14. kapitola- Prvý útok

3. února 2011 v 12:22 | Christina |  Harry Potter- 5 diel

snape

Hermiona si prikryla ústa rukou. Harry v prítmí videl, že Ron zbledol a jemu samému sa od strachu roztriasli kolená.
            "Prvý útok. Voldemort prvý krát zaútočil." Skupinkou pri týchto slovách prešla triaška a šokované povzdychy.
"História sa opakuje." Poznamenal pán Weasley.
         "Kto je jeho obeť?" Opýtal sa Lupin.
"Martin Double. Je to muklovský predseda. Jeden z troch, ktorí sú informovaný o ministerstve mágie."
"Takže tí dvaja ďalší sú v nebezpečenstve." Poznamenala Arabela. "Mali, by sme..."
"S tým sa už začalo," prerušil ju chladne Snape.
"A?"
"Bohužiaľ. Len päťdesiat percentná úspešnosť."
"Ako to myslíš?"
"Zachránili sme len Daniela Richarda."
"A ten druhý?"
"Prišli sme neskoro. Alfréd D. Rimmel je nezvestný. Predpokladáme, že je vo Voldemortových rukách."
Arabela zvraštila čelo. "To sa nemalo stať!"
"Viete čo teraz hrozí? Ak sa to dostane von a ono sa to dostane von, muklovia sa postavia proti nám." Prehovoril pán Weasley.
"Predpokladám, že presne o to ide Voldemortovi. Je to jeho zámer. Chce nás takto oslabiť. Rozdelí nás to na dve polovice. Jedna nás bude brániť pred muklami a tá druhá pred Voldemortom." Zhodnotil zamyslene Lupin.
"To však nie je všetko."
"Ako to?"
Harry cítil ako sa mu pomaly zviera hrdlo, ako keby vedel čo bude nasledovať.
"Pri mŕtvole sme našli list."
"Komu bol adresovaný?" Vyriekla trasúcim hlasom pani Weasleyová.
"Bol na meno: Harry Potter."
Pani Weasleyová si priložila ruku k ústam, pán Weasley ju objal okolo pliec. Sírius zaklial, Lupin si vzdychol a Arabela si nervózne prehrabla vlasy. Hermiona silno stlačila Harrymu ruku a Ron naň ho neveriaco civel.
"Voldemort podaroval Potterovi darček k narodeninám." Zasyčal Snape a nenávistne sa mu zaiskrilo v očiach.
"Toto nie je vôbec dobré!" Pokrútil hlavou pán Weasley.
"Harry, by sa to nemal dozvedieť... viete dobre čo by sa mohlo stať?" Vravela Arabela a hrýzla si spodnú peru.
"Vyčítal, by si to." Doplnil ju Rémus.
"Aj Dumbledore si myslí, že to nemá vedieť. Zatiaľ."
Sírius to však nevydržal a na Snapa vyskočil. "Viete, čo sa stane ak sa Harry o tom dozvie? Ak sa dozvie, že sme mu to zatajili? Nikdy nám to neodpustí!"
"Upokoj sa Black! Je to pätnásť ročný sopliak! A aj tak vie toho priveľa!" Oponoval mu chladne Snape.
"Má na to právo! Týka sa to predsa jeho."
"Nebuď smiešny! Je to adolescent, ktorý nevie čo sám zo sebou!" Odvrkol mu Snape s úsmevom na perách. Zjavne ho bavilo dráždiť Síriusa.
"Mýliš sa. Je to rozumný chlapec, verím, že keby sme mu to vysvetlili..." Chcel zasiahnuť Rémus.
"Na toto nemám čas!" Zavrčal Snape. "Rozhodnite sa ako chcete. Tu sú pokyny od Dumbledora." Podal Lupinovi obálku. Snape nasadol na metlu, poobzeral sa po všetkých prítomných a do ticha nenávistne a pichľavo povedal: "Aby ste všetci neboli prekvapený, čo sa z neho vykľuje. Až príliš sa na to decko spoliehate. On nám nepomôže. Ale keď sa tak stane a on zlyhá, potom nehovorte, že som vás na to neupozornil!" Skôr ako odletel, pozrel na pani Weasleyovú.
"Aj to zdanlivo najlepšie a najvzácnejšie, dokáže ublížiť. A oveľa viac ako ste ochotný pripustiť." A už ho nebolo.
Pani Weasleyová ticho zavzlykala.
"Kľud, Molly." Snažila sa ju upokojiť Arabela.
Rémus roztrhol obálku a Harry sa strhol. Z listu vyšla Dumbledorová hlava a veľmi rýchlo hovorila. Harry Dumbledorovi nič nerozumel.
"Je to zašifrované." Pošepkala Harrymu Hermiona.
Lupin vytiahol prútik a povedal: "Praeceptum quártus reabsórcio!"
Dumbledorová hlava zatvorila oči a potom pomalým zrozumiteľným hlasom začala rozprávať. Harry napínal uši, aby mu neušlo ani jedno slovo.
"Mrzí ma, že vám musím povedať smutné správy, ale situácia je veľmi vážna. Obávam sa, že budeme musieť zmobilizovať všetky sily, aby sme sa dokázali postaviť Voldemortovi na odpor. Riešenie situácie, na ktorú sme neboli pripravený a s ktorou sme nepočítali, bude náročné.
Voldemort zabil muklovského predsedu Martina Doubla. Bol to veľmi dôležitý človek, pretože ako všetci dobre viete vlastnil jeden z troch kľúčov. Ten už v týchto chvíľach patrí Voldemortovi a to čo sa snažil dlhé roky získať, je už takmer jeho. Delí ho malý krôčik a ak ho urobí, nebudeme schopný ho zastaviť.
Ako ste sa isto dovtípili Voldemort chce našu obrannú taktiku rozdeliť na dva tábory. To nesmieme dopustiť.
Ďalším problémom je list, ktorý sme našli pri jeho mŕtvole. Snape vám isto povedal komu bol adresovaný. V liste je veľa zaujímavostí a preto bude najlepšie, keď sa stretneme v ústredí Fénixov čo najskôr a list vám dám prečítať. O stretnutí vás budem informovať, tak ako zvyčajne. Táto forma je príliš nebezpečná.
Sírius a Rémus musíte čo najskôr odísť do Azkabanu. Viete čo vás čaká!
Arabela, ty musíš ísť a splniť svoju poslednú úlohu, bude to náročné, ale verím, že ty to zvládneš.
Artur, prosím ťa vráť sa na ministerstvo a informuj ma ako to tam vyzerá.
Molly, ty buď taká láskavá a zober Harryho k Vám. Teraz sú u vás aj Bill a Charlie, vysvetlite im situáciu. Verím, že na Harryho do konca prázdnin dozriete."
Dumbledorová hlava trikrát zablikala a potom zmizla.
Všetci sa mlčky rozišli.
Harry cítil ako sa Ron a Hermiona naň ho pozerajú a čakajú na jeho reakciu. On však sedel ako primrazený. Nebol schopný povedať ani slovo. Začala ním lomcovať nenávisť. Roztriasol sa na celom tele. Nenávidel Voldemorta a zo všetkého najviac túžil po pomste. Nevedel ako, ale chcel celou svojou bytosťou a dušou zničiť Voldemorta. Chcel ho vidieť trpieť, tak ako mnohokrát trpel on. Chcel byť pritom keď sa tak stane. V tej chvíli sa totižto túžil pozerať do Voldemortovej tváre. Vtedy by sa smial. Bol by rovnako krutý ako Lord Voldemort. Dokonca ešte viac.
"Harry si v poriadku?" Opýtala sa ho ticho Hermiona, ktorá ho ešte stále držala za ruku.
Harry neodpovedal. Prudko vstal a otvoril dvere Rémusovho domu. Nevnímal nič okolo seba. Ani ľudí a ich otázky. Vyšiel do svojej izby a vzal metlu zo stojana. V hlave mu hučalo ako v úli a srdce mu prudko bilo.
Keď bol opäť dole na verande, nasadol na metlu.
Nepočúval Hermionine výkriky, dokonca odsotil Rona, ktorý sa ho snažil zastaviť.
Odrazil sa od zeme a letel.
Jedna zmätená myšlienka predbiehala druhú. Preháňali sa mu hlavou a nech sa snažil ako chcel, nevedel si ich dať do súvislosti. Vedel len jedno. Kvôli nemu umierajú ľudia. Jeho rodičia, Cedric a teraz nejaký predseda. V hlave mu znela len jedna otázka. Prečo? Nepoznal odpoveď na túto otázku.
Vánok vial Harrymu do tváre a strapatil mu neposlušné vlasy. Videl vrcholky stromov, ktoré sa tiahli po celom horizonte krajiny. Nevedel kam letí a ani to nechcel vedieť. Chcel byť len preč. Ďaleko odtiaľto. Nechcel, aby kvôli nemu trpeli nevinní ľudia. Nechcel, aby jeho priatelia zomierali.
Harry si predstavoval titulok v dennom prorokovi: Temný lord poslal Harrymu Potterovi darček k narodeninám, alebo: Vďaka Potterovi jeden mŕtvy mukel.
Harry sa začal báť. Predstavoval si ako ho budú ľudia vyháňať od všadiaľ kam príde. Nikto sa s ním nebude chcieť ani len rozprávať, len aby si Voldemort nemyslel, že jeho priateľ. 
Harry podobným spôsobom uvažoval ešte dlho. Vtom si uvedomil, že lieta stále dookola. Zostal chvíľu visieť len tak vo vzduchu.
Odrazu niečo okolo neho veľkou rýchlosťou preletelo. Prudko sa to zvrtlo a ostalo to visieť oproti Harrymu. Harry vytreštil oči. Bol to Charlie. Sedel na Hrome! Charlie si Harryho skúmavo premeral.
"Lietaš, fakt fantasticky, to sa musí nechať. Ale môžeš mi prosím ťa povedať, čo robíš tu hore, keď tam dole je oslava narodenín, ak sa nemýlim, tak tvojich?"
"Veľmi dobre vieš prečo som tu. Už ti isto povedali čo sa stalo." Zakričal Harry.
"To máš pravdu, viem čo sa stalo, ale to neznamená, že viem čo robíš tu hore!"
"Rozmýšľam!" Odpovedal Harry trucovito.
"A o čom?" Nedal sa len tak odbiť Charlie. Keď Harry mlčal, usadil sa pohodlnejšie na metle. " Mám čas." Uškrnul sa Charlie.
"O Voldemortovi, mne a vraždách." Odpovedal Harry stručne.
"A k čomu si dospel?"
"Mal by som odísť." Povedal Harry rozhodne.
"A už vieš aj kam?" Vypálil Charlie ďalšiu otázku. To Harryho zarazilo. Nerozmýšľal kam ísť.
"Neviem." Priznal potichu. Charlie sa posadil a priletel k Harrymu tak blízko, až sa takmer dotýkali nosmi.
"A teraz ma dobre počúvaj. Poviem ti to iba raz. A poviem ti to ako priateľ priateľovi a ako brat bratovi." Potom mu jemne povedal.
"Harry, sú veci, ktoré nemôžeš ovplyvniť aj keď sa ťa bytostne dotýkajú. Nenesieš za ne žiadnu zodpovednosť a jediné čo pre to môžeš urobiť je zachovať si vlastnú tvár. Môžeš sa postaviť a čeliť problémom, ale musíš byť vyrovnaný. Musíš si ten problém vyriešiť sám so sebou. Chápeš?"
Harry sa zamyslel. Možno nie je až taký dobrý nápad utekať. Musí sa vrátiť a pomstiť. Charlie sa díval na Harryho akoby sa snažil zistiť na čo myslí.
"Harry, nesmieš utekať od problémov, ale nikto po tebe nechce aby si sa postavil Tomu-Čo-Ho-Netreba-Menovať. Na to ani nemysli. Dokázal si viac, ako mnohí pred tebou, ale nie je to tvoja povinnosť."
"A čo je moja povinnosť?"
"Tvojou povinnosťou je zmieriť sa s tým čo sa práve deje a nepripúšťať si to ako vlastné zlyhanie."
Harry uprel na Charlieho zelené a oči a zlomeným hlasom povedal.
"Ale ja som na vine, že Cedric a ten človek sú mŕtvy!"
"Hlúposť! Jediný kto za to nesie zodpovednosť, je ten, kto skutok vykonal. Odpovedz si sám Harry. Koho prútik zabil tvojich rodičov? Koho prútik zabil Bertu a mnohých pred ňou? A koho ústa vyslovili smrteľnú kliatbu nad Cedricovým telom? Kto? Bol si to ty?"
Harry zavrtel hlavou.
"Tak vidíš."
"Ale čo ostatní... čo ak si oni budú myslieť..."
"Nikdy sa príliš nezaoberaj tým čo si iný myslia o tebe, väčšinou sú príliš zaneprázdnený tým čo si myslíš ty o nich." Potom sa Charlie usmial a postrapatil Harrymu vlasy.
Harry si všimol, že Charlie nemá problém udržať na metle rovnováhu. Teraz sa nečudoval, že Charlie bol kapitánom a stíhačom metlobalového družstva keď bol na Rokforde.
"Nechceš sa už vrátiť? Hostia už síce odišli, ale torta sa ešte zvýšila. Teda ak sa do nej nepustili moji bratia..."
"Charlie, môžem sa ťa niečo opýtať?"
"Pýtaj sa čo len chceš...ak ti budem vedieť odpovedať, rád tak urobím.." Charlie sa opäť pohodlne usadil na metle.
"Vieš ja by som chcel vedieť... teda mňa by zaujímalo...ako...vlastne čo sa stalo,... že ..." Charlie naň ho chvíľu zmätene pozeral a potom zrazu pochopil.
"Percy?  Chceš vedieť čo sa stalo, že nás Percy takto zradil?"
Harry prikývol.
"Tak ako ty, ani on sa nevedel zmieriť s tým, že je niekto iný. Nevedel sa postaviť a čeliť pravde. Jeho minulosť si ho pritiahla."
"Aká minulosť? Veď mal..." Nerozumel Harry.
"Rodinu?"
Harry znovu prikývol. Charlie sa zamrvil na metle.
"Aj keď neviem či by som mal, poviem ti veľké tajomstvo. Percy nikdy nemal svoju vlastnú rodinu..."
"Ako to? Veď vy ste jeho rodina!" Prerušil ho Harry. "Vy ste..."
"Nie, Harry. Percy nie je môj skutočný brat..."
"To hovoríš, len preto, že sa pridal na temnú stranu! Pretože sa zaňho hanbíš!"
"To nie je pravda. A teraz počúvaj, poviem ti ako to v skutočnosti bolo."
Charlie sa usadil a začal rozprávať.
"My sme sa to dozvedeli len pred nedávnom a nechceli sme tomu veriť, pretože tak dlho sme žili ako jedna rodina, že zrada z Percyho strany bola jednoducho absurdná. Na začiatku letných prázdnin k nám prišiel Dumbledore aj s jednotkou Fénixov. Začal sa vypytovať na Percyho na to kedy sme ho  naposledy videli. Potom oznámil mojím rodičom, že sa stalo to čomu nechcel dlho uveriť. Mal síce mnoho indícií, ale bránil sa tomu do poslednej chvíle. Percy sa pridal na temnú stranu a dokonca už dlhú dobu posúval informácie Tomu-Čo-Ho-Netreba-Menovať.
Dal prehľadať jeho izbu . Mamka sa úplne zosypala a potom Dumbledore povedal, aby mu doniesli košík v ktorom ho našli aj s lístkom. A vtedy sme sa to dozvedeli.
Pred osemnástimi rokmi v jedno upršané ráno našla pred dverami mamka košík. V tom košíku bolo dieťa...."
"Percy."
"Presne. V košíku bola na otrhanom lístočku prosba. Prosili aby sa postarali o dieťa..."
"Ale kto?"
"To nikto netuší, Harry. Nevieme to ani my a ani Dumbledore. Vie to len osoba, ktorá nechala dieťa pred našimi dverami. Prosba bola veľmi zúfala. Na lístku stálo: Veríme, že práve naši priatelia sa postarajú o naše dieťa, pretože nám nie je súdené žiť spolu. Moji rodičia sa rozhodli prijať dieťa medzi seba a starať sa oň ho ako o vlastného. Nikto nemal ani tušenia, že Percy nie je náš...brat."
"Ja tomu jednoducho neverím.... veď Percy sa na vás aj podobal a ..."
"Ani ja som tomu neveril, ale potom mi povedal Dumbledore niečo čo ma zarazilo a nútilo porozmýšľať o tom všetkom ako o dopredu pripravenom pláne..."
Harry na prázdno prehltol. "Čo ti povedal Dumbledore?"
"Nepriateľ vložil kukučie vajce priamo do hniezda a čakal kedy vyrastie, aby ho vhodne použil."
"Je to jednoducho neuveriteľné..."
"Je. Ako mnoho vecí v poslednej dobe. Všetko sa komplikuje a je to čoraz horšie. Ale my sa musíme dívať dopredu a to isté platí aj pre tvoju situáciu, Harry. Nesmieš sa jej podať tak ako Percy."
Harry sa zadíval na oblohu posiatu hviezdami a zamyslel sa nad Charlieho slovami. Má pravdu. Musí čeliť skutočnostiam a neutekať, musí byť silný a nesmie poddať strachu a problémom.
"Mali by sme sa vrátiť," navrhol Charlie.
"Vráťme sa!" Prikývol Harry. Charlie sa zrazu chlapčensky uškrnul.
"Dáme si preteky?" Opýtal sa lišiacky.
"Trúfaš si?" Harry nadvihol obočie.
"Vždy som sa túžil porovnať s najmladším stíhačom na Rokforde." Usmieval sa Charlie.
"Máš jedinečnú možnosť. Na tri?" Charlie prikývol a prikrčil sa k metle. To isté urobil aj Harry. V tom Harryho niečo napadlo.
"Predtým ako začneme, mám otázočku. Ktorým smerom je vlastne Lupinov dom?"
Charlie sa zasmial. "Ešte, že som za tebou letel." Popísal Harrymu smer letu a potom začali spolu odratávať.
"Jeden, dva, TRI!" Na tri obaja vyštartovali.
Harry takmer ležal na svojej metle. Obaja nabrali veľkú rýchlosť, ale každý zvolil inú taktiku. Kým Charlie ostal hore, Harry sa pustil strmhlav dole. Letel pomedzi kríky a stromy. Míňal jednu lúku za druhou, až kým pred sebou neuvidel svetlo, ktoré žiarilo z kuchyne Lupinovho domu. Spomalil, až napokon zastal a zosadol z metly. Pár sekúnd po ňom zosadol z metly aj Charlie.
"Páni," vzdychol užasnuto. Teraz Harrymu pripomínal Rona. Von vybehla pani Weasleyová.
"To som rada, že si ho našiel. Harry, zlatko, nestalo sa ti nič?"
"Nie, som v poriadku, prepáčte, že som vás vystrašil." Vtom pani Weasleyová spľasla rukami. "Ty krvácaš!"
"Čože?" Harry pocítil, že ho niečo štípe na pravom líci. Prešiel si po ňom rukou a naozaj, na dlani sa zjavila krv.
"To nič nie je, zrejme ma trafil konár, keď sme sa s Charliem pretekali."
Pani Weasleyová si Charlieho prísne premerala a potom spustila.
"Charles Weasley! Kedy konečne necháš tie hlúposti a dospeješ! Kto to kedy videl! Harry sa mohol dolámať!"
"Ale mamka, nedramatizuj!" Ohradil sa Charlie, ale Harry si všimol, že mu očerveneli končeky uší. "Veď lieta stokrát lepšie ako Krum!"
Tento raz sa začervenal Harry. Vtom von vyšla Arabela a s vážnou tvárou pristúpila k Harrymu. Vytiahla svoj prútik a priložila ho k Harryho lícu.
"Haemostasis!" 
Harrymu sa po tvári rozlialo príjemné teplo a rana zmizla.
"Ďakujem." Povedal potichu.
"Si  v poriadku?" Opýtala sa Arabela a Harry prikývol.
"Hostia už odišli a my všetci by sme mali ísť... máme ešte prácu."
"A akú?" Zahundral za Harryho chrbtom Ron. Nikto mu však nevenoval pozornosť a preto už radšej nehovoril nič.
Všetci sa vybrali za Arabelou, ktorá vošla do Lupinovho domu. Aspoň si Harry myslel, že idú tam, v skutočnosti však išli priamo do ústredia fénixov. Všetko sa hemžilo čarodejníkmi v modrých habitoch, ktorí tu pobehovali a všeličo vybavovali.
Obaja kráčali hore schodiskom a pred nimi stúpalo mladé dievča v modrom habite. Len čo vyšli hore v veľkým bielym dverám, Harry neveril vlastným očiam.  Dvere im otváral Hermiona.
"Čože? Hermiona, ale to nie je možné... ty nemôžeš byť...v rade vtáka Fénixa... to nejde..." neveril Ron.
"Prečo nie?" Odsekla mu Hermiona..
"Si primladá..."
"Ale čo nepovieš?"
Medzi tým ako sa ty dvaja hádali (opäť),  vošli do veľkej siene. Všetko bolo presne tak ako si to Harry pamätal naposledy. Sadli si za okrúhli stôl. Pán a pani Weasleyová, Arabela a tiež aj Charlie sa potichu rozprávali, zatiaľ čo spor medzi Ronom a Hermionou narastal.
"Ty ma vždy podceňuješ!" Rozčuľovala sa Hermiona.
"To nie je pravda! To máš pocit, že musíš všetkým niečo dokazovať!" Odvrkol Ron.
"Prestaňte!" Zahriakol ich Harry. "Toto nie je vhodné miesto a čas na vaše spory!"
Dvere sa otvorili a dnu vošiel Sirius a Rémus. Posadili sa.
"Takže všetci isto viete prečo sme sa tu zišli a prečo sme tu." Začal Rémus.
"Ja teda vôbec nič neviem a ničomu nerozumiem." Zahundral Ron, ale zjavne to povedal hlasnejšie ako mal v úmysle, pretože všetci sa k nemu otočili. ( Pani Weasleyová zazerala tak prísne, až Harry nadobudol pocit, že keby mala v očiach prútiky použila by na Rona zaklínadlo, za ktoré by dostala minimálne doživotie v Azkazbane.) Ron zbledol a končeky uší  mu očerveneli.
"Takže ešte raz stručná rekapitulácia udalostí pre pána Weasleyho." Pousmial sa Sirius, tvárou m u preletel tieň a zvážnel.
"Voldemort zabil muklovského predsedu Martina Doubleho.
Chce našu obrannú taktiku rozdeliť na dve tábory, pretože teraz budeme musieť nie len bojovať proti nemu ale aj proti muklom, ktorý sa proti nám postavia. Ale to predsa viete. Boli ste von keď Snape priletel."
"Áno....," zamumlal Ron takmer nezrozumiteľne.
"Ešte nejaké otázky?"
Harry sa postavil. " Áno. Ja mám zopár otázok. O akom kľúči to rozprával Dumbledore? A čo bolo v liste, ktorý mi nechal Voldemort?"
"Odpoviem ti najprv na tvoju druhú otázku ak smiem." Povedala Arabela a pozrela pritom na Siriusa,  ktorý prikývol.
"Čo bolo v tom liste, nevie nikto z nás okrem Dumbledora. O tom sa porozprávaj s ním. A čo sa týka tej prvej otázky... odpoveď na ňu hádam nesúri, alebo áno?"
"Možno pre vás nesúri, ale ja mám plnú zbierku otázok na ktoré nedostávam odpovede." Nedal sa len tak ľahko odbiť Harry.
"Pretože na mnoho odpovedí musíš prísť sám." Povedal mu vážne Sirius. "Niektoré odpovede sú príliš bolestné aj pre nás, nie len pre teba a preto byť trpezlivý. A mnoho odpovedí máš, len si nevieš nájsť medzi nimi súvislosti. Hľadaj najprv sám v sebe, Harry. A ja verím, že čoskoro dostaneš aj poslednú odpoveď." Týmto považoval Sirius túto tému za ukončenú Harry sa posadil a snažil sa vyhýbať Siriusovému pohľadu.
"Hermiona, na poslednej rade si nebola- zistila si niečo nové ohľadne Hagrida a Madame Maxime?" Opýtal Lupin.
Hermiona sa postavila a začala rozprávať pevným a zvučným hlasom. Harry mal pocit, že pred sebou vidí niekoho úplne iného a vôbec nie Hermionu Grangerovú.
"Stratili sme spojenie zhruba pred tromi dňami.  Posledné správy máme z Juhoškótskej vysočiny. Reduktió ! (Hermiona mávla prútikom a na stene sa objavila veľká mapa celého sveta. Jasne na nej boli označené hranice Veľkej Británie  a blikali na nej dve veľké osoby.) Podarilo sa i presvedčiť obrov, aby sa pridali na našu stranu, ale určili si podmienky. Preštudovala som ich, ale zdajú sa mi veľmi...no pravdu povediac  nesplniteľné."
"Môžem tie podmienky vidieť?" Opýtal sa Rémus a Hermiona mu podala do ruky papiere. Otvoril ich a začal čítať.
"Toto sú naozaj nesplniteľné podmienky... nemôžme obrom povoliť voľný vstup- kdekoľvek a kamkoľvek...."
"Veď by sa muklovia zbláznili!" Poznamenal Sirius.
"Ale možno by sme obrov presvedčili, aby svoje podmienky eliminovali."
Lupin sa zamyslel.
"Vieš Hermiona, nie je to taký zlý nápad, ale má jeden háčik. Zamyslime sa nad tým všetkým a pozrime sa viac do budúcnosti. Pokiaľ obrom ich podmienky nesplníme a pochybujem o tom, že budú náš návrh na eliminovanie podmienok akceptovať, tak sa nám pomstia. A napadá vás jedna možnosť dokonalej pomsty?"
"Pridajú sa na temnú stranu." Pripustila Hermiona a začala si hrýzť spodnú peru.
"Stavím sa, že Voldemort im nasľubuje absolútne všetko, len aby získal ich náklonnosť." Zapojila sa do diskusie Arabela.
"Verím, že Hagrid ich dokáže presvedčiť."  Povedala zamyslene Hermiona.
"V to veríme všetci a Dumbledore na Hagrida spolieha." Uzavrel debatu Sirius a pozrel na Weasleyovcov.
"Neboj sa dozrieme na Harryho. Vezmeme k sebe aj Hermionu." Povedal pán Weasley.
"Ďakujem." Povedala Hermiona a usmiala sa.
"Dobre." Kývol smutne Sirius a potom pozrel na Harryho, ktorý nahnevane otočil hlavu. Vyhol sa Siriusovému pohľadu.
"Asi by sme mali ísť." Povedala pani Weasleyová, vstala a vybrala sa k dverám. Všetci vstali.
"Harry, prosím ťa..." Zastavil ho Sirius.
"Počkáme ťa von." Povedala Hermiona. Harry ostal so Siriusom sám.
"Viem, že sa na mňa hneváš...."  Začal Sirius, ale Harry ho prerušil.
"Nehnevám sa na teba. Ani neviem na koho sa hnevám... asi sám na seba."
"Prečo? Nemôžeš za to! Tak ako ani ja za to nemôžem. Budeme v kontakte. Neboj sa."
"Sľúb mi len jedno!" povedal Harry a stislo mu hrdlo.
"Čokoľvek." Povedal sotva počuteľne Sirius.
"Vráť sa."
"Vrátim." Sľúbil  mu Sirius a pevne Harryho objal.
Harry sa otočil a s pocitom veľkého prázdna vyšiel von z miestnosti. Dolu ho čakali Ron a Hermiona. Spolu vyšli von a potom vošli už do Lupinovho domu.
Harry si išiel hore baliť veci a popri tom rozmýšľal čo všetko prežil a zažil za tieto dva dni. Bolo mu smutno. Nechcelo sa mu opustiť tento dom.
S ťažkým srdcom schádzal dole. Všetci ho čakali pri krbe v obývačke.
"Všetci sú už doma." Povedala pani Weasleyová. "Ja som chcela počkať na teba."
Harry sa poobzeral okolo seba. "Nechce sa mi odísť..." Povedal smutne a potom sa pozrel na pani Weasleyovú.
"Och, prepáčte... ja som sa vás..."
"To je v poriadku, Harry- zlatko, veď ja tomu rozumiem." Usmiala sa smutne.
K Harrymu pristúpila Arabela a podala mu ruku.
"Veľmi ma tešilo, Harry. Veď mi sa ešte uvidíme....na Rokforde." Usmiala sa.
"Ďakujem ti." Harry jej pevne stisol ruku.
Aj Lupin mu podal ruku.
"Ďakujem ti Harry za tvoju návštevu. Bolo mi potešením."
Pani Weasleyová vzala do ruky trochu Hop-Šup prášku. Hodila ho do plameňov.
"Incendio!"
Oheň zasyčal a zmenil sa na smaragdovozeleno. Harry sa  posledný krát pozrel na príjemnú obývačku. Vošiel do plameňov, ktoré ho príjemne štekli po celom tele."Brloh!" Povedal nahlas. Mal pocit akoby ho vtiahlo do obrovského kanála. Krútil sa veľmi rýchlo okolo svojej osi. Harry cítil každý kúsok jedla, ktorý zjedol. V duchu sa modlil: "Už nech to skončí! Už nech to skončí! Už nech to skončí! Už nech to skončí!"
            Keď tu zrazu...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama