15. kapitola- V Brlohu

4. února 2011 v 11:57 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
Vypadol na dlážku v Brlohu. Harry rýchlo vstal a začal sa oprašovať. Malá stiesnená kuchynka sa otriasla hurónskym smiechom. Pri maličkom okrúhlom ošúchanom stole, (ktorému chýbala jedna noha) sedeli Charlie, Bill, Ron, Hermiona, Giny a samozrejme dvojčatá. Všetci držali v rukách horúce kakao a jeden hrnček s fialovými bodkami čakal aj na Harryho.
            "Dáš si?" Opýtal sa Bill a šibalsky sa mu zaiskrilo v očiach.
Harry sa posadil na voľnú stoličku vedľa Freda a vďačne si vzal kakao.
"Vďaka."
"Nemáš za čo." Uškrnul sa divne Ron. Harry si priložil hrnček k ústam, ale keď sa išiel napiť stalo sa čosi zvláštne. Kakao z ničoho nič začalo podivne prskať a kašľať, napokon celé vybuchlo a šokovaného Harryho ostriekalo. Odrazu to Harry všetko pochopil. Práve sa stal jednou z mnohých obetí Weasleyovských vynálezov. Poobzeral sa po osádke kuchyne, ktorá sa smiala tak, že napríklad taký už Fred ležal na zemi a tiekli mu slzy.
"Ako sa volá tento vynález?" Opýtal sa so smiechom Harry, pretože už sa spamätal z prvotného šoku.
"To je absolútna novinka." Chválil sa George. "Kašľajúce kakao!"
Plamene v krbe zozeleneli a z krbu vyšla pani Weasleyová.
"Na čom sa tak zabávate? Dúfam, že nie tie vaše vynálezy- v takýchto časoch to nie je vhodné..." Odrazu sa jej prísna tvár zmenila akoby si na niečo spomenula. Usmiala sa a pobavene pokarhala Freda s Georgom.
"Inak vyskúšam Výpraskovú Varechu alebo Molly Monokle."
Ron sa naklonil k Harrymu a pošepkal mu: "Taká je odkedy Percy... veď vieš... vyčíta si a bojí sa, že ak bude na nás prísna, tak zdúchneme...alebo čo..."
Harry prikývol. Do kuchyne vošiel pán Weasley- oblečený v habite, ktorý mal pôvodne
čiernu farbu. Teraz bol sivý a na mnohých miestach zaplátaný.
"Zdravím Vás banda!" Usmial sa- aj keď Harry nadobudol pocit, že sa usmieva na silu.
"Teraz vám dám zopár rád do života. Kým budem preč, budete na slovo počúvať vašu mamku, jasné?" Všetci pochopili komu bola táto otázka adresovaná. "A to sa týka hlavne teba a teba! (Ukázal na dvojičky.) Nieže budete niečo vyvádzať!"
Vtom Fred bolestne skrivil tvár a padol na kolená. George ho nasledoval.
"Tatko, ako nás môžeš takto upodozrievať? Nás? My by sme si v živote, v živote nikdy- nič podobné nedovolili." Zaplakal akože Fred a George celé divadlo dramaticky ukončil výrokom, na ktorý sa ešte dlho spomínalo.
"Veď mne ako hlavnému prefektovi a tuto Fredovi ako druhému hlavnému prefektovi, predsa môžeš dôverovať." Celá kuchyňa vybuchla smiechom. Jediný kto sa nesmial bola pani Weasleyová, ktorá trpko povedala.
"Vás dvoch by za prefektov nezvolili ani keby ste si založili vlastnú školu, ktorú by ste len vy dvaja navštevovali."
"Dobre, dobre mládež, tak sa tu opatrujte. Molly... neviem kedy sa vrátim..."
Pani Weasleyová prikývla.
"Ja to zvládnem. Dávaj si pozor." Pán Weasley prikývol ozvalo sa PUK a on zmizol. Atmosféra v kuchyni oťažela. Všetci chvíľu sedeli v tichosti a nikto nepovedal ani slovo. Napokon sa ozval Charlie.
"Nebojte sa veď my to už nejako zvládneme, no nie?" Nikto mu však neodpovedal, ale každého napadla tá istá otázka: "Ako?"
Giny si zívla.
"Prepánajána!" Zvolala pani Weasleyová." Ani som si neuvedomila koľko je hodín! Hajde do postele všetci, veď sú dve hodiny ráno!"
Začala organizovať kto kde bude spať. Harry spal v jednej izbe s Ronom a Hermiona s Giny. Fred a George mohli ostať spať vo svojej izbe, pretože Charlie a Bill sa uložili v bývalej Percyho izbe. Pani Weasleyová mala spočiatku námietky, ale tí dvaja boli neoblomný. Charlie to uzavrel jednoznačne.
"Hádam nechceš z tej izby urobiť svätyňu?"
Napokon sa všetci uložili a len vošli do izby Ron sa polomŕtvy hodil na posteľ a hneď zaspal. Harry chvíľu počúval jeho pravidelné odfukovanie a hoci bol plný úzkosti a dojmov po chvíľke zaspal.
Keď ráno otvoril oči chvíľku mu trvalo kým si uvedomil, kde sa vlastne nachádza. Ronova izba sa veľmi nezmenila. Len ku plagátom Ronovho obľúbeného metlobalového družstva pribudli aj plagáty Vipére Hate. Vipére sa na plagátoch veselo usmievala a kývala Harrymu. Harry sa posadil a videl, že aj Ron sa už zobúdza. O chvíľu už sedel aj Ron a jeho červené vlasy mu trčali na všetky svetové strany.
"Bré ráááno!" Zívol a pošúchal si nos.
"Aj tebe. Čo je to?" Ukázal na kopu škatúľ poukladaných vedľa Ronovej postele. Jedna škatuľa mala nohy a skryla sa práve pod posteľ.
"Tvoje darčeky z oslavy." Ron vstal a prešiel ku kope darčekov. "Mamka ich priniesla nad ránom,
ale ty si spal ako drevo. Poslal ti ich Sirius."
Harry sa usmial. "Myslím, že práve nastal čas rozbaľovania..."
Ron hodil Harrymu prvý darček zabalený v zelenom ozdobnom papieri. Odtrhol papier a otvoril škatuľu. Dnu bol metlobalový dres: Magochester Unid- bol to darček od Olivera. Ron mu hodil ďalší. Harry si ho poobzeral, zadíval sa na žltý papier a zamyslene prehodil.
"Stavím sa, že to bude kniha." Nemýlil sa. V ruke držal knihu s názvom: Futbalové kluby v Európe.
"Seamus!" Povedal Ron a začal sa smiať. Vzal Harrymu knihu.
"Čo na tomto muklovskom športe vidí? Becham? Kto je? Veď sa tí športovci nehýbu!" Vravel Ron a štuchal palcom do obrázkov. Po chvíľke ho to prestalo baviť, odložil knihu a podal mu ďalší darček. Tentoraz to bola veľká škatuľa v modrom obale a k nej bola priviazaná aj kartička s venovaním. Ron si ju poobzeral.
"Zaujímavá robota." Poznamenal. "Otvor to, ale nezľakni sa." Upozornil ho Ron.
Harry kartičku otvoril, ale aj to s ním poriadne trhlo. Z Kartičky vyskočili tri hlavy- Katie, Angelina a Alica.
"Milý Harry!" Začala Katie. "My sme sa zhodli, že si najlepší stíhač Chrabromilu za posledných....sto rokov..."
"Možno aj dvesto..." Doplnila ju Angelina.
"Nikdy nezabudneme na to, keď do šatne pribehol Oliver a celý nadšený nám hovoril o novom stíhačskom ese!"
"O tebe," tentoraz ju prerušila Alice.
"Keď nám povedal, že k nám nastúpi prvák najprv som si myslela, že sa on aj McGonagallová zbláznili. Ale keď si prvý krát letel...bola to paráda."
"A preto sme sa ti rozhodli dať niečo čo ti bude pripomínať tvoj prvý let a prvý zápas zároveň."Usmievala sa Angelina.
"Bolo to veľmi ťažké zohnať a majiteľ sa nám to aj zdráhal dať, no nakoniec sme ho presvedčili..."Žmurkla Katie.
A potom spustili všetky tri: "Veľa šťastia, Harry!"
Harry
otvoril balík a usmial sa. V ruke držal veľkú škatuľu s nápisom:

Spomienkové predmety na prvý let a prvý metlobalový zápas Harryho Pottera


V škatuli ležal Nezabúdal, šál v Chrabromilských farbách, bol tu aj odznak, ktorý blikal Potter za prezidenta. Dokonca tam našiel aj poskladanú plachtu, keď ju s Ronom rozvinuli videli namaľovaného Chrabromilského leva, ktorý menil farby- Deanova a Hermionina robota. Našiel tam aj obrázok svojej prvej metly- Nimbusu 2000. A bol tam aj zvinutý pergamen. Ron ho rozvinul.
"Aha tu je presný priebeh tvojho prvého zápasu." Harry sa na to hneď pozrel. A naozaj. Na pergamene bol zachytený presný priebeh zápasu.
"Tie si ale dali námahu, však?"
"To teda." Prisvedčil mu Ron.
Odrazu sa jeden balíček rozbehol, preletel cez celú izbu a schoval sa pod akvárium, v ktorom síce žiadne ryby neplávali, ale Ron si tam odkladal svoje haraburdy.
"Fred a George?" Opýtal sa Harry a Ron len prikývol.
"Chytíme ho?" Tentoraz prikývol Harry. Obaja sa rozbehli, ale ako keby darčeková škatuľa tušila ich zámer. Pretože len čo tí dvaja vyrazili vpred, škatuľa vyrazila na útek. Tak sa začala zúrivá naháňačka, ale aj po pätnástich minútach vyhrávala škatuľa. Ron s Harrym sa zrazili a darček zaliezol pod posteľ.
"Takto ju nechytíme vôbec..." Povedal Harry a pošúchal si čelo na, ktorom mu navierala poriadna hrča. Ron sa začal smiať.
"No to sme dopadli! Naháňame tvoj darček po izbe plnej iných darčekov..."
"Vieš čo sa hovorí... vždy je zaujímavejšie to čo nemôžeš mať..." Povedal Harry a vzal do ruky malú bomboniéru
plnú čokoládových srdiečok- darček od Umrnčanej Myrty. "Dáš si?" Ponúkol Rona, ale on sa začal smiať ešte viac.
"Vďaka, ale čo by mi na to povedala Myrta? Asi by na mňa vypustila všetku vodu zo záchodov!"
"Je to možné..."
"Len si predstav ten titulok v Dennom prorokovi, alebo v čarodejnici... HARRY POTTER SI získal SRDCE MŔTVEHO dievčaťa,
KTORé ZO Žiarlivosti zabilo jeho najlepšieho priateľa na dievčenských záchodoch. Ten nešťastník sa utopil. Pre Denného Proroka krásna, inteligentná, šikovná, talentovaná krava Ritta Skeeterová." Ziapal Ron a bol celý červený od smiechu.
Ozvalo sa jemné zaklopanie.
"Ďalej." Povedal Ron. Dvere sa otvorili a dnu vošla Hermiona.
"Dobré ráno. Môžem vedieť na čom sa tak zabávate?"
"Rozbaľujeme Harryho darčeky." Ron ukázal na posteľ plnú škatúľ, papierov a darčekov.
"Jeden nám ušiel..." Usmial sa Harry a ukázal pod posteľ. Darček v tej chvíli vyštartoval na druhú stranu izby. Hermiona bez váhania vytiahla prútik.
"Petrificus totalus!" Škatuli zrazu odpadli nohy a ostala stáť nehybne v strede izby. Hermiona si spokojne sadla na posteľ. Harry sa začal smiať.
"Čo ti je smiešne?"
"Nič, len ma napadlo, že je škoda, že aj nás nenapadlo vytiahnuť prútik."
"Hádam ste ju nenaháňali?" Nadvihla prekvapene obočie.
Harry jej ukázal hrču. Hermiona sa usmiala. "To som si mohla myslieť."
Ron ju ticho napodobňoval: "To som si mohla myslieť. To som si mohla myslieť. To som si mohla myslieť."
Hermiona si ho nevšímala a zobrala do ruky ďalší darček. Bol zabalený v ošúchanom papieri. Rozbalila ho a podala bez slova Harrymu. Bol tam rám na fotku, ručne vyrezávaný. Bol to darček od Rona.
"Ďakujem," povedal Harry Ronovi. Ron prikývol a podal Harrymu teraz už nehybnú škatuľu od dvojčiat.
Harry ju otvoril a ležali v nej nové Weasleyovské vynálezy.
Ron mu začal vysvetľovať ako fungujú.
"Máš v tom akýsi prehľad." Povedala Hermiona.
"A čo myslíš, kto im robí pokusného králika. Najprv ich testujú na nás doma."
Hermiona sa zadívala na stenu.
"Kto je to?" Opýtala sa a ukázala na Vipére, ktorá si akurát lakovala nechty.
"Vipére Hate." Odpovedal jej stručne Ron. A podal Harrymu darček od Hermiony. ( Bola to nová školská taška aj s Harryho menom.)
"Ron, ja neviem kto je tá Vipére Hate..." Povedala nahnevane Hermiona.
Ron prevrátil oči. Natiahol sa a spod svojej postele vybral staršie číslo časopisu Čarodejnica a hodil ho Hermione. Harry čítal spolu s ňou.
Hneď na titulnej strane bola fotka Vipére Hate. A pod ňou titulok.
Vipére Hate- pätnásť ročná čarodejnica s čarovným hlasom si
v priebehu jedného roka podmanila celý čarodejnícky svet. Jej pieseň: Nápoj lásky je absolútnou jednotkou. Viac na strane 17
.
Hermiona zvedavo prelistovala na stranu sedemnásť, kde bol rozhovor s Vipére a samozrejme nechýbali ani fotografie od detstva až po posledný koncert.

Opýtali sme sa Vipére za Vás.

O: Ste známa po celom svete. Ako sa Vám tento závratný úspech podaril?
V.H.: Samozrejme drinou. Nebola by som ničím, keby som na sebe tvrdo nepracovala. Mala som stanovený jasný cieľ a išla som za ním.
O: Komu za to vďačíte?
V.H.: Komu? Nechcem, aby to vyznelo sebecky, ale hlavne sebe. Dosiahla som to čo som si zaumienila a preto som na seba hrdá. Musela som si odoprieť mnohé veci, ktoré detská v mojom veku majú a zažívajú. Ale vďačím za to aj mojim rodičom, pretože ma podporovali a boli mi oporou.
O: Mohli by ste nám potvrdiť, že ide naozaj o Váš posledný koncert, ktorý pripravujete začiatkom prázdnin vo Francúzku, alebo ide o fámu?
V.H.: Je to naozaj môj posledný koncert na ktorý pozývam všetkých mojich fanúšikov. Príďte a zažijete čo ste ešte nezažili!
O: Môžeme vedieť
aj dôvod Vášho odchodu z hudobnej branže?
V.H.: Iste. Rozhodla som sa študovať a to je pre mňa teraz prvoradé.
O: Tak to Vám prajeme veľa úspechov.
V.H.: Ďakujem.

Pozn. autora: Fotky sú z príprav na posledný koncert, ktorý sa uskutoční vo Du Magique Centre De Comercial.


"Pchá!" Odhodila Hermiona nahnevane časopis, ktorý tesne minul Harryho tvár. " Namyslená krava! A čo chce študovať? Veď ona nerozozná kotlík od metly pokiaľ ju nefotí! Ron, ty ma udivuješ.... čo sa ti na nej páči?"
"Ale, ale slečna Grangerová!" Povedal Ron a jeho hlas Harrymu až priveľmi pripomínal tajomný hlas pani profesorky Trelawneyovej, ktorá ich učí predmet veštenie.
"Veď ja som čítal v Harryho topánke, že s ňou máte prepletený osud!"
"Veru, veru!" Pridal sa Harry. "V piatok, keď bude Saturn v spojení s Venušou...."
Viac nedopovedal, pretože všetci traja vybuchli smiechom.
Ozvalo sa zaklopanie. Dvere otvorili Fred a George, obaja vyzerali ako by do ich hláv udreli prinajmenšom tri blesky. Fred sa unavene oprel o dvere.
"Čo to tu vystrájate?"
"Rozbaľujú darčeky!" Uškrnul sa George. "Harry- starec! Ako si nám to mohol urobiť? Rozbaľovať darčeky bez nás? Mal by si sa hanbiť!"
"Tá bláznivá škatuľa? Ďalší vynález?" Opýtal sa Harry.
"To nie je bláznivá, ale Šantiaca škatuľa!" Urazil sa naoko George. "Nebodaj ste sa ju pokúšali chytiť?" Opýtal sa pobavene a poukázal na Harryho hrču.
Harry prikývol a Fred sa začal rehotať.
"Kto na to prišiel?" Usmial sa George a Harry ukázal na Hermionu.
"Mohol som si myslieť!"
"Babka vševedka!" Prehodil nahnevane Ron.
"Očividne ťa škrie, že si na to neprišiel sám!" Odula sa Hermiona a nahnevane vypochodovala z izby.
"Nič sa nedá robiť, braček! Zmier sa s tým, že ťa porazila ženská." Zavŕtal do Rona Fred a zjavne trafil klinec po hlavičke, pretože Ron sa tváril ako kyslá uhorka.
George sa zhlboka nadýchol a oznámil: "Cítim raňajky!"
O desať minút sa stretli prezlečení a umytí v kuchyni, kde pani Weasleyová pripravovala raňajky. Krútila sa okolo sporáka, občas švihla prútikom a palacinky sa ukladali samé na tanier.
Všetci sa s chuťou pustili do raňajok a veselo diskutovali o všetkom možnom.
Keď Harry jedol asi piatu palacinku, cez otvorené okno vrazilo do vnútra
päť sov a pustilo na stôl päť rovnakých listov, potom odleteli von.
"Listy z Rokfortu." Usmiala sa pani Weasleyová. "Tento rok bude pre vás náročný..."
Ron sa na ňu nechápavo pozrel.
"Freda a Georga čakajú M.L.O.K.-y a vás troch V.Č.Ú."
"No to bude skvelý rok!" Prehodil nahnevane Ron a otvoril svoj list, to isté urobil aj Harry.

Rokfortská stredná škola čarodejnícka


Riaditeľ: Albus Dumbledore
( Merlinov rad prvého stupňa, Doktor čarodejníckych vied, zaslúžilý čarodej, Najvyšší šéf medzinárodnej čarodejníckej konfederácie)

Vážený pán Potter,

dovoľujeme si Vám oznámiť, že školský rok sa začína prvého septembra. Odchod je zo stanice King´s Cross z nástupišťa 9 ¾ o 11.00.
So srdečným pozdravom

           Minerva McGonagallová
                   Zástupkyňa riaditeľa

P.S.: V prílohe číslo jeden Vám zasielame zoznam pomôcok a učebníc pre piaty ročník.

Harry so zvedavosťou otvoril aj prílohu. Nebolo tam nič nové, len asi dve nové učebnice. Jed- môj nepriateľ autorom bol známi Arsenius Jigger a Práca aurora a boj proti čiernej mágií- teória a cvičenia. Autora Harry nepoznal: Mongomery Whitney.
            Pani Weasleyová ich chvíľu pozorovala a potom prehodila.
            "Mám taký návrh. Mohli by sme ísť 31. augusta na nákupy do Šikmej uličky, prespali by sme v Deravom Kotlíku a prvého by ste išli na Rokfort."
            Všetci ticho prikývli.
            Ešte v ten deň poobede si išli s Ronom zalietať na metlách. Lietali okolo rybníčka a vtedy Ron povedal niečo čo Harryho utvrdilo v jeho dlhom podozrení. V to popoludnie bolo teplučko a Hermiona
s Giny si vytiahli von deky a opaľovali sa, zatiaľ čo Ron sa preháňal na Harryho Blesku, Harry sedel na Ronovej Svišťiacej hviezde, ktorá nadhadzovala tak, že Harry nadobudol pocit, že z neho vytrasie dušu. Harry si všimol, že Ron zastavil a uprene pozoruje Giny s Hermionou.
            "Ale sa zmenila od prvého ročníka, však?" Opýtal sa Harryho. Zvrtol metlu a prudko sa otočil. Harry si uvedomil, že nehovoril o Giny. A taktiež si uvedomil, že Ron na jeho metle lieta veľmi dobre. Nikdy nevidel Rona lietať na kvalitnej metle.
        
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama