24. kapitola- Bod pre Vipére

5. února 2011 v 11:30 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
ss2


Snape vtrhol do triedy svojím obľúbeným spôsobom. Prudko rozrazil dvere a nenamáhal sa nejakým privítacím príhovorom, ale rovno spustil svoj prejav tichým a priškrteným hlasom.
"Čakajú Vás V.Č.Ú. Áno. Aj keď som prekvapený, že ste sa poniektorí dostali až k tomu (Pohľadom prevŕtal Nevilla, ktorý sa prikrčil na mieste.) Tento rok vás taktiež čakajú hodiny navyše, pretože vaše vedomosti sú také slabé, že keby som chcel nimi niekoho usmrtiť, tak ani len nezaspí. Pevne verím, že nikto z vás cez prázdniny neotvoril učebnicu elixírov, takže mi ani nikto nebude vedieť porozprávať o novom učive. Aká škoda." Zadíval sa na triedu. Všetci mlčali.
"Poznáme dve byliny. Príbuzné byliny a však s odlišným účinkom. Ak protivníkovi namiešate odvar z jednej odoberie mu všetky telesné sily a tá druhá mu ich prinavráti, alebo jeho fyzické sily zväčší. O akých rastlinách je reč?" Zasyčal Snape. Do vzduchu vyletela len jedna ruka.
"Slečna Grangerová?" Precedil Snape pomedzi zuby Hermionino meno.
"Ide o pribilinec pravý a pribilinec zelený. Tieto dve na pohľad príbuzné rastliny sa odlišujú len tvarom lístkov a tiež časom zberu. Pribilinec zelený sa zbiera iba večer so západom slnka, kedy má jed v jeho lístkoch najväčšiu silu a pribilinec pravý alebo tiež hnedý sa zbiera ráno ešte pred padnutím rosy, ktorá účinky látky zoslabuje." Povedala Hermiona. Snape jej chcel niečo povedať, ale do vzduchu vyletela ďalšia ruka. Tentoraz z prvej lavice.
"Áno, slečna Hate," udelil jej Snape slovo.
"Prepáčte, pán profesor, nechcem nijako podceniť vedomosti slečny Grangerovej, ktoré sú nepochybne na veľkej úrovni a podala momentálne brilantný výkon, ale bohužiaľ, mýli sa."
"Prosím?" Spýtala sa Hermiona z očí jej sršali blesky.
"Pokračujte, slečna Hate." Povedal Snape hlasom, ktorý vyznel tak, že všetkým bolo jasné, že je nad mieru spokojný. Oprel sa o katedru a ústa skrivil do úškľabku, ktorý naznačoval, že sa usmieva.
Vipére sa postavila a pozrela Hermione priamo do očí. Tie dve si boli už na pohľad odlišné. Kým Vipére mala jemné črty tváre, samozrejme dôkladný make-up nechýbal, Hermionine ostré črty jej dodávali prísny výzor, jej vlasy vyzerali veľmi neupravene, každá neposedná kučera na jej vlasoch si robila čo chcela, zatiaľ čo vlasy Vipére Hate vyzerali ako z módneho časopisu. Každá jedna kučierka mala svoje miesto. Vipére najprv obdarila Harryho svojím krásnym
úsmevom, potom sa zacerila na Hermionu a krásnym zvučným hlasom spustila.

"Nuž, keby slečna Grangerová rozšírila svoj obzor, zistila by, že tieto rastliny sa už nepoužívajú. Píše to Cunikunda Cabotová vo svojej novej knihe. Po použití pribilinca hnedého alebo zeleného vznikali u čarodejníkov rozsiahle poškodenia. V období od piatich do desiatich rokov po použití rástli čarodejníkom prsty navyše. Najčastejšie to boli pravý malíček na ľavej nohe a ľavý prostredník na pravej ruke.
Slečna Cabotová vo svojom dlhoročnom výskume, vynašla náhradu týchto dvoch rastlín, bez vedľajších účinkov. Ide o sinistriu magnasinistriu lingua. Tieto dve rastliny by sa mali použiť na elixír, ktorý ste spomínali." Posadila sa a udelila Snapovi jeden so svojich neoceniteľných úsmevov. Malfoy sa otočil a pozrel na Hermionu, ktorá sedela na mieste a vyzerala ako tiger zatvorený v klietke, pohľadom, ktorý hovoril za všetko.
"Ale, ale pozrime sa, že by sa konečne našiel niekto, kto pristrihne slečne Grangerovej krídelka?" Pochvalne pozrel na Vipére a dodal. "Udeľujem Slizolinu desať bodov a Chrabromilu bod. Za snahu."
Ron vytiahol pergamen kde si napísal: Hermiona / Vipére. Pod Vipére napísal bod. Harry sa rozhodol, že o tom pomlčí. Hodina elixírov pokračovala ešte horšie ako začala. Snape strhol Chrabromilu ďalších desať bodov, pretože Nevillovi zožrala Gertrúda Svetlonôžky, ktoré boli potrebné k príprave elixírov. Chuderka žaba celú hodinu grgala svetlené lúče. Pri dvanástom grgnutím, ktorým sa ožiarila celá trieda, to Snape už nevydržal a vybuchol. "Vy idiot, urobte niečo s tým zvieraťom, kým ho nepošlem domov v zaváracom pohári!"
Keď odchádzali zo žalárov Hermiona sa zmohla iba na stručnú poznámku: "Ja jej ukážem..." A zamyslene hundrala celú cestu. Potom sa Harrymu a Ronovi stratila. Obaja na seba pozreli a zborovo povedali: "Knižnica."
Keď Harry kráčal spolu s Ronom ku klubovni, videl ako sa otvorili dvere na kabinete profesorky McGonagallovej a postupne odtiaľ vyšli Fred,
George, Katie, Alica a posledná vychádzala Angelina.
"Čo ste robili u McGonagallovej?" Spýtal sa Ron a vyvaľoval na nich oči.
"Teba do toho nič!" Odsekol mu George. "Ahoj Harry!" Zaznelo zborovo.
"Ahojte," povedal Harry a premeral si ich. Všetci piati vyzerali ako roztopašné deti prichytené pri nejakej výtržnosti. Teda Fred a George tak vyzerali skoro vždy, ale dosť neobvyklé to bolo a na Katie, Alicu a Angelinu.
"Majte sa," odznelo opäť zborovo a už ich nebolo.
"Videl si to? A oni sa nazývajú mojimi bratmi!"
"Bolo to čudné..." pripustil Harry.
"Čudné? Oni si dávajú s McGonagallovou čaj v jej kabinete a ty povieš iba čudné? To je šialené!"
"Hnisavý šušeň." Povedal Harry a vošli do klubovne.
Harry hodil na stôl knihu starostlivosti o zázračné tvory a na zem vypadli tri fotky. Rýchlo ich vzal.
"Čo je to?" vyzvedal Ron.
"Nič."
"No ták, Harry, nebuď malý. Čo je to?"
"Vážne, nič."
"Sľubujem, že nikomu nič nepoviem. Ukáž to!" naliehal Ron.
"Prisahaj, že tie fotky nikto neuvidí!" šepol Harry, pretože sa klubovňa začala plniť študentmi.
"Fotky?"
"Ron, prisahaj!"
"Vážne. Prisahám na psie uši v mačacej duši!" Harry mu ich podal. Ron ich chvíľu pozoroval a potom poznamenal.
"Tá po tebe ide."
"Kto, Čcho?" Spýtal sa Harry s nádejou v hlase.
"Aj tá. Ale Vipére na teba vážne berie. Mať tak tvoje šťastie..."
V Harrym zbĺkla zlosť.
"Chceš mať moje šťastie? Ó, že ma to nenapadlo skôr! Škoda, že si to nepovedal minulé leto. Mohol som sa s tebou vymeniť. Veď kto by neodolal duelu s VOLDEMORTOM!" Skríkol Harry.
Klubovňa stíchla. Neville na nich ustráchane pozrel. Seamus sa prestal handrkovať s Deanom a Parvaty na nich nemo zízala.
"NO ČO JE?" Zvrieskol Harry. "NEMÁTE NA STAROSTI NIEČO INÉ?!"
"Aj by sme mali, keby si nerobil taký rámus, Harry." Povedala mu Lavender.
Odrazu sa Harry cítil veľmi nepríjemne.. Mal pocit, že sa od hanby prepadne. "Prepáčte," zamumlal. Vyšiel hore a tresol dverami spálne. Ron vyšiel za ním.
"Nenechal si ma dopovedať. Myslel som šťastie s... ehm, dievčatami." Povedal potichu.
"Ja viem, prepáč. Ja si aj tak myslím, že..."
Ozvalo sa zaklopanie, ktore prerušilo rozhovor.
Vošiel Neville.
"Máte už úlohu na elixíry?"
"Akú úlohu?" Začudoval sa Ron .
"No visí to dole na nástenke...podrobná esej nie kratšia ako 4 zvitky pergamenu na tému Kniha Cunikundy Cabotovej...odovzdať profesorovi Snapovi do 7 dní."Zamumlal Neville a nervózne sa začal hrabať v kufry.
Harry sa zvrtol na odchod.
"Kam ideš?"
"Do knižnice..."
"Neskoro, na škole zavládal panika...kniha je vypožičaná..." Zakričal mu Neville,ale Harrymu to bolo jedno. Potreboval vypadnúť.
Do izby sa vrátil až keď všetci spali a poctivo odfukovali. Ľahol si na posteľ a s otvornými očami pozoroval červený baldachýn nad sebou. Chvíľami mal pocit, že ho zavalí.
"Červochvost!" počul odrazu cudzí hlas vo svojej hlave. Prudko sa posadil.Uvedomil si že mu po chrbte prebehol mráz. Ľahol si, ale do rána nezažmúril oči.
Vstal nervózny a oveľa skôr ako ostatný.
S Hermionou a Ronom sa stretol až na transfigurácii. Obaja sa vymenili začudované pohľady.
"Je všetko v poriadku?" opýtala sa Hermiona.
"Jasné,"odsekol Harry. Nervózne si pošúchal jazvu a bol vďačný McGonagallovej, že vošla, aspoň sa vyhol otázkam.
Na konci hodiny McGonagallova prišla k Harryho lavici. "Potter, bola by som rada keby ste sa dnes o tretej zastavili u mna v kabinete."
Harry jej chcel odpovedat, ale Nevillovi v tej chvíly uletel hrnček z tiedy.
"A buďte presný..."
Len čo skončila hodina, Harry vyrazil tak rýchlo, ako len mohol, aby sa nemusel odpovedať na Hermionine otázky. Namieril si to rovno do soviarne. Len čo vošiel Hedviga zletela z najvyššieho bydla a pristála mu na ramene. Na privítanie ho nežne ďobla do ucha.
"Aj ty si mi chýbala," usmial sa Harry. Zadíval sa z malého okienka a pohrúžil sa do vlastných myšlienok.
O tretej však stál pred dverami kabinetu profesorky McGonagallovej. Zaklopal a keď sa ozvalo ďalej, vošiel.
Profesorka stála pri okne a dívala sa z okna. "Práve som si spomenula na váš prvý let." Harry sa poobzeral po kabinete. Vsetky knihy boli pecízne uložené vo veľkých policiach. Na menšom stole písalo brko nejaké dokumenty.
"Ako sa máte, Harry?"
"Prosím???" Vytreštil na ňu oči.
"Len som chcela začať konbverzáciu , ale máte pravdu prejdime k veci, Oliver Wood nám odišiel a minulý rok sme kapitána nepotrebovali..."
"Ja Vám nerozumiem..."
"A ja som si myslela, že ste bystrý chlapec, Potter..."
"Chcete mi...tým povedať...že ja..." Harry tam sedel ako primrazený a McGonagallová sa usmiala. "Som nový kapitán...?"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama