2. kapitola- Nezvyčajné pozvanie

1. února 2011 v 9:55 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
V tú istú noc, no o tristo kilometrov ďalej, sa v mestečku Surrey stalo niečo neočakávané a zvláštne. Stalo sa to na celkom obyčajnej ulici a v celkom obyčajnom dome. V dome na Privátnej ulici číslo štyri.
V túto noc všetci Dursleyovci spokojne spali, tak ako sa na poriadnych ľudí patrí. Len Harry ležal v posteli s očami otvorenými dokorán. Jazva ho neskutočne bolela. Bolela ho čoraz častejšie a silnejšie. Momentálne bola bolesť aspoň znesiteľná.
Prázdniny sa ešte len začali a on by bol najradšej, keby bol prvý september. Pretože to by už sedel v Rokfortskom exprese a bol by na ceste na Rokfortský hrad. Bol asi jediným chlapcom na svete, ktorý nemal rád prázdniny. On totižto cez prázdniny nelízal s kamarátmi zmrzlinu, ani nechodil na kúpalisko, ba dokonca ani nehral futbal. Harry cez prázdniny kosil trávnik, umýval strýkovo auto, plel záhradu svojej tety a upratoval Dudleyho izbu. A navyše sa momentálne strachoval o svoju skutočnú rodinu,o ktorej nemal žiadne správy. Bál sa o Weasleyovcov a o Hermionu, o Siriusa...
Najradšej bol za múrmi Rokfortu- to bol jeho skutočný domov. Harry si v hlave premietal, čo sa udialo za posledné štyri roky. Predtým vôbec nevedel o tom, že je čarodejník a nevedel nič o čarodejníckom svete. Bol iba Harry Potter- sirota, ktorá žije u tety a strýka v komore pod schodami na Privátnej číslo štyri.
Potom v deň jeho jedenástich narodenín sa to všetko zmenilo a on sa dozvedel pravdu- skutočnú pravdu. A tak sa jeho život
zmenil od základov.
Harry vstal a prešiel k oknu. Zadíval sa na Privátnu ulicu a uvedomil si, čím toto leto prešiel. Pamätal si tú noc. Prešiel mu mráz po chrbte. Pamätal si každý jeden okamih. Pamätal si dokonca aj Červochvostovo zaklínadlo, ktorým oživil Voldemorta...
"Kosť otca, daná nevedomky, oživ svojho syna!"
Na Červochvostov príkaz sa otvoril hrob Toma Riddla, Voldemortovho otca a kosť dopadla do kotlíka, v ktorom plávala ledva žijúca troska- Voldemort. Červochvost zavzlykal, vedel, čo bude nasledovať. Zlomeným hlasom volal do tmavej noci.
"Mäso sluhu dobrovoľne dané, oživ svojho pána!"
Harry zavrel oči, no keďže bol zviazaný, uši si prikryť nemohol. Počul ako Červochvostov výkrik preťal noc. Daroval svojmu pánovi pravú ruku. Potom Harry pochopil, prečo je tam.
"Krv nepriateľa násilne vzatá, oživ svojho protivníka!"
Červochvost vzal dýku a bodol Harryho do ramena, priložil k rane fľaštičku, do ktorej pomaly vtekala Harryho krv. Tú potom vlial do kotlíka.
Harry si prstami prešiel po jazve na čele a  v myšlienkach sa vrátil k tej noci.
Začala stúpať hmla a potom si Harry všimol, že niekto vystupuje z kotlíka. Bol to vysoký muž, chudý ako kostra, s jasnočervenými očami. Harry sa nemohol mýliť.
Lord Voldemort znovu povstal.
Na to, čo sa stalo potom, si Harry spomína len matne. Vidí to pred sebou ako čierno-biely sen.
Medzi ním a Voldemortom prebehol čarodejnícky súboj. A len vďaka kúzlu Priori Incantantem sa Harrymu podarilo utiecť. Vedel, že nie na dlho. Lord Voldemort ho nenechá dlho na pokoji.
Videl Cedricovo mŕtve telo. Díval sa do tých studených očí, do očí, v ktorých sa predtým odrážal smiech a radosť zo života.
Čierno-biela zmes spomienok sa pretrhla a on sa opäť díval na privátnu ulicu. Zotrel si rýchlo slzy z očí.
Rozmýšľal ako veľa sa za posledné štyri roky zmenilo. Predtým nemal nič a nikoho. Teraz mal svoju rodinu a priateľov a malý poklad v Gringottbanke.
Sadol si za písací stolík a započúval sa do ticha, ktoré prerušovalo iba Dudleyho hlasné chrápanie. Otvoril zásuvku a vybral odtiaľ album s fotografiami. Začal si prezerať fotky svojich rodičov, ktorí mu veselo kývali a usmievali sa naňho.
Na posledných dvoch stranách boli fotografie, ktoré tam pridal Harry. Boli iba tri.
Na prvej sedel spolu s Ronom a Hermionou v Chrabromilskej klubovni. Hermiona zotierala Ronovi z nosa špinku a Ron sa usilovne bránil. Harry sa smial.
Druhá fotka bola z tretieho ročníka hneď po tom, čo získal Chrabromil školský metlobalový pohár. Fred a George Weasleyovci držali Harryho na ramenách, pod nimi čupeli Katie a Alicia, ktoré držali metlobalový pohár. Na kraji Oliver Wood plakal od šťastia Angeline na ramene. V pozadí sa objímala profesorka McGonagallová s Hagridom.
A tretiu fotku si tam dal Harry len tak, aby nikdy nezabudol na trafeného profesora Lockharta, ktorý ich učil v druhom ročníku obranu proti čiernej mágií. Lockhart objímal Harryho okolo pliec, no ten sa usilovne schovával za rám fotografie.
Harryho z myšlienok vytrhlo zaťukanie na okno. Zdvihol zrak a uvidel za oknom svoju bielu sovu Hedvigu. Na nohe mala priviazaný list. Otvoril jej a Hedviga vletela spokojne dnu. Odviazal jej z nohy obálku. Všimol si úhľadné písmo a hneď mu bolo jasné, že list je od Hermiony. Otvoril ho a čítal.

Milý Harry!
Tento rok som bola na prázdninách v Bulharsku.
Áno, bola som aj u Viktora. Prosím Ťa, Ronovi to
nepovedz, dobre? Veď vieš, aký vie byť. Neveril
by si mi, akí sú Bulhari pohostinní. Viktor ma
povodil aj po ich pamiatkach.
Stavím sa, že si nevedel, že prvý čarodejnícky
prútik bol vyrobený v Bulharsku. Škoda, že sme
tam boli len krátko, lebo otec musel ísť na služobnú
cestu.
Veľmi rada by som ti napísala, čo robím
teraz, ale radšej ti o tom porozprávam keď sa
stretneme. Verím, že to bude čoskoro. Cez listy to
nie je veľmi bezpečné. Sám vieš, aká je situácia
zložitá a nie všetci Ti veria.
Tvoja kamarátka
Hermiona

P.S. : Harry, ak by sa niečo stalo alebo ak
by si niečo potreboval- napíš mi.

Harry nadvihol zamyslene obočie. Čo také robí Hermiona v lete, že mu nemôže o tom napísať? Ešte raz si prečítal jej list, či mu niečo neušlo. Zjavne nie. Potom sa pousmial. To je celá Hermiona. Samá záhada. No aj tak bol celý nesvoj. Vraj sa stretnú čoskoro. Ako skoro je čoskoro? Dva mesiace? Pre Hermionu sú možno aj dva mesiace skoro, no pre Harryho sú aj dve minúty na Privátnej ulici dlhá doba. Samozrejme, že ho ani tá zmienka o tom, že mu nie všetci veria nepomohla. Ba naopak. Niežeby čakal stopercentnú podporu, no aj napriek tomu ho to trápilo. Niektorí sa dokonca zhodli, že Harry sa určite zbláznil. A možno aj hej. Povedal si. Nikto mu nikdy nič nepovie. Všetko od všetkých ťahá a oni ho nechajú trčať tu. A vedia, čo mu hrozí. Veď čo ak si Temný Lord príde po Harryho na Privátnu ulicu? Há! Potom len budú všetci múdri! Ale Harry už bude mŕtvy. A oni? Potom mu môžu rozprávať, prečo ho tu nechali samého.
Harry pevne pochyboval, že by mu Dursleyovci nejako pomohli. Strýko Vernon by asi ťažko vytiahol prútik a postavil sa proti Voldemortovi. Teta Petúnia by asi len jačala a Dudley by zdupkal. To je teda eskorta. No a keby sa dozvedeli, že Voldemort chce Harryho zabiť- uvolnili by mu cestu.
Kde sú všetci tí, ktorí ho majú chrániť? Kde? Rozmýšľal Harry osamotene.
Zadíval sa ešte raz do Hermioninho listu.
Vedel, prečo nemá Ronovi nič o Viktorovi Krumovi hovoriť. Aj keď si to Ron nechcel priznať, minulý rok žiarlil, keď Viktor dvoril Hermione.
Odložil Hermionin list pod uvoľnenú dosku na podlahe. Keď sa potom zadíval von oknom, uvedomil si, že sa k nemu niečo veľkou rýchlosťou približuje. Rýchlo otvoril okno a ešte rýchlejšie sa zohol, pretože sova, ktorá priletela to neodhadla a s rachotom vrazila do skrine. Harry zbystril pozornosť. V dome bolo absolútne ticho a tak prikročil k sove, ktorá ležala horeznačky. Okamžite ju spoznal. Bol to Kvik, Ronova sovička. Uvažoval, či ešte žije. Kvik otvoril jedno oko. Harry si vydýchol. Odviazal jej list z nohy a opatrne ju vložil do Hedviginej klietky.
"Snaž sa rýchlo vyzdravieť." Povedal jej, pretože Hedviga sa netvárila veľmi nadšene. Zadívala sa na Kvika a nahnevane zahúkala. Harry si jej protesty nevšímal. Roztrhol obálku a čítal list od Rona.

Ahoj Harry,
Dúfam, že muklovia Ťa už nedeptajú a že sa
máš dobre. Ak by sa to nedalo vydržať, tak
sa zbaľ a príď k nám. Síce ani u nás to teraz
nie je bohviečo. To vieš, odkedy tatko pracuje
aj pre Dumbledora aj pre ministerstvo, tak
pracuje piatky- sviatky. Mamka je stále nervózna.
Včera si to odniesol George, pretože mamke
podstrčil popapulipanvicu. Je to ich nový
vynález. No mamka nemala veľmi veselú náladu
a tak musel upratovať celú kuchyňu. Charlie
dostal novú prácu, ale nechce mi povedať kde.
No chápeš to? Robí z toho vedu. Percy je zas
celý hotový, lebo ako náhradu za pána Croucha
dostali na oddelenie nového šéfa. Neuveríš koho!
Luda Bagmana! HAHAHA! Tak mu treba. Teraz
to už nie je Ludo sem, Ludo tam. Teraz je to truľo
sem a truľo tam. Aj tak mám pocit, že Percy je
nejaký divný.

Ešte som ti chcel napísať, že neuveríš, s kým
si dopisuje moja sestra. S Nevillom!
Veríš tomu? Moja sestra Giny a Neville!
Dúfam, že sa stretneme. Napíš kedy a ak ťa muklovia
nepustia, veď vieš.....
Ron
P.S.: Dúfam, že Kvik tú cestu prežil.

Harry vzal do ruky brko a pergamen, chcel Ronovi odpísať, ale vtom sa z vonku ozval taký zvuk, že Harrymu naskočila husia koža. Vstal a zadíval sa von. Hvizd sa opäť ozval, no tentoraz omnoho bližšie. Harrymu z neho behal mráz po chrbte. V diaľke sa k nemu čosi približovalo. Snažil sa zaostriť zrak, ale jediné čo videl bol vták s veľkými rohmi.
Rohmi? Začudoval sa. Vták priletel bližšie.
Bola to sova. Ibaže takúto zvláštnu sovu ešte nikdy predtým nevidel. Bola väčšia ako jeho Hedviga, mala sivé perie, iba okolo očí bolo žlté a nad ušami mala chumáče peria, ktoré vyzerali ako rohy. Sova pristála na Harryho stole. Na nohách mala priviazaný balíček s listom. Len čo ju oslobodil od záťaže, vyletela von oknom. Harry si všimol, že neodletela, ale ostala sedieť na lampe oproti. Domyslel si, že čaká na odpoveď a tak si sadol na posteľ. Ako prvý otvoril list.
Na jeho veľkú radosť mu písal Sirius.


Milý Harry,
Som ukrytý na veľmi dobrom mieste,
samozrejme, že máme veľa práce,
ale to mi nebránilo aby som Ti
poslal malý darček k Tvojím pätnástym
narodeninám. Bol by som rád, keby
to mohol byť len preddavok.

Všetci čo sme tu, sme sa zhodli na
tom, že najlepšie by Ti bolo s nami.


Teda mohli by sme poriadne tie Tvoje
narodeniny osláviť, čo ty na to?
Tvoj strýko a teta by Ťa mohli
priviesť do Deravého kotlíka. Tam by
sme sa stretli. Napíš kedy Ti to vyhovuje
a ak by Dursleyovci robili problémy, tak
po teba jednoducho prídem. No len ak by
si chcel.
Teším sa!
Sirius
P.S.: Sova, ktorá Ti priniesla list je

Výr bielobradý. Hovorím Ti to len

preto, lebo dúfam, že si sa jej nezľakol.

Jej hvizd dokáže človeku poriadne

nahnať strach. Odpoveď pošli po nej.
Zavolaj len Perla a ona priletí.



Harry zostal zmätene sedieť. S nami ? Akú prácu? Koho myslel Sírius tým "nami"? A prečo v Deravom kotlíku? Nie je to nebezpečné? Veď Sírius je na úteku. Čo ak ho chytia? Prečítal si list ešte raz. Potom vstal a začal rozprávať sám pre seba.
"My? Keďže Sírius je na úteku a navrhol stretnutie v Deravom kotlíku, čo je dosť navštevovaná čarodejnícka krčma, predpokladajme, že to " my" ma tam vyzdvihne. Ale kto to je?" Harry si zrazu uvedomil, že teraz je presne ako Hermiona. Ešte dodal: "Nechápem, čo si si myslel, veď je to logické!"
No aj tak. Harry začínal mať toho tak akurát dosť. Prečo mu nikto nepovie priamo, o čo tu ide. Toľké tajnosti. Chvíľu doslova zúril, no potom si uvedomil, čo ho čaká. Srdce sa mu rozbúchalo radosťou, pretože si uvedomil, že odíde od Dursleyovcov skôr ako čakal a celé prázdniny bude so Siriusom. Odíde niekde ďaleko, preč od všetkých príkazov, zákazov a obmedzení. Bude doma vo svojom svete...
Harry sa zadíval na balík, ktorý ležal nedotknutý na posteli. Zobudila sa v ňom zvedavosť. Znovu si sadol na posteľ a pomaličky roztrhol lesklý papierový obal. Odrazu v rukách držal krásnu čiernu knihu. Na obale bol napísaný nadpis zlatými písmenami.                           
                                    
Matt Missile
Finty pre stíhačské eso

Zlatá strela na obale usilovne trepotala krídelkami. Harry knihu otvoril a na prvej strane našiel venovanie:

Harrymu Potterovi k jeho
15-tim narodeninám venuje jeho krstný otec
Sírius.
Prelistoval si celú knihu a potom sa začítal do kapitoly s názvom: "Kto je to stíhač".
Keď odtrhol zrak od knihy, slnko bolo už vysoko a dom na Privátnej ulici číslo štyri ožíval. Harry sa prezliekol a kým schádzal dole do kuchyne, rozmýšľal, ako oznámiť tete Petúnii a strýkovi Vernonovi, že mu napísal krstný otec a pozval ho stráviť prázdniny spolu s ním. Bolo to naozaj ťažké, nemohol prísť dole a povedať.
"Viete čo, ja idem preč!
Teta Petúnia veselo štrngotala riadmi a spievala si nejakú novú pieseň s novučičkým rádiom. Strýko Vernon sedel na svojom mieste a čítal, tak ako každé ráno, noviny. Harry na ne vrhol rýchly pohľad, ale nič zaujímavé sa tam nepísalo. Nijaké lebky s hadom vychádzajúcim z úst, nič o záhadných zmiznutiach. Prvú stranu novín zdobila reportáž o zmiznutí starého amuletu niekde vo Francúzsku. Skrátka, nič dôležité. Harry sa rozhodol, že si tie noviny preštuduje neskôr. A tak ako celé leto, aj dnes sa asi bude hrabať v smetných košoch a hľadať staré noviny, aby zistil akúkoľvek novinku... Rýchlo zahnal tieto myšlienky, pretože ho čakali prázdniny so Siriusom.
"Dobré ráno," pozdravil slušne a keď mu nikto nevenoval pozornosť, sadol si na stoličku. Ticho čakal, čo sa bude diať.
Z poschodia sa ozval dupot, ktorý sa pomaly približoval ku kuchyni. Dnu vošiel Dudley. Namiesto pozdravu si nahlas odgrgol. Teta Petúnia sa usmiala.
"Tak ako sa vyspinkal mamičkin synček?"
"Som hladný!" Oznámil Dudley stručne. Teta Petúnia mu naservírovala misku s vločkami a mliekom. Harry tušil, že teraz príde jeden z Dudleyho ranných výstupov.
"Čo je toto?!" zaziapal Dudley na celú kuchyňu. Teta zbledla a strýko odtrhol zrak od novín.
"Srdiečko, to sú tvoje diétne raňajky. To ti predpísala pani doktorka, aby si bol zdravý!"
Ešteže mal Harry taký dobrý postreh a skryl sa pod stôl, pretože v tom momente ako to teta Petúnia dopovedala, Dudley celú misku hodil o stenu. Tá sa s rachotom rozbila a po stene začali stekať rozpučené vločky s mliekom. Harrymu sa zazdalo, že v nich vidí veľkého čierneho psa a to mu pripomenulo čo ho čaká.
"JA NECHCEM DIÉTU! JA NECHCEM JESŤ TIE GEBUZINY, NECH TO JE TÁ VYCHRTLÁ KRAVA!" Vrieskal Dudley. Nepomohli mu však ani vyhrážky a ani plač. Strýko Vernon a ani teta Petúnia neustúpili. Dudley musel raňajky zjesť, teda ak nechcel ostať hladný a to on nechcel. Teta Petúnia mu naservírovala novú misku a pred Harryho hodila kúsok suchého chleba s maslom a odišla do predsiene, pretože zazvonil poštár. Harry sa už chcel ozvať a povedať strýkovi o Siriusovom pozvaní, ale vrátila sa teta Petúnia a oznámila.
"Vernon, napísala nám Margie!" Podala mu list a strýko Vernon si ho prečítal. Harry videl, ako sa popod fúzy usmieva. To neveštilo nič dobré. Harry nemal rád Vernonovu sestru a ona nemala rada jeho.
"Margie nás pozýva na vidiek. Mohol by som si vybrať dovolenku a mohli by sme už tak o tri či štyri dni odcestovať. Čo ty na to Petúnia? No nebudú to krásne prázdniny?"
Strýko Vernon sa zrazu zadíval na Harryho, akoby si na niečo spomenul a úsmev na tvári mu zamrzol.
"Škoda, že musím pozvanie svojej sestry odmietnuť!" Povedal nahnevane.
"Ale prečo?" Opýtal sa sklamaný Dudley, niežeby mal rád Margie, ale tá ho neustále niečím kŕmila a to bola preňho dobrá vyhliadka, ako sa vyhnúť prázdninovej diéte.
"Nemôžme predsa riskovať, aby tento tu," tým myslel Harryho, "vyviedol niečo také ako pred dvomi rokmi!"
Harry vedel, čo má strýko na mysli. Pred dvomi rokmi bola Margie u nich na návšteve a urážala jeho rodičov. Harry sa neovládol a tetu jednoducho nafúkol, potom ušiel a škody zaňho naprávali zamestnanci ministerstva mágie. A hoci Margie upravili pamäť, Dursleyovci si na to živo spomínajú.
"A keby s nami nešiel?" Opýtala sa Petúnia s nádejou v hlase.
"A kde by si ho dala?" A strhla sa hádka, o tom ako sa zbaviť na prázdniny Harryho. Harry pochopil, že to je tá vhodná príležitosť. Postavil sa na stoličku a do toho hluku zakričal.
"Mám riešenie!"
Celá kuchyňa okamžite stíchla a všetci traja Dursleyovci na Harryho vyjavene civeli. Harry si ich nevšímal a spustil.
"Napísal mi môj krstný otec..."
Všetci Dursleyovci cúvli o krok dozadu.
"...a pozval ma k nemu na prázdniny!"
Strýko Vernon išiel niečo povedať, no Harry sa nedal zastaviť a rýchlo pokračoval.
"Vy chcete byť tieto prázdniny sami a ja vám nechcem prekážať. Takže stačí, ak ma odveziete do Londýna a máte odo mňa na celé prázdniny a aj školský rok pokoj."
Harry pozeral po šokovaných Dursleyovcoch.
Ako prvý sa spamätal Vernon a spustil.
"Ktože ti to písal?"

"Môj krstný otec."
"A...a... on chce aby si za ním prišiel?"
"Áno."
"A to si ako predstavujete? Vy
ste... no veď -viete -čo a ja
to ...to neprichádza... to nemôžete...." Habkal strýko.
"Sirius, teda môj krstný otec, povedal, že pre mňa príde... ak to bude potrebné, ale že ak budete takí láskaví a odveziete ma do Londýna, ušetríte mu cestu a tak...."
Petúnia zbledla.
"No určite! Tu! Na túto ulicu? Veď tu nežijú takí... takí ako si ty! Ako si to vysvetlia susedia!"
Harry pokrčil plecami. "Tu vám už sv. Brutus nepomôže..."
"Vernon to nemôže, veď nás skompromituje!"

Akoby udrel blesk. Vernon celý sčervenel a začal ziapať: "No to určite! Tak mi ho štrnásť rokov živíme a šatíme a on chce jednoducho zdrhnúť za nejakým kriminálnikom! Petúnia, veď niečo povedz!"
Teta Petúnia odrazu zmenila výraz tváre, štuchla doňho
a milo sa Harrymu prihovorila.
"Ale Vernon, veď keď chce ísť Harry za svojím krstným otcom, nech si ide, nemôžeme mu v tom brániť."
Strýko Vernon, Dudley a aj Harry na ňu prekvapene pozreli.
"Samozrejme, že môžeš ísť, tvoj strýko ťa tam aj odvezie a mohol by si sa spýtať toho tvojho krstného otca, či mu to vyhovuje
už tento týždeň?"
Konečne Harrymu zaplo. Tete Petúnii to vyhovuje, pretože sa Harryho zbaví, a nemusí sa ďalší rok strachovať o to, že sa niekto dozvie o jeho nenormálnosti. A Dursleyovci si môžu dopriať dovolenku u tety Margie.
"Áno..." Vyjachtal prekvapený Harry. Do rozhovoru sa už zapojil aj Vernon.
"Tak mu choď napísať...tým... tým vaším spôsobom..."
"Dobre." Povedal Harry a odišiel z kuchyne tak rýchlo, ako len mohol. Začul ešte útržok z ich rozhovoru.
"A čo povieme Margie?"
"Že si v škole pre nenapraviteľných nechali za zlé správanie celé leto..." Uzavrel to strýko Vernon.
Viac Harry nepočul. Vošiel do svojej izby a začal písať list Siriusovi.
Milý Sírius,
predstav si to, strýko a teta ma pustili.
strýko ma odvcezie aj do
Deravého kotlíka. To znamená, že
prázdniny prežijeme spolu. Veľmi sa
teším. Mohli by sme sa tam stretnúť
už tento týždeň? Napíš, kedy by si tam
mohol prísť. A nie je to pre teba
nebezpečné? A kto je to "my"? S kým sa
ešte ukrývaš? Napíš mi skoro.
Harry

Harry
P.S.: Ďakujem ti za darček, tá kniha
je fantastická.


Harry otvoril okno a uvidel, že sova ešte stále sedí na lampe.
"Perla!" Zavolal na ňu. Sova otvorila jedno oko, slabučko hvizdla a potom priletela k Harrymu. Harry jej priviazal na nohu list. Sova ho jemne ďobla do prsta a potom odletela. Harry sa chvíľu za ňou díval, ale keď mu už zmizla z dohľadu, vzal brko a napísal list Ronovi. Keď dopísal, list si ešte raz prečítal.


            Ahoj Ron!
Mám jednu dobrú správu. Ozval sa mi Smrkáč a prázdniny budem tráviť s ním. Zatiaľ ešte neviem kde, no keď tam prídem, tak sa ti ozvem. Pošlem Hedvigu s odkazom. Konečne odídem od Dursleyovcov. Nechce sa mi veriť, že Giny a Neville...
Verím, že sa stretneme a porozprávame.
Harry
P.S.: Neuveríš, ale Dudley aj napriek diéte pribral 2 kilá!

Harry napísal podobný list aj Hermione a potom otvoril klietku. List pre Rona uviazal na nohu Kvíkovi, ktorý vyzeral, že sa už spamätal a list pre Hermionu uviazal na nohu Hedvige. Keď sovy odleteli, Harry sa opäť začítal do knihy pre stíhačov.
Bolo to presne o dva dni, keď Perla priniesla odpoveď.
Bol to stručný odkaz.

Harry,
budem tam vo štvrtok. Čakám ťa.
Sirius
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama