13. kapitola- Najkrajšie narodeniny

3. února 2011 v 8:56 | Christina |  Harry Potter- 5 diel

Harry nemohol uveriť vlastným očiam. Všetky svetlá sa rozsvietili a od všadiaľ sa zbiehali ľudia.
"Všetko najlepšie k narodeninám, Harry!" Ozvalo sa zborovo. Harry zažmurkal. Začal sa zmätene obzerať okolo seba.
            Uvidel Rona, ktorý sa k nemu predieral. Harry mal pocit, že Ron znovu o pár centimetrov podrástol a na tvári mu pribudlo zopár nových pieh. Hneď za ním sa tlačila Hermiona, ktorá mu svojím novým účesom pripomínala profesorku McGonagallovú. Vlasy mala totižto v pevnom drdole.
            "Všetko najlepšie!" Povedali obaja.
            Harry sa ešte nespamätal a preto len zmätene vyjachtal.                  "Ja...ja...ničomu nerozumiem. Čo tu robíte?"
            Ozvali sa výbuchy smiechu.
            "To je teda prekvapko, čo?" Usmial sa šibalsky Ron.
            Napokon sa ujala vysvetľovania Hermiona. "Profesor Lupin nás požiadal o pomoc. Chcel, aby sme napísali zoznam tvojich známych a priateľov. Pozval nás sem a mi sme ťa chceli prekvapiť veľkou oslavou."
         
cake
  "Pozor! Pozor! Prichádza torta pre oslávenca!" To kričal Fred Weasley.
            K Harrymu kráčala pani Weasleyová a Giny. Pred nimi sa vo vzduchu vznášala veľká čokoládová štvorposchodová torta poliata zelenou polevou. Na jej samom vrchu bola ohnivá strela a v nej bola zapichnutá sviečka.
            "No tak, Harry, zlatko, sfúkni tu sviečku a želaj si niečo." Usmiala sa pani Weasleyová, ale Harry si všimol, že veľmi zostarla. Niekedy veselé oči, boli teraz veľmi smutné a prázdne a aj keď sa snažila byť veselá, Harry vedel, že vo vnútri veľmi trpí, pretože jej milovaný syn ju hlboko ranil.  Harrymu dojatím stislo hrdlo a mal pocit, že nikdy neotvorí ústa. On sám zabudol na to, že dnes má pätnásť rokov, ale jeho priatelia nezabudli. Boli tu všetci. Až teraz si Harry všimol kto všetko tu je.
            Boli tu skoro všetci Weasleyovci. Bol tu pán Artur Weasley, ktorý sa opieral o stenu a  rozprával sa s Rémusom. A vôbec nevyzeral lepšie ako včera na rade. Bola tu pani Molly Weasleyová, Bill, Charlie, Fred a George, Ron a Giny, ktorá vždy v Harryho prítomnosti očervenela. Prišla celá rodina. Bill prišiel až z Egypta a Charlie až z Rumunska.  Chýbal iba Percy. Vedľa Weasleyovských dvojičiek stáli ešte Lee Jordan, Katie Bellová, Alica Spinerová a Angelina Johnsnová.  Všetky tri hrali v Chrabromilskom metlobalovom družstve na poste triafačiek. Lee bol komentátorom a najlepším priateľom Freda a Georga.
            Bola tu Hermiona, ktorá s napätím očakávala kedy Harry sfúkne sviečky.
            Bol tu Neville Longbottom a aj jeho spolužiaci Seamus Finnigen a Dean Thomas. Hneď vedľa nich stáli bratia Creeveyovci- Collin a Denis.
            Vtom Harry uvidel niekoho, koho už nevidel asi rok. Vedľa Katie stál vysoký opálený chalan a nebol to nikto iný ako bývalý kapitán Charbromilského metlobalového tímu: Oliver Wood.
            Harry začul útržok rozhovoru medzi Katie a Alicou.
            "Všimla si si ako sa Oliver zmenil?" Zachichotala sa Katie.
            "Isteže, a aj to ako opeknel a zmužnel!" Odpovedala jej Alica a na lícach sa jej objavili červené fľaky.
            Harry postrehol, že medzi ľuďmi, boli aj tri stvorenia, ktoré tu nezapadali. Boli to dvaja domáci škriatkovia, malé bytosti v smiešnom oblečení (Zo zásady mal jeden z nich každú ponožku inú. Jedna bola ružová a druhá tmavomodrá) s veľkými ušami a očami.
            Na oslavu prišli aj Dobby a aj Winky
            Harry sa nadýchol a sfúkol sviečku. Všetci zatlieskali a začali spievať: "Veľa šťastia, zdravia..."
            Potom k nemu prichádzali jeden po druhom a gratulovali mu k narodeninám. Ako prvá k nemu priskočila pani Weasleyová  a tuho ho objala.
            "Harry, zlatko! Všetko najlepšie!" Harry cítil niečo zvláštne. Nevedel to opísať, ale veľmi si pani Weasleyovú obľúbil a mal pri nej také zvláštne pocity. Ronovej mame sa po lícach skotúľali slzy.
            Hermiona ho tiež objala.
            "Prajem ti všetko najlepšie. Som rada, že si mojím priateľom!" Ron mu podal ruku.
            "Harry, toto je super oslava a všetko naj!"
            Fred a George ho chytili okolo ramien a Fred tajomným hlasom prehovoril: "Harry, teraz ti dáme radu do života. Bav sa tak ako my a život bude krásny!"
            "A budeš mať aspoň na čo spomínať v starobe. Všetko najlepšie k pätnástke!" Doplnil ho George.
            Pomedzi gratulácie šťukal, ako o život, Collinov fotoaparát.
            "Harry, urobím ti na pamiatku zopár fotiek. Je to tu super! A aj môj brat Denis je tu!"
            "Ďakujem, Collin. Všimol som si." Pozrel sa smerom k Denisovi. Drobný blonďáčik mu zamával a veselo sa na Harryho usmial. Harry mu zakýval späť. 
            "Pane, pane!" Zakričal na Harryho piskľavý hlások. "Aj Dobby prísť na vašu oslavu! Aj Dobby byť pozvaný ako priateľ Harryho Pottera!"
            "Veď ty si môj priateľ!" Povedal Dobbymu Harry. Dobby otvoril velikánske oči a ústa sa roztiahli do krivého úsmevu.
            "Naozaj? Dobbymu sa ani nesnívať, že ho raz Harry Potter nazve svojím priateľom!"
            Odniekiaľ sa k nim prišuchtalo malé stvorenie. To bola Winky- Dobbyho kamarátka, ktorá nebola nadšená slobodou, tak ako Dobby.
            "Winky sa tu necítiť dobre!" Zapišťala tenučkým hláskom.
            "Prečo sa tu necítiš dobre?" Opýtal sa jej Harry. Winky zvraštila obočie. Prišuchtala sa k Harrymu a sprisahanecky zašepkala :
"Domácemu škriatkovi sa nepatrí oslavovať s čarodejníkmi. Domácemu škriatkovi sa..."
            "Winky!" Zapišťal nahnevane Dobby. "Domácemu škriatkovi sa tiež nepatrí slopať ďatelinové pivo!"
            Winky sa oči naplnili slzami.
            "Winky vie, že sa to nepatrí! Ale Winky slúžila celý život iba jednej rodine a... ona nie je taká odvážna ako Dobby! Čo by na to povedala Winkina rodina, keby vedeli, že Winky...." zašepkala: "Bola prepustená..."
            Dobby prevrátil oči a Hermiona si založila ruky vbok a nahnevane pokrútila hlavou.
            "Winky, nikto nemá právo zotročovať niekoho iného!"
            "Hermiona a to jej sopľošstvo!" Zahundral nahnevane Ron Harrymu do ucha.
            Rozhovor prerušil Oliver Wood, ktorý odtiahol Harryho nabok a podal mu ruku.
"Všetko najlepšie, Harry!"
"Ďakujem, Oliver." A silno mu ruku stisol.
"Ako sa máš? Ako sa ti darí? A čo vlastne teraz robíš?"
Oliver sa zasmial. "Mám sa dobre a darí sa mi tiež dobre. Robím to čo viem, hrám metlobal. Teraz sa, ale na to pozerám trochu inak. Vrcholový svet metlobalu je niečo iné, ako to čo sme hrali na Rokforte. Niekedy mi tie časy veľmi chýbajú. Ale veď to pochopíš. S tvojím talentom dlho na Rokforte neostaneš." Potľapkal ho priateľsky po ramene. "Nesklam ma, Harry. Spolieham na teba."
S týmito slovami sa otočil a išiel sa venovať Katie, Alici a Angeline.
Harryho naplnil zvláštny pocit. Poobzeral si všetkých svojich priateľov, ktorí prišli na túto oslavu. Prezeral si jedného po druhom a nevedel si predstaviť, že by ho jeden z nich zradil. Alebo, že by jeden z nich prišiel o život. Bola to strašná predstava a  pri nej Harrym prešla triaška.  Mal pocit bezmocnosti.
Oslava bola v plnom prúde. Odvšadiaľ sa ozýval smiech a kto mohol podával Harrymu ruku. Harry bol však plný úzkosti a strachu.
Ktosi mu podal do ruky tanier s tortou.
"Si oslávenec, takže by si mal jesť ako prvý." Bola to Arabela, ale vo svojej stareckej podobe. Usmiala sa na Harryho a povedala mu do ucha: "Nemusia ma všetci poznať teraz...postačí na Rokforte, no nie?"
"Máš pravdu." Prikývol Harry a nasilu sa usmial. Arabela asi ho premerala akoby sa snažila čítať jeho myšlienky. Doslova ho prepálila pohľadom a potom pomaly povedala.
"Ty nie si šťastný?"
"Ja..."
"Harry, starec!" Prerušili ich rozhovor Weasleyovské dvojičky- Fred a George objali Harryho okolo ramien a odtiahli ho nabok.
"Prepáčte," ospravedlnili sa Arabele, no Harry bol rád, že ich rozhovor prerušili. Arabela videla viac ako chcel.
"Kúpili sme Ronovi ten slávnostný habit ako si chcel." Uškrnul sa Fred.
"Radi by sme s tebou prediskutovali naše nové návrhy a nápady."
"So mnou?" Harry nadvihol prekvapene obočie.
"Iste!" George ho priateľsky štuchol. "Veď si náš hlavný sponzor. Teda kým nezbohatneme. Potom ti tvoju investíciu vrátime do posledného galeóna."
"No dovtedy sme sa rozhodli, samozrejme ak máš záujem, tak ťa budeme o našich vynálezoch informovať. Máš na to právo." Doplnil brata Fred.
"Iste. Veď už som o jednom vynáleze počul. Tuším sa to volalo: Po papuli panvica!"
Fred a George vybuchli smiechom.
"To je absolútna novinka!" Práve okolo nich prešiel Oliver aj so svojím chichotajúcim sa fanklubom. Fred prevrátil očami.
Dvojičky sa rozhodli, že si dajú kúsok torty a tak nechali stáť Harryho samotného.
"Harry?" Oslovila ho Hermiona. "Nie je tu niekde miesto, kde by sme sa mohli porozprávať."
"Asi iba na verande." Hermiona prikývla. "Idem nájsť Rona." Povedal jej Harry. Chvíľu ho hľadal očami a potom ho našiel. Stál pri nádobe s pitím a rozprával sa s Lupinom. Ron sa pozrel na Harryho a Harry mu naznačil aby ho nasledoval. Ron prikývol.
Keď Harry vyšiel von, nadýchol sa čerstvého vzduchu. Sadol si do tieňa na lavičku vedľa Hermiony, ktorá si upravovala neposlušné vlasy. O malú chvíľku sa na lavičku hodil aj Ron.
Všetci mlčali, pretože nikto nechcel začať rozhovor o nepríjemných veciach. A hoci bola oslava prekrásna, Harry v hĺbke duše cítil, že nastanú nie lepšie, ale horšie a temnejšie časy.
Ako prvý sa ozval Ron.
" Ja neviem, aké ste mali prázdniny vy, ale ja som ich mal otrasné! Tatko nikdy nie je doma a mamke z toho preskakuje. A potom čo ušiel Percy je to hotová katastrofa. Rodina sa rozsypala. Naši sa to snažia zakryť, ale nič nebude také ako pred tým. Je to také zlé, že Charlie sa nechal preložiť. Dostal nejaké miesto tu v Anglicku a Billy bude pracovať pre Gringottbanku tiež tu. Chcú byť na blízku. Budú to zlé časy." Hovoril smutne Ron.
Hermiona si vzdychla.
"Je to strašné, kto by čakal, že práve Percy..."
"A ako k tomu vlastne došlo?" Spýtal sa Harry. Ron sa nervózne poškrabal na hlave.
"Vieš, ani ja neviem všetko..." Na chvíľočku sa zamyslel.
"Percy bol vždy akýmsi svetlým príkladom. Prefekt, potom práca na ministerstve, ale to všetko bola len pretvárka. Keď doniesli správu o jeho úteku mamka sa zlomila a otec odišiel preč. Bol som pritom. Bola to katastrofa. Percy už asi druhý rok donášal Tomu- Čo- Ho- Netreba- Menovať. Boli u nás aurori a prevrátili celý náš dom. Bolo to strašné! Ale nikto netuší, prečo to Percy robil a ako sa k tomu dostal. Bill prisahal, že keď ho niekde stretne, že mu vykrúti krk. A Fred s Georgom vyhlásili, že nie je viac ich bratom. To moja mamka neuniesla. Pochopila, že rodina je nenávratne rozdelená."
"A čo si o tom myslíš ty?" Opýtala sa Hermiona a hľadela pritom do zeme.
"Neviem prečo to urobil. Zničil našu rodinu. Asi sa za nás hanbil... ale teraz sa ja hanbím, že bol mojim bratom." Uzavrel tvrdo Ron. Potom sa zadíval na Hermionu a pohľad mu zrazu zjemnel.
"A čo ty?"
"Ja? Tak ako vždy ... dovolenka s rodičmi..." Ukončila prirýchlo Hermiona a Harry vedel, že klame.
"To je všetko?" Spýtal sa zjavne sklamaný Ron.
"Nie. Prišiel mi list z Rokfortu."
Harry sa zháčil. "Nie je to nejako skoro?"
"Počkaj, počkaj! K nám tiež prišli listy tak skoro. Dvakrát! Jeden Billovi a jeden Percymu a to vtedy keď sa stali..."
"Prefektmi!" Doplnila Rona Hermiona a siahla do vrecka. Vytiahla list a podal ho Harrymu, pretože Ron na ňu civel s ústami otvorenými do korán.
Harry list otvoril a čítal.

Rokfortská stredná škola čarodejnícka


Riaditeľ: Albus Dumbledore
( Merlinov rad prvého stupňa, Doktor čarodejníckych vied, zaslúžilý čarodej, Najvyšší šéf medzinárodnej čarodejníckej konfederácie)

Vážená slečna Grangerová,
s potešením Vám oznamujeme, že po zvážení Vašich študijných výsledkov Vás vedúci Vašej fakulty navrhol za prefekta. Jeho žiadosti sme vyhoveli. V prílohe číslo jeden vám zasielame povinnosti a práva prefektov.
Ďalej si Vám dovoľujeme oznámiť, že školský rok sa začína prvého septembra. Odchod je zo stanice King´s Cross z nástupišťa 9 ¾ o 11.00.
Svoju sovu s odpoveďou nám pošlite najneskôr do 31. júla.
So srdečným pozdravom

Minerva McGonagallová
Zástupkyňa riaditeľa

P.S.: V prílohe číslo dva Vám zasielame zoznam pomôcok a učebníc pre piaty ročník.

"Hermiona, ja len dúfam, že si to neprijala!" Povedal podráždene Ron.
"Samozrejme, že som to prijala! Čo si čakal? Také ponuky sa predsa neodmietajú!" Ohradila sa takmer urazene Hermiona. Nastalo dusné ticho, ktoré prerušil Harry.
"My ti samozrejme gratulujeme, Hermiona. Je to fantastické! Však Ron?" Keď Ron neodpovedal, Harry doň ho štuchol. "Ron?"
"Iste, je to fantastické..." Zamrmlal Ron.
Nastalo napäté ticho. Harry sa bál, že sa opäť pohádajú a tak im porozprával o pozvaní od Síriusa, o Arabele, rade Fénixov a o Centre commercial Du Magique (Rasoir Un vynechal aj keď s ťažkým srdcom) o denníku a o troch mužoch, ktorí boli zaľúbený do jeho mamky.
"Kto bol ten tretí, neviem." Skončil rozprávanie. Zdalo sa, že ich to upútalo natoľko, že zabudli na hádky.
"Ale vieš, Harry." Prehodila zamyslene Hermiona.
"No to mi vysvetli." Pozeral na ňu zarazený Harry.
"Stačí, ak vypátrame meno agenta pod krycím menom Rattlesnake, no nie?"
"Och, Hermiona, že to nenapadlo mňa!" Povedal ironicky Ron. "Jasné, prečo nie? Veď vlámať sa do ústredia fénixov je také jednoduché, že to zvládne každý žiak Rokfordu. Iste. Vojdeme dnu a prehrabeme sa im v kartotéke. Na čo ešte čakáme?"
"Len sa smej!" Povedala mu nazlostene Hermiona. "Možno..."
Ale nedopovedala, pretože všetkých troch upútalo niečo vysoko na oblohe.
"Pozrite..." Ukazoval Ron.
"Čo to je?" Pýtala sa Hermiona.
Harry sa snažil zaostriť, ale videl len čiernu machuľu, ktorá sa k nim veľmi rýchlo približovala. Po chvíľočke Harry uvidel, že je to postava, ktorá sedí prikrčená na metle. V tej chvíli si to všimol aj Ron, pretože ticho poznamenal: " Niekto letí na metle a smeruje k nám."
"Kto to ...?" Hermionina otázka však ostala visieť vo vzduchu, pretože v tej chvíli postava ľahučko pristála a kráčala sebaisto k domu. Postavu osvetlilo svetlo a všetci traja zatajili dych. Keďže sedeli v tieni postava si ich nevšimla, ale oni ju videli jasne. Muž, čierny habit, orlí nos a mastné vlasy, ktoré mu padali do tváre.
Snape prudko otvoril dvere a vrazil do vnútra.
Ron, Hermiona a Harry po sebe nechápavo, ustráchane a spýtavo pozerali.
"Snapa som videl lietať iba raz. V prvom ročníku, keď rozhodoval zápas. Pamätáte?" Opýtal sa ich Ron a Harry s Hermionou prikývli.
"Čo tu robí?" Neodpustil si otázku Ron.
"Patrí k fénixom... niečo sa stalo..." Šepla Hermiona.
Vtom sa dvere opäť otvorili. Von vyšiel Snape za ním kráčali Rémus, Arabela, Artur Weasley, Molly a skupinku uzatváral Sírius. Len čo sa dvere zatvorili Sírius sa transfiguroval do svojej ľudskej podoby. Snape začal hovoriť tichým, no vážnym hlasom. Takého ho Harry ešte nevidel. On pár sekúnd pochopil, prečo je taký.
"Posiela ma Dumbledore. Už je to tu. Voldemort prvý krát zaútočil...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama