22. kapitola- Hermiona verzus Vipére

5. února 2011 v 11:15 | Christina |  Harry Potter- 5 diel

hv

Slnečné lúče veselo pripekali už od rána a Harry vedel, že dnes bude pekný jesenný deň. Aj keď bol, veľmi hladný, na raňajky nešiel. Nemal chuť stretnúť sa Vipére. Hoci sa veľmi snažila pôsobiť milo a nezáväzne, Harry mal presne opačný pocit. Dokonca nestretol ani Rona a Hermionu, ktorí uzavreli medzi sebou nevyslovené prímerie. O deviatej už kráčal k Hagridovej chalupe, kde mali mať starostlivosť o zázračné tvory. Bol veľmi zvedavý aké budú hodiny s Charliem. Len čo prišiel pred chalupu oblial ho studený pot. Okrem chrabromilčanov, tam stáli slizolinčania. Ako len mohol zabudnúť? Veď túto hodinu majú spoločnú. Ron k nemu prišiel.
            "Kde si bol?"
"Nechcel som...," ale nedopovedal, pretože sa prirútila Hermiona.
            "Bola som v knižnici..." Ron pokrútil hlavou a Hermiona si sadla na trávu. Harry sa pozrel smerom k slizolinčanom, ale nikde nevidel Vipére a Malfoya. Práve keď sa chcel na nich opýtať, všimol si dve postavy, ktoré sa k nim blížili z hradu.
            "Vidím, že Malfoy našiel partiu ako stvorenú pre seba!" Poznamenala Hermiona. Ron si radšej zahryzol do jazyka.
            "Ahojte," pozdravila sa Vipére. Podišla k Harrymu a podala mu obálku. "Nebol si na raňajkách."
            "Hm, vďaka." Poďakoval sa Harry.
            "Niet začo." A pospevujúc odišla k Pansy, ktorá postávala pri strome.     
"Aha, prvá hodina a Weasley mešká! Možno nemá na hodinky!" Neodpustil si Malfoy.
            "Buďte bez obáv, pán Malfoy. Na hodinky som si šetril celý minulý rok a predstavte si v bazáre mali jedny celkom dobré. Ibaže meškajú." Zotrel ho Charlie, ktorý práve prišiel. Harry sa uškrnul a Neville sa otočil, pretože vybuchol smiechom.
            "Bol by som rád keby sa naše hodiny zaobišli, bez vašich, ako to povedať... hlúpych poznámok. Dobre, keď už máme tie oficiality za sebou, môžeme začať."
Charlie prešiel pred dvere Hagridovej chalupy a pohodlne si sadol na schody.
            "Na prvej hodine by som vás rád spoznal. Chcel by som vedieť, kam siahajú vaše vedomosti. Čo chcete a samozrejme, čo nechcete na hodinách. Rozprávajte sa, ale hlavne pýtajte sa."
            Nastalo ticho. Ako prvý sa odvážil Neville.
            "Je to pravda, že ste pracovali s drakmi?"
            "Je." Pousmial sa a zadíval sa na Nevilla. Malfoy prevrátil očami.
            "A aké sú?" Spýtala sa Lavender.
"A čo si myslíte vy? Aké sú draky, podľa vás? Aký je rozdiel medzi Peruánskym Zmijozubom a Rumunským Dlhonožcom?" Spýtal sa Charlie a zahľadel sa na študentov, ktorí si pomaly posadali na trávu. Slova sa ujala Hermiona.      
"Peruánsky Zmijozub je zo všetkých známych drakov najmenší, ale najrýchlejší letec. Meria necelých päť metrov, má hladké šupiny, je červenohnedý s čiernym hrebeňom. Rohy má krátke a zuby mimoriadne jedovaté. Zmijozub si rád pochutná na kozách a kravách, ale najradšej je ľudí. Dlhorožec má tmavozelené šupiny a dlhé, ligotavé zlaté rohy, na ktoré si korisť najprv nabodne a potom ju upečie. Tieto rohy, rozomleté na prášok, sa veľmi cenia ako prísada do elixírov...

Dlhorožec bol objektom intenzívneho chovného programu, pretože počet jedincov tohto druhu v posledných rokoch výrazne poklesol, čo zapríčinil najmä obchod s jeho rohmi, ktoré v súčasnosti zaradili medzi predajný tovar kategórie B." Keď dokončila veselo sa usmiala, akoby práve rozprávala kamarátke niečo nezáväzné.
"To je veľmi pekné, Hermiona, ale ty si nestála ani oproti jednému z nich. Nikto z vás nevie aký je to pocit, keď na krku cítite horúci dračí dych, keď vidíte ako sa mu parí z nozdier. Keď sa mu zadívate do očí a vidíte, že to zviera rozmýšľa nad tým či si vás predtým ako vás zje, má upiecť, alebo nie." Všetci naňho upierali pohľady. "V skutočnosti je práca s fantastickými zvieratami iná, ako tá, ktorú máte tu na Rokforte. Musíte nielen poznať druh, ale zviera osobne. A čo je dôležité, nesmiete dať najavo strach!"
"Myslím si, že ak by stál predo mnou drak, skôr ako by ma zjedol, by som umrel od strachu!" Prehodil Dean.
"Veď to sa nedá len tak. Povedať ja sa nebojím..." Povedala Hermiona.
"Teraz to možno neviete, ale naučiť sa to dá. Raz keď sa ocitnete pred zvieraťom, ktoré sa bude snažiť dať si vás na večeru sa pred neho postavíte a pevne sa mu pozriete do očí! Poviete: Ja som tu pán! Nie, vy mu to zakričíte priamo do tlamy: JA SOM TU PÁN!" Vstal.
"No, starostlivosť o zázračné tvory, to nie sú len draky a jednorožce. Je mnoho zvierat, ktoré medzi nich patria. Napríklad.. aké zviera sa páči vám..." Pozrel na slizolinčanov. "Slečna Hate?"
"Fúper." Povedala jemným hláskom a nežne zaklipkala očami.
"A čo nám viete o ňom povedať?"
"Fúper je africký vták s mimoriadne krikľavým perím - fúpery bývajú oranžové, ružové, citrónovo zelené alebo žlté a kladú aj pestrofarebné vajcia. Z ich peria sa už dlho zhotovujú parádne brká. Hoci fúperí spev sa poslucháčovi spočiatku páči, môže ho dohnať až k šialenstvu, takže ho napokon radšej predá umlčaného zaklínadlom, ktoré treba každý mesiac obnovovať. Majitelia fúperov musia mať na chov povolenie, pretože s týmito tvormi treba zaobchádzať zodpovedne." Odrecitovala.
"Dobre." Pochválil ju Charlie. "Dobre. Vidím, že sa vyznáte a nebojíte sa na hodine ozvať. A taktiež vidím, že keď si pán Malfoy odpustil tie poznámky, nemal nám čo povedať, takže nám možno teraz povie, aké je jeho obľúbené zviera."
Malfoy prebodol Charlieho nenávistným pohľadom. "Nundu!" Vipére naň ho spýtavo pozrela. Všetci vrhli na Malfoya pohľady, v ktorých nebolo začudovanie. Skôr sa všetci tvárili, že to čakali.
"Myslela som si." Povedala potichu Hermiona.
"Zaujímavé, ale nie prekvapivé. Tak nás poučte." Povedal Charlie a opäť si sadol na schody.
"Je to najnebezpečnejší zver na svete. Obrovský východoafrický leopard sa napriek svojej veľkosti pohybuje nečujne a jeho dych spôsobuje také prudké ochorenie, že dokáže vyhubiť celé dediny. Doteraz na jeho porazenie muselo spojiť všetky sily najmenej sto skúsených čarodejníkov." Povedal víťazoslávne Malfoy.
"Vie mi niekto povedať, ktorý zver vie najviac poškodiť dom čarodejníka, bez toho, aby ste ho zbadali?"
"Čarožrút." Povedal Neville.
"Výborne." Tleskol Charlie rukami a celá pehavá tvár sa mu roztiahla do širokého úsmevu. "Tak nám o ňom niečo povedzte, pán Longbottom, smelo."
"Čarožrúty sú malé, najviac milimetrové parazity podobné krabovi len majú veľké zuby. Priťahuje ich všetko čarovné a môžu zamoriť kožušinu a perie takých tvorov, ako sú krupovia a augurujovia. Prenikajú aj do čarodejníckych domov, kde napádajú čarovné predmety, napríklad prútiky, postupne sa prehrýzajú k ich čarovnému jadru alebo sa usadia v špinavých kotlíkoch, kde sa napchávajú kvapkami elixírov, ktoré zostali na dne. Hoci čarožrúty možno pomerne ľahko zničiť ktorýmkoľvek z patentovaných elixírov dostupných na trhu, ak
máte silne zamorený dom, prídu odborníci zo sekcie škodcov z Oddelenia pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov, pretože proti čarožrútom zväčšeným pôsobením zvyškov čarovných látok sa len veľmi ťažko bojuje." Keď Neville skončil, bol celý červený.
"Len pre zaujímavosť, tieto zvery sa vyskytujú aj v muklovských domoch. A ak nejedia nič čarovné, postačí im aj elektrika." Zrazu sa Charlie otočil a vošiel do Hagridovej chalupy. O chvíľku vyšiel von a v rukách držal malé akvárium, ktoré bolo aj na vrchu zatvorené. Položil ho na zem. Všetci pomaly vstávali a utvorili okolo akvária kruh.
"Máte tu niekto, nejaký čarovný predmet? Nie," pokrútil hlavou Charlie keď uvidel ako Nevilla vyťahuje svoj prútik. "V tejto nádobe sú čarožrúty a svoj prútik by si už nevidel." Pansy mu podala malú guličku. Charlie ju chytil do ruky a ona hneď zmenila tvar na srdiečko.
"Výborne, zblúdila Valentínka. Trochu ju, ale zväčším, pretože chcem, aby ste si dobre všimli ako čarožrúty pracujú. Engorcio!" Srdce v Charlieho ruke bolo teraz štyrikrát väčšie. Charlie otvoril veko a rýchlo tam srdce vložil. Len čo ho zavrel, povedal. "Sledujte pozorne." Zo srdca začalo ubúdať a v priebehu troch minút, bolo akvárium opäť prázdne.
"Tak, to je na dnes všetko. Za domácu úlohu, porozmýšľajte koľko čarožrútov bolo podľa vás v tom akváriu.
A ešte niečo. Udeľujem Charbromilu aj Slizolinu dvadsať bodov. Pekný deň." Rozlúčil sa. Harry, Ron aj Hermiona mu pomohli odniesť akvárium.
"Už ti je lepšie?" Spýtavo sa Charlie zahľadel na Harryho. "Až neskôr som si uvedomil, čo ťa tak rozhodilo. Nemal som vám o tom hovoriť. Arabela ma skoro zadrhla."
"Je dobré, že si nám o tom povedal. Už som v pohode." Zaklamal Harry. V skutočnosti ho to hnevalo ešte viac ako včera. Nasilu sa usmial.
"Dobre. Dúfam, že sa vám hodina páčila."
"Že váhaš, bola to paráda." Zareagoval Ron. "Nevedel som, že si taký talent!"
"No, choďte, lebo Arabela ma zabije po druhý krát, ak budete meškať na jej hodinu." Rozlúčili sa zo smiechom a oni sa vybrali k hradu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama