21. kapitola- Zasvätení

4. února 2011 v 16:21 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
Keď ráno vstal, bol hore už aj Ron. Slnko svietilo a vyzeral byť príjemný deň. Obliekli sa a v klubovni stretli Hermionu. Spolu zišli do veľkej siene, ktorá bola plná študentov, ktorí raňajkovali, alebo sa len tak rozprávali. Hermiona sa s Ronom rozprávala akoby sa nič nestalo a on bol rád, že sa k tomu nevracali. Najradšej bol však Harry. Keď im profesorka McGonagallová rozdala rozvrhy, nastal rozruch.
"To nie je možné!" Zdesil sa Ron. "To bude určite chyba! Pani profesorka pozrite sa! My máme navyše dve hodiny elixírov!"
"To nie je žiadna chyba, pán Weasley. Tento rok vás čakajú VČÚ a preto sa nedivte hodinám navyše. Máte tam aj cvičenia z obrany proti čiernej mágií. A ak to bude potrebné budú vám pridané navyše hodiny z transfigurácie." Ron na ňu vytrieštil oči. "Ešte nejaké dotazy, pán Weasley?"
"Nie, pani profesorka." No len čo odišla, Ron sa znovu zadíval do rozvrhu. "To bude peklo na zemi!"
"Nie, Ron. To bude peklo v žalároch." Opravil ho Harry a Hermiona po prvý krát nič nenamietala. Všetci traja na seba pozreli. Hermiona sa zadívala do rozvrhu.
"Ako prvé máme dejiny mágie, potom... ja mám aritmanciu a vy?"
"Veštenie." Odpovedali zborovo.
"Dobre, takže sa uvidíme až na transfigurácii. A potom pôjdeme za Charliem. Nikde ho tu nevidím. Nesmieme to odkladať."
A tak sa svorne pobrali do učebne dejín mágie, čo bol určite najnudnejší predmet zo všetkých. Ron, Harry a Hermiona sa usadili do zadnej lavice. Tak ako každú hodinu a celé štyri roky pred tým, tak aj teraz profesor Binns začal hodinu tak, že vošiel do triedy cez tabuľu. A ako duch to nebolo nič zložité. Bolo by to určite zábavné, keby sa to neopakovalo každú jednu hodinu. Pretrpeli prvú hodinu, ktorá sa niesla v znamení povstania černokňažníkov. Za domácu úlohu dostali napísať úvahu o tom, či práva černokňažníkov mali bieli mágovia akceptovať, alebo nie.
Hermiona sa s nimi potom rozlúčila. Ron a Harry sa vybrali do severnej veže. Harry sa už psychicky zmieril s tým, že mu profesorka Trelawneyová svojím tragickým hlasom, opäť predpovie smrť. Keby boli jej predpovede skutočné, Harry by bol mŕtvy po každej hodine veštenia. Vyšplhali sa po rebríku a len čo vyšli hore ovanula ich sladká, ale hlavne ťažká vôňa. Sadli si do jedných s kresiel, ktoré sa tlačili vedľa seba a vybrali si to najbližšie k oknu. Lavender a Parvaty si tak ako vždy vybrali miesto čo najbližšie k profesorke, ktorú tak obdivovali.
"Keďže sme už všetci..." Začala rozprávať profesorka svojím zastretým hlasom.
"Prepáčte, ale chýba Neville." Ozval sa Dean Thomas.
"Och, môj drahý. Pán Longbottom dnes na hodinu nepríde. Stala sa mu nehoda." Lavender si prikryla ústa.
"Nebojte sa nič až také hrozné sa mu nestalo. Keď ho pôjdete navštíviť, pozdravte ho." Bolo vidieť, ako sa vyžíva v danej situácii.
"Smial by som sa, keby teraz Neville vošiel a nič by mu nebolo." Podotkol Harry a Ron sa musel otočiť, pretože by vybuchol od smiechu.
"Tento rok budeme veštiť z kostí zvierat. Každý na svojom stole nájdete malú škatuľku. Keď ju otvoríte, nájdete v nej kosti. Je ich v každej dvadsaťštyri, pre každého dvanásť. Chcem, aby ste otvorili svoje mysle a rozhodili kosti na stôl. Potom si otvorte učebnice a snažte sa z obrazcov zistiť svoj osud." Len čo dokončila, každý začal po stole rozhadzovať kosti. Harrymu spadla jedna na zem.
"To je zlé znamenie!" Vykríkla Trelawneyová. "Vaše ja, nie je pokope. To značí len jedno, môj milý, len jedno."
"Hej, viem, zomriem," zahundral Harry.
"Och, nie. Nemusí to byť len smrť. No znamená to, že vaše ja, je rozdelené na dve polovice. Tuto, pozrite. (Harry zaškúlil na kosti, no nič nevidel. Iba zrejme kuracie krídlo.)Obidve rovnako silné a je len na vás, kto vyhrá." Zamumlala ešte niečo, no Harry jej nerozumel. Obrátil svoju pozornosť k Ronovým kostiam. Spolu vykrúcali hlavy a vymýšľali, čo to môže znamenať. Nakoniec sa Ron rozhodol.
"Tá kosť vyzerá ako metla...ale čo je toto? Drak? Brko? A odtiaľ to vyzerá ako palacinka. Už viem, keď skončím školu, budem kuchár."
"To je príležitosť." Ozvala sa za nimi Sybila.
"Čože?" Ale to sa už Trelawneyová hrabala v Ronových kostiach.
"Tak toto je zaujímavé, vskutku zvláštne. Poďte sa všetci pozrieť na kosti pána Weasleyho." Ron očervenel až za ušami, keď sa všetci zhŕkli okolo ich stolíka. "Kosti prehovorili. Toto ste pomenovali správne. Je to metla. Takto postavené kosti znamenajú príležitosť a táto vedľa je talent. Skrytý talent. Zapamätajte si pán Potter- metla a skrytý talent." Harry nerozumel, prečo posledné slová adresovala práve jemu, ale mlčal. Bol rád, keď sa hodina skončila a on mohol severnú vežu opustiť.
"Ako vedela, že Neville nepríde?" Spýtal sa Ron.
"Asi ho cestou do severnej veže potkla."
"Myslíš, že to čo povedala, to o tých kostiach, že je pravda?"
"Neviem, Ron. Ozaj neviem." A viac sa o tom nerozprávali. Na hodine transfigurácie nebola o nič väčšia zábava. Počas toho ako si písali poznámky o premene zvierat v nehybné veci, im profesorka kládla na dušu poctivú prípravu na VČÚ.
"Od vášho výberu povolania, bude závisieť z čoho sa budú vaše VČÚ skladať. A samozrejme ich výsledok ovplyvní vaše hodnotenie, či na dané povolanie máte, alebo nie."
Aj keď Harry nad tým ešte nepremýšľal, vedel čím chce byť. Vedel to celkom presne. Chcel byť tým čím bol jeho otec- aurorom. Keď vychádzali z učebne, zamierili do Chrabromilskej klubovne, kde si zhodili knihy a tašky. Zišli do Veľkej siene na obed. Pri chrabromilskom stole vládla živá diskusia. Siedmaci rozoberali hodinu Obrany proti čiernej mágií.
"Toto bola fakt zaujímavá hodina." Pokrútil zamyslene hlavou Fred.
"Čo sa dialo? Kto to učí?" Vyzvedal Ron.
"Všetko sa dozvieš, buď trpezlivý..." Odbil ho brat.
Poobede sa vybrali k novej pracovni Charlieho, ktorá sa nachádzala na prízemí, oproti dverám, ktoré viedli k žalárom. Ron celú cestu hundral, pretože mu nikto nechcel nič povedať o novom profesorovi. Štvalo ho to a veľmi. Stíchol až keď zastali pred dverami. Harry zaklopal.
"Kto je?" Opýtal sa Charlieho hlas.
"To sme my!" Odpovedala Hermiona. Dvere sa otvorili. Charlie sa usmial.
"Čakal som, že prídete. Včera tu už boli Fred, George a pred chvíľou odišla Giny. No poďte ďalej." Pozval ich a oni vošli. Pracovňa bola malá, ale zato útulná. V rohu stála posteľ a vedľa nej písací stôl. Na ňom boli porozhadzované pergameny a brka. Na kraji stála zarámovaná fotografia Weasleyovcov. V opačnom rohu sa tlačili dve staré hnedé kreslá a vedľa nich stáli dve ošúchané taburetky.
"Posaďte sa." Harry si sadol na taburetku a Ron s Hermionou sa usadili do kresiel. Charlie si sadol na taburetku.
"Ponúkol by som vás, ale ešte som sa tu neudomácnil...už sú to roky som bol naposledy tu na Rokforte. Ak nerátam minulý rok... trochu mi potrvá kým nájdem cestu do kuchyne...." Harry sa poobzeral po policiach, ktoré stihol Charlie zaplniť. Boli tam knihy rôznych titulov ako napríklad: Draky Ameriky, Starostlivosť o Fúpera, Chovateľ Stromostrážcu musí vedieť... a podobné.
"Som vám vďačný za návštevu, ale čosi mi hovorí, že ste ma neprišli privítať."
"Prišli." Zaklamala Hermiona. "Samozrejme, že sme ťa chceli privítať, ale máme na teba zopár otázok... teda ak ti to nevadí."
"Von s nimi." Vzdychol Charlie.
"Nechcem, aby si si to vysvetlil zle, ale nemáme za kým ísť." Ozval sa Harry. "Skôr ako začneme sa chcem opýtať ako si sa tu dostal. Myslím učiť na Rokforte."
"Čakal som túto otázku a nemám čo skrývať. Oslovil ma Dumbledore, ešte predtým ako Percy zmizol. Vedel, že Hagrid sa nestihne do začiatku školského roku vrátiť. Oslovil aj profesorku Grumplovú, pretože ja som váhal. Práca v Rumunsku ma nadchýnala a bol som s ňou spokojný. No len čo som sa dozvedel o Percym a zistil aká je situácia doma, vedel som, že sa musím rozhodnúť. A rozhodol som sa pre rodinu. Chcem byť nablízku. Poslal som Dumbledorovi sovu, či tá ponuka ešte platí a on odpísal, že v septembri ma očakáva, pretože profesorka Grumplová je v nemocnici sv. Munga. Kopol ju jednorožec a ona stratila pamäť. Spokojní?"
"Ale prečo si nám to nepovedal?" Spýtal sa nedočkavý Ron.
"Z jednoduchého dôvodu, braček. Bavilo ma naťahovať vás a bolo to príma vidieť ako ste sa včera tvárili, keď ste ma videli sedieť za profesorským stolom."
"Počuj, predtým ako sme odišli na Rokfort sa stala vražda. Voldemort opäť niekoho zabil. Nejakého mukla. Kto to bol?" Opýtala sa Hermiona.
"Neviem či by som mal..."
"Charlie som predsa v ráde..." Nedala sa len tak odbiť Hermiona. "Ak nám to nepovieš ty, tak si to zistíme sami. Len nám to bude trvať o čosi dlhšie."
"V poriadku. Ale ja neviem všetko. Bolo by lepšie keby ste sa opýtali Arabely." Vzdychol si, ale keď videl, že tí traja neustúpia, začal rozprávať. "Bol zavraždený muklovský predseda, ktorého malo chrániť ministerstvo mágie. Volal sa Alfréd D. Rimmel. Prečo, to neviem. Jediné čo k tomu viem, je to, že Voldemort tým všetkým niečo sleduje. Ale čo presne to vedia, len zasvätení."
"Kto sú tí zasvätení?"
"To si nepočula? Veď si členom... Sú to členovia rádu, ktorí sa osobne s Voldemortom stretli a bojovali proti nemu."
Hermiona pozrela na Harryho. Harrym momentálne lomcovala taká zlosť, že sa musel veľmi ovládať, aby niečo nezničil, nerozbil, nepodupal. Prudko vstal.
"Si v poriadku?" Opýtal sa Charlie.
"Jasné," povedal pomedzi stisnuté zuby. "Ďakujeme, že si nám odpovedal. Nebudeme ťa viac vyrušovať. Uvidíme sa na hodine."
"Naozaj si v poriadku?"
"Hej!" Odbil ho Harry a vytrielil von. Hermiona s Ronom ho dobehli až keď za sebou zatresol dvere na dievčenských záchodoch.
"Harry..." Začal Ron.
"Buďte ticho! Chcete vedieť čo mi je? Tak ja vám to poviem. Mám toho plné zuby. Každý ma vodí za nos. Zo všetkých musím ťahať informácie, ako z chlpatej deky. Dozvedám sa polopravdy..." vybuchol.
"Harry, ja viem..." Chcela ho Upokojiť Hermiona, ale on jej skočil do reči.
"Čo? Čo mi chceš povedať? Že vieš ako sa cítim? Nevieš to, Hermiona! Ani netušíš ako mi teraz je! Ja som stál zoči voči Voldemortovi! Ja! A nie raz! A nemôžem byť členom rádu. Staneš sa ním ty! To nie je možné! Dozviem sa, že celý život som mal okolo seba čarodejníkov, ktorí ma chránili, no nikto z nich mi nechce povedať pravdu!" Vrieskal. Ešte chvíľu na nich kričal všetko čo mu napadlo. Ron a Hermiona ho počúvali a ani raz ho neprerušili. Potom sa Harry upokojil a Hermiona povedala.
"Po hodine pôjdeme za Arabelou." To už zase nevydržal Ron.
"Po akej hodine? Za akou Arabelou?" A tak mu konečne vysvetlili kto je Arabela a bude ich učiť obranu proti čiernej mágií.
"Tá Arabela? Tá ktorú sme stretli u Lupina? Ona nemôže učiť obranu proti čiernej mágií!"
"A to už prečo," spýtala sa Hermiona, ale tušila čo jej Ron odpovie.
"Veď je to žena!" To bola Ronová prvá reakcia na ich novú učiteľku. Harry sa začal smiať. Ron ani nevedel ako rýchlo svoj názor zmení.
A zmenil ho hneď na druhý deň.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama