18. kapitola- Nová študentka

4. února 2011 v 15:07 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
            Cesta ubiehala veľmi pomaly, všetci boli po tej hádke s Malfoyom mrzutí a nebolo im do reči. Hermiona sa opäť pohrúžila do príručky pre prefektov, Giny si vytiahla učebnicu transfigurácie pre štvrtý ročník, Harry ticho sedel a díval sa von z okna, Ron sa zapojil do tichej debaty s Fredom a Georgom o metlobale. Neville len ticho sedel a sem- tam prehodil nejakú poznámku. Začalo sa pomaly stmievať a Hermiona ich upozornila, aby sa prezliekli do habitov a spolu s Nevillom odišli skontrolovať ostatných. Giny sa tiež išla prezliecť. Asi o desať minút vlak prichádzal do Rokvillu a všetci pomaly vystupovali. Harry sa obzeral ako mohol, no nikde nevidel Hagrida. Namiesto neho stál na nástupišti Filch.
"No tak, prváci, vy nevychovaní spratkovia! Zoraďte sa do dvojíc a nastúpte do tých prekliatych člnov!" Vrieskal.
"Fakt vrelé privítanie," nadhodil Fred a pobral sa aj s Georgom za skupinkou siedmakov. Harry, Ron, Hermiona a Neville sa vybrali k jednému z mnohých pripravených kočov. Keď nasadli a koč sa pohol Hermiona prehovorila.
"Musíme nejakým spôsobom zistiť o čom to ten Malfoy kecal. Isto to bude veľmi dôležité (Ron vystrúhal grimasu a prevrátil očami.) keď si dal až toľkú námahu, aby, ak to tak môžeme nazvať, vyzval Harryho na súboj...a po ďalšie zaujíma ma ten druhý útok. Ako to, že o tom nevieme."
"D-d-druhý útok?" Spýtal sa prestrašene Neville.
"Nebudeme o tom hovoriť teraz, Hermiona." Zastavil ju Harry podráždene.
"V poriadku," uzavrela debatu Hermiona. Všetci sedeli ticho a Neville behal pohľadom z jedného na druhého, ale nepovedal nič.
Koče sa zastavili. Keď Harry vystúpil do tváre mu zavial chladný vietor zmiešaný s drobnými kvapkami dažďa. Hermionu striaslo od zimy. Hoci sa Harrymu pohľad na nočný Rokfort naskytol mnohokrát, vždy ho udivoval. Hrad s nespočetným množstvom vežičiek navonok, no vo vnútri plný tajomstiev. Spolu vošli hlavnou bránou. Ako prvý ich uvítal duch Zloduch, ktorý ich zasiahol spŕškou ľadových krúpou.
"Zloduch, už aj prestaň!" Okríkla ho staršia žena v smaragdovo zelenom plášti s prísne sčesanými vlasmi do uzla. Profesorka McGonagallová práve schádzala po mramorovom schodisku.
"A vy sa chytro ponáhľajte do Veľkej siene, o chvíííííííííííí...." Nedopovedala, pretože sa šmykla na jednej z ľadových krúp, ktoré teraz pokrývali celú dlážku. Ešte, že ju Harry zachytil.
"Ďakujem, pán Potter. No choďte už, o chvíľu tu budú prváci," súrila ich a nervózne si upravovala vlasy. " Zloduch a toto na teba požalujem Krvavému barónovi. Myslí si, že ak pri nejakej výtržnosti, niečo cenné objavil, že mu mám gratulovať? No videl to svet? Skoro som sa zabila..." Harry opustil hundrajúcu profesorku a spolu s davmi ostatných študentov vošiel do Veľkej siene, ktorá bola pripravená na slávnostné triedenie. Obloha na začarovanom strope, bola rovnaká ako tá vonku- zamračená.
"A sme tu." Povedala Hermiona, ktorá sa ešte stále
chvela od zimy.  
"Konečne doma." Prikývol Harry. Sadli si k chrabromilskému stolu.
"Ahoj Harry!" Zakričali naraz dvaja plavovlasí chlapci. Collin a Denis Creeveyovci. "Aké boli prázdniny?"
"Fajn." Kývol im Harry.
"Počul som, že toho roku sa tu bude opäť niečo výnimočné diať. Ale mama mi nechcela nič povedať. Neviete náhodou o čo ide?" Spýtal sa Seamus Finnigen.
"Ja nemám ani tušenia, ako by som aj mohol....moji rodičia sú muklovia, asi ťažko by vedeli čo sa deje v čarodejníckom svete, nemyslíš?" Odpovedal mu Dean Thomas.
"Bude to niečo veľké chlapci..." zapojil sa Lee Jordan.
"Aj Malfoy už o tom vie!" Povedal Harry nahnevane.
"Malfoy? Keď to vie on, tak potom to vedia všetci Slizolinčania." Nadvihla nahnevane obočie Alica Spinerová.
"Čo znamená ten transparent nad učiteľským...Charlie?!" Vykríkla udivená Giny. Všetci sa pozreli na miesto kam ukazovala Ginina ruka. Harry si všimol veľký transparent s Rokfortským znakom. Okolo písmena R sa točil had, lev, jazvec a orol a nad tým všetkým bolo číslo 1500. Až potom mu pohľad skĺzol na učiteľský stôl a pochopil o čom Giny rozpráva. Medzi profesorom Flitwickom a profesorkou Trelawneyovou, (ktorá schádza do Veľkej siene minimálne, pretože jej to narúšalo jej vnútorné oko) sedel Charlie a rozprával sa s ich učiteľom čarovania. Flitwick sa zrazu začal tak smiať, že spadol zo stoličky. Drobný profesor vstával a naprával si oblečenie.
"Tak toto je to miesto, ktoré dostal!" Hneval sa Ron. "Bude učiť tu na Rokforte. Ale prečo nám to nepovedal?"
"Asi nás chcel prekvapiť," povedal George a nespúšťal oči z Charlieho.
"Tak to prekvapko mu teda fakt vyšlo." Uškrnul sa Fred.
"To je váš brat?" Spýtala sa Angelina Johnsnová, ale nikto jej nemusel odpovedať, pretože Weasleyovské črty boli nespochybniteľné. A už asi z desiatich metrov bolo vidieť, že Charlie je jednoznačne Weasley ako sa patrí a to nebolo len vďaka červeným vlasom, ktoré svietili široko-ďaleko.
"Čo tu bude učiť?" Spýtal sa Neville. Pri stole nastalo ticho, ktoré bolo veľmi neprirodzené v porovnaním s ostatnými stolmi.
"Och," prevrátila Hermiona očami. "Vy fakt nerozmýšľate?"
"Asi si tu jediná! Tak nás pouč!" Odvrkol Ron.
"Keďže Hagrid teraz behá po horách s madame Maxime a Charlie pracoval v Rumunsku s drakmi, je nad slnko jasné čo bude učiť."
"Starostlivosť o zázračné tvory!" Zaplo Harrymu.
"Presne tak." Povedal Hermiona tónom, ktorý naznačoval, že je zo sebou nad mieru spokojná.
Harry opäť pohľadom zablúdil k profesorskému stolu. Boli tam takmer všetky miesta zaplnené. Snape sa potichu rozprával s Dumbledorom, Trelawneyová, Flitwick a Charlie viedli zjavne zaujímavú debatu. Profesorka Sinistrová, Vectorová, Hoochová a Sproutová sa tiež zaujato rozprávali. McGonagallová je vonku s prvákmi, len miesto učiteľa obrany proti čiernej mágii je volné. Možno niečo Arabelu zdržalo. Do veľkej siene odrazu vletelo množstvo duchov. Takmer bezhlavý Nick preletel cez chrabromilský stôl a študenti ho privítali nadšenými výkrikmi.
"Hej, Nick," zavolal naňho George. "Čo sa bude diať toho roku na Rokforte?" Všetky hlavy sa otočili k Nickovi, ktorý sa len tajnostkársky usmial.
"Všetko sa dozviete..."
Dvere veľkej siene sa otvorili a dnu vchádzala profesorka McGonagallová a za ňou sa vliekol dlhý rad ustráchaných a uzimených prvákov. Vrava vo Veľkej sieni okamžite stíchla. Profesorka prešla až dopredu a postavila sa ku stoličke, na ktorú položila triediaci klobúk.
Nastalo napäté ticho, ale vtom sa štrbina klobúka otvorila a on začal spievať pieseň.


Prešlo tisíc päťsto rokov,
štyroch mágov dávno niet,
od triedenia Vás delí zopár krokov,
ešte vydrž zopár viet,
bude to s veľkou zábavou,
ja ti všetko poviem hneď.
Nikto z múdrych si nevedel poradiť
boli preto hádky veľké,
ako žiakov do fakúlt rozdeliť.

Ale Richard Chrabromil,
ten veľké srdce má,
si s tým hravo poradil.
Mne to všetko povedali,
ja to všetko viem,
triediacim klobúkom ma nazvali,
budúcnosť ti predpoviem.

Slizolin nie je fakulta zlá,
aj keď sa to možno zdá.
No čistej krvi musíš byť,
keď tam sa chceš zaradiť.
Žiaci sú tam šikovní,
vo vedomostiach výborní.
Salazar by na Vás hrdý bol,
keby ste vyhrali fakultný boj.

Brigita mi povedala,
koho by si do Bifľomoru želala.
Veľa žiakov bude v Bifľomore,
ak majú v hlave vedomosti more.
Múdre hlavy sú to veru,
učenie vážne berú.
Kúzliť a či čarovať,
oni vôbec nemajú strach.

Brunhilda to nevzdávala,
Špeciálne žiakov vyberala.
Ďalšou fakultou Bystrohlav bude,
tam núdza o múdre hlavy nebude,
Múdrosťou a bystrosťou musíš žiť,
ak chceš v Bystrohlave byť.

Do Chrabromilu pôjdu tí,
ktorí sú v srdci veľmi chrabrí,
taký čo sa báť nebudú
a vo vedomostiach povedú,
Richard Chrabromil by sa tešil s Vami,
ak kamarátiť sa budete s inými fakultami.

Nemusíš mať obavu,
so mnou sa zabavíš,
nasaď si ma na hlavu,
poviem ti kam patríš.

Klobúk sa poklonil a sálou sa rozľahol obrovský potlesk.
"Začneme teda." Povedala profesorka McGonagallová a rozvinula dlhý pergamen. "Koho meno prečítam sadne si na stoličku, ja mu nasadím klobúk na hlavu a on ho zatriedi do fakulty." Odkašľala si.
"Abouth, Daniel." Malý chlapec s veľkými modrými očami si sadol na stolček a klobúk vykríkol.
"chrabromil!" Chrabromilčania začali malému Danielovi tlieskať. Daniel si sadol k ich stolu.
"Andrewsová, Leeloo." Dlhovlasá blondína namyslene zdvihla hlavu a sadla si na stolček. Ron pošepol Harrymu.
"Tá bude na betón v Slizoline." Klobúk bez rozmýšľania zakričal.
"SLIZOLIN!"
"Ron, za toto by si získal u Trelawneyovej minimálne desať bodov." Usmial sa Harry.
"Alebo to môžeš po škole skúsiť ako triediaci klobúk." Uškrnula sa Hermiona.
"Brown, Alexander."
"To je brat Lavender:" Povedala im Giny, keď sa k stolčeku blížil drobný hnedovlasý chlapec, ktorý akoby z oka vypadol jeho spolužiačke. Harrymu sa všetci prváci videli taký drobný.
"My sme boli iste väčší." Povedal Hermione, ktorá sa na miesto odpovede pousmiala.
"CHRABROMIL!" Všetci nadšene tlieskali.
"Cent, John!
"Bifľomor!"
"Flinchová Deborah."
"Bystrohlav!"
Harryho zrazu pichlo v jazve. Akoby mu niekto vrazil do hlavy nôž.
"Deje sa niečo?" Opýtala sa Hermiona, ktorá si všimla ako Harry zbledol. Harry zaťal zuby. "Nie, som v poriadku," zaklamal. Hermiona mu dala pokoj, ale nie preto že by mu verila.
"Hood, Eliah!"
"Bystrohlav!"
Bolesť v Harryho hlave sa zvýšila na takmer neznesiteľný stupeň.

Mal pocit, že mu roztrhá hlavu. Nevnímal nič. Všetky hlasy sa mu rozliehali v hlave. Všetko znelo akosi vzdialene. Farby okolo neho nadobudli na intenzite. Zliali sa do jednej farby. Harry mal pocit, že jeho telo sa mení. Videl ako sa mu ruky premenili na krídla. Transfiguroval
sa na výra a letel ďaleko od všetkých, letel preč z Rokfortu. Vtom sa ten sen pominul a aj bolesť prestala. Akoby uťalo. On opäť sedel vo Veľkej sieni.
Ron doňho štuchol, akoby si nič nevšimol. "No konečne- posledný. Umieram od hladu. Harry stalo sa niečo? Vyzeráš akoby si práve vstal."
"Potom ti poviem." Odbil ho Harry nervózne. Mal pocit akoby ho práve prefackali. Ku stolčeku, kráčal malý bucľatý chlapček, mal okuliare s hrubým rámom, ktoré mu padali až na koniec nosa.
"White, Peter."
"CHRABROMIL!" Sieňou sa rozľahol veľký potlesk, ktorý vystriedala veľká vrava. Harry si všimol, že profesorka McGonagallová si nešla sadnúť k ostatným profesorom, ale ostala stáť na svojom mieste.
"Prosím, utíšte sa," povedala profesorka McGonagallová tónom, ktorý naznačoval, že ešte neskončila.
"Čo sa deje?" Nadvihla obočie Hermiona.
"Neviem, ale nech je to čokoľvek, nech je to rýchlo." Povedal Ron a vyzeral, že od hladu odpadne. Vo Veľkej sieni to zašumelo.
"No tak, upokojte sa, viem, že je to neobyčajné, ale je tu ešte niekto, kto čaká na triedenie. Tohto študenta prijmeme do piateho ročníka, po rozhodnutí školskej rady a ministerstva mágie." Hovorila McGonagallová, ale každý kto ju poznal vedel, že tón jej hlasu naznačoval, že s tým vôbec nesúhlasí.
"Ministerstvo mágie? Od kedy sa to pletie do prijímania študentov?" Spýtal sa George.
"Študentka v lete urobila rozdielové skúšky a ja verím, že ju prijmete medzi seba." Rozvinula druhý pergamen a prečítala meno.
"Vipére Hate!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama