahla absolútne všetko. A to nechcel. Majú dosť svojích starostí.
Harry po ťažkom vnútornom boji odolal sledovať Snapa a vybral sa smerom ku klubovni.
Len čo urobil asi dva kroky, zbadal postavu v čiernom plášti. Postava sa náhlila smerom k schodišťu. Harry sa okamžite vybral za ňou. Imtuitívne ju sledoval.
Postava mierila na druhé poschodie úplne dozadu. Pred tmavým rohom vyslovila tichým šeptom: "Clef du mystère." Stena sa otvorila a postva vošla dnu. Harry čakal asi 10 minút, kým postava vyšla. Hoci jej Harry nevidel do tváre, bolo mu absolútne jasné kto to je. Tá vôňa, ten ladný pohyb. Nemohol sa mýliť. Bola to Vipére. Myseľ mu pracovala na plné obrátky.
Ďalšou otázkou bolo- Čo to malo znamenať?
Keď prechádzala okolo neho ticho nadávala: "Barbouilleur..."
Ponáhľal sa rovno do klubovne. Len čo vošiel, išiel priamo ku kreslu. Hermiona zaspala s knihou v náručí.
"Hermiona, už som tu." Šepol a jemne ju chytil za rameno. Hermiona otvorila ospanlivo oči.
"Chcela som ťa počkať...a vedieť čo sa stalo..." Harry jej šeptom opísal návštevu u Arabely. To, že videl Vipére vynechal. Nebol si úplne istý a vedel, že Hermionu by to rozrušilo.
"Takže Snape bol s Dumbledorom na ministerstve? To je čudné."
"Prečo?"
"Lebo..." Hermiona sa nadýchla a hneď potom spustila. "Na ministerstvo chodí zásadne Dumbledore sám. Neviem prečo,ale nikdy nebral nikoho zo sebou. Možno to súvisí
s tými vraždami..."
"Počkaj chceš mi povedať, že Dumbledore tam chodí často? To nebolo prvý krát?"
"Nie, Dumbledore chodi na ministerstvo už veľmi dávno a dosť často...veď vieš- Fudge. (povedala to takým tónom ako by to vysvetľovalo všetko). Vačšinou to musel všetko vysvetlovať on a muklovia k nemu prechovávajú väčšiu úctu a dôveru ako k ministrovi. Čudné je, že zobral so sebou práve Snapa..."
"Možno sa Snape dal k starým chodníčkom..."
"Nebuď ako malý, Harry." Odvrkla Hermiona a vstala. "Tie tvoje teórie..." Pri schodišti do dievčenských spálni sa otočila a povedala: "Ani ja nemám Snapa rada, ale uvedom si, že Dumbledore mu dôveruje."
Harry ostal ešte chvíľu pri krbe a potom sa vybral spať aj on. Mal pocit, že sotva čo zavrel oči, tak ich aj otvoril.
Týždeň zletel ako voda a okrem malej roztršky s Malfoyom sa nestalo nič zaujímavé.
"Tááák..." zatiahol Malfoy na dvore pred Hagridovou chalupou. "Vzdajte slávu novému chrabromilskému kapitánkovi!"
Slizolinčania si ľahli na zem a začali sa mu klaňať, vydávali zvuky ako budhuisti, ktorí sa modlia.
Draco sa tváril ako dirigent, ktorý celú tú šakarinu dirigoval. Harry sa pohodlne oprel o strom a žul jablko. O maličkú chvíľu prišiel Ron a v šoku sa díval na to divadlo.
"Čo to má znamenať?" Opýtal sa keď sa oprel o kmeň vedľa Harryho.
"Malfoyovi preskočilo." Odhryzol si ďalší kúsok.
Odrazu sa Malfoy otočil k nemu. "Nevyhráš!"
"Je to možné," uškrnul sa. "Ale ty to nebudeš mať ľahké."
Videl, že k nim kráča Charlie. Prišiel rovno k Harrymu a podal mu ruku. "Správy sa šíria rýchlo. Gratulujem."
Harry prikývol.
"Tak mládež, začneme."
Hneď poobede sa stretlo celé metlobalove družstvo. Sedeli na Chrabromilskej tribúne.
"Tak mohli by sme začať napríklad s tým, kto bude náš nový strážca..."
Fred sa pousmial. "Ideš rovno k veci Harry, to je dobré..."
"Ja neviem, čo tak tak malý Creevey ten je šikovný."
"Viete si ho predstaviť ako chráni tri obruče?" Zaškeril sa George. "Neviem,neviem..."
"Dobre a čo tak vaša sestra?" Spýtala sa Katie.
"Giny???" Vyskočili Fred s Georgom.
"To tam dajte rovno Rona." Zaškeril sa Fred. Vietor sa mu pohrával s neposednými červenými vlasmi, ktoré mu neustále padali do očí.
"No.." žmolili si Harry dlane. "Keď to už spomínaš..."
"Nie, Harry!" Zaskučal George. "Ja som to tušil, vedel som to! Harry, ja viem, že ste s Ronom kamaráti, ale..."
"Nie, počkaj George, nechaj Harryho dohovoriť..."
"Ďakujem, Angelina..."
"Snáď nám vysvetlí jeho bláznivý nápad."
"Nie je až taký bláznivý... videl som ho letiet..."
"To my tiež Harry, a myslím si že nám to stačilo." Zamračil sa George. "Ako kapitán musíš byť objektívny."
Harrymu došla trpezlivosť. "ALE JA SOM OBJEKTÍVNY! Tak ma konečne vypočujte."
Vsetci na ňho pozreli, ale stíchli.
"Nechcem robiť nič proti vám a ani bez vášho súhlasu. Videl som Rona lietať a letel na Blesku, poviem vám, nebolo to vôbec zlé. Ale je to môj subjektívny názor, preto navrhujem toto...(Harry urobil dramatickú pauzu a keď vedel, že všetci sú nedočkaví, vysypal..) usporiadajme konkurz a tam sa uvidí..."
"Konkurz?" Pousmiala sa Alice. "To je skvelý nápad..."
"Tak to by ma nenapadlo, ale je to je to geniálne riešenie nášho problému." Pridala sa Katie.
"Ak by prišli viacerý, bolo by z čoho vyberať..." Potľapkal George Harryho. "Skvelé!"
"Dobre..." Pousmial sa Harry. A začali riešiť detaily konkurzu. Nakoniec sa dohodli, že konkurz vyhlasia na budúcu sobotu. Školský metlobalový pohár sa nezadržateľne blížil a keďze Harry vedel čo sa chystá, vedel to, že musia začať čím skôr. Po ceste z ihriska premýšľal ako tam dostane Rona. Mal pocit, že nebude jednoduché a ani nevedel ako sa mílil. Samozrejme ešte predtým ako sa vrátil do klubovne, zastavil sa za profesorkou McGonagallovou, ktorá nadšene súhlasila s nápadom a dokonca sa ponúkla, že na stanovený dátum zabezpečí pre Chrabromil ihrisko.
Večer keď sedeli v klubovni Ron písal prácu na elixíry a Harry ho zadumane pozoroval. Vtom vošla Alice a pripla na nástenku chrabromilskej klubovne veľký oznam.

Pozor, pozor, pozor!!!
Budúci pondelok sa koná konkurz! Chrabromilský kapitán Harry Potter vyhlásil výberové konanie na post strážcu. Ak si myslíš, že si pohotový, sústredeny, tímový hráč.... buď o 16.00 ne metlobalovom ihrisku. Tešíme sa!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama