12. kapitola- Posledný koncert

3. února 2011 v 8:34 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
"Ahoj," ozval sa milý hlas. Harry sa otočil a za ním stála Čcho Čchang.
"Ehm, ahoj...a kde je tvoja sesternica Ling-May?!" Opýtal sa Harry, pretože nech sa obzeral ako chcel nikde ju nevidel.
"Stretneme sa na mieste. Povedala som jej, že sa chcem s tebou porozprávať osamote."
"O- o- osamote?" Harrymu sa roztriasli kolena.
"Čoho sa tak veľmi bojíš?" Opýtala sa Čcho a skúmavo sa zadívala na Harryho akoby sa pokúšala čítať jeho myšlienky. Harry si vzdychol.
"Teba."
"Porozprávajme sa." Navrhla Čcho. Harry prikývol.
Tak a teraz sa mu isto Čcho Čchang vysmeje a on sa iba strápni. Tak ako vtedy keď ju požiadal, aby s ním išla na vianočný ples. Mohol vtedy tušiť, že je už dohodnutá so Cedricom.
Kráčali ticho dolu ulicou. Ani Čcho ani Harry nepovedali ani slovo. Míňali obchody, cukrárne, reštaurácie, kaviarne. Zišli úplne na  koniec ulice a celého centra. Pred nimi sa zrazu otvorila veľká brána. Len čo ňou prešli, ocitli sa na veľkej lúke.
"Za touto lúkou je koncertná hala. Zostaňme zatiaľ tu." Informovala ho Čcho a prešli ku začiatku lesa a sadli si na briežok, ktorý bol akoby obtiahnutý zeleným kobercom.
"Ja som ti chcela poďakovať."
"Poďakovať? Mne? A za čo?"
Čcho sa zhlboka nadýchla. "Za to, že si priniesol Cedricovo telo. Bol si veľmi odvážny. Dokázal si vzdorovať Tomu-Čo-Ho-Netreba-Menovať. To nedokáže každý. Cedric si ťa veľmi vážil..." Čcho sa rozochvel hlas a oči sa jej naplnili slzami.
Harry nevedel čo jej má na to všetko povedať a tak radšej mlčal.
"Viem, že som ti asi ublížila keď som odmietla tvoje pozvanie na ples..."
"Nie, ja tomu rozumiem. Veď ty a Cedric ste spolu..."
"Áno. Ale už nie je ja a Cedric, Harry. Pretože už nie je Cedric."
"Za to, že Cedric zomrel nesiem zodpovednosť iba ja!"
Čcho zodvihla prekvapene hlavu. "Harry o čom to hovoríš? Nerozumiem ti."
"Ja som prehovoril Cedrica, aby sa dotkol ohnivej čaše. To ja som ho prehovoril. Prepáč mi to..."
"Ach, Harry. To nie je pravda. Nehovor hlúposti za Cedricovu smrť môže len jedna osoba a ja ju nechcem menovať." Povedala s trpkosťou v hlase. Zadívala sa kam si do diaľky a po líci sa jej skotúľala slza.
"Vieš, čo si na tebe cením, Harry? Tvoju odvahu a snahu postaviť sa tím, ktorým sa iný báli postaviť. Chcela by som mať takúto vlastnosť...takýto dar."
"Nie je to dar. Niekedy je to dokonca prekliatie. Dal, by som všetko čo mám, len aby môj otec a mama žili. A aby tu bol so mnou."
Čcho mu vážnym hlasom povedala.
"Môj otec a mama zahynuli. Tiež nemám nikoho. Mala som tri roky keď sa to stalo. Pracovali ako aurori a pri jednej z akcií zomreli. Boli zatknúť Síriusa Blacka, pravú ruku Toho-Čo-Ho-Netreba-Menovať, a ten vyhodil celú štvrť do vzduch a bláznivo sa pri tom smial. Nenávidím toho človeka a keď mi to teta  so strýkom povedali, prisahala som, že sa mu pomstím."
Harryho striaslo. Čcho Čchang nenávidí jeho jediného žijúceho príbuzného! Nemôže jej však povedať pravdu. Je plná nenávisti a zlosti tak isto ako bol on, kým sa nedozvedel pravú skutočnosť. Asi by mu ani neverila, veď ani on neveril, kým nevidel na vlastné oči Petra Pettigrewa.
"Čo ti je, Harry?" Opýtala sa Čcho, ktorá okamžite spozorovala Harryho náhlu zmenu.
"Vlastne, nič." Zaklamal Harry.
Otočil sa a na malú chvíľu si hľadeli s Čcho do očí. Ani jeden neuhol pohľadom a ani jeden nepreriekol ani slovo. Nepotrebovali slová. Každý hľadel tomu druhému priamo do duše. Veď oči sú okná do duše.
Odkiaľsi z diaľky sa ozval gong.
Obaja sa strhli, akoby sa prebrali so zvláštneho sna. Harry pocítil ako mu začali horieť líca a Čcho nervózne blúdila očami po krajine.
Harry vedel, že opäť ostalo veľa nezodpovedaného. Bál sa, že takáto chvíľa už nenastane. Mal strach, že keď sa vrátia na Rokfort bude všetko tak ako predtým. Sem- tam sa minú na chodbe, vymenia si pohľady a nič viac. Preto si chcel túto vzácnu chvíľu udržať čo najdlhšie.
A potom si uvedomil, že je koniec.
"Mali by sme ísť. Koncert začne o desať minút." Usmiala sa Čcho. "Ktorú pieseň Vipére Hate máš najradšej?"
"Keď ti mám povedať pravdu, vlastne žiadnu. Ja som o nej prvý krát počul až tu vo Francúzku."
"To nič...uvidíš a vypočuješ si ju tak si utvoríš vlastný názor."
Čcho vstala a upravila si habit. Kráčali po mäkkej tráve a rozprávali si navzájom o svojej minulosti. Harry porozprával Čcho o svojom živote s Dursleyovcami a Čcho mu rozprávala o živote u strýka a tety, ktorí boli na rozdiel od Dursleyovcov čarodejníci.
Vystúpili na menší kopec a vtedy Harry po prvý krát vo svojom živote uvidel čarodejnícku koncertnú halu. Vyzerala ako amfiteáter, ale bola tri krát taká veľká. Miesta pre divákov obkolesovali v polkruhu velikánske pódium. Všade naokolo boli porozvešiavané lampáše, ktoré svietili striedavo raz na zeleno a raz na červeno.
Na ľavej aj pravej strane pódia viseli dva veľké plagáty na ktorých sa veselo usmievalo hnedovlasé dievča. Harry musel uznať, že naozaj veľmi pekné dievča. Malo dlhé hnedé vlasy, ktoré jej v jemných kučerách padali na plecia, krásnymi veľkými očami žmurkala na divákov a usmievala sa oslnivým úsmevom.
Konečne sa aj s Čcho pretlačili ku kase.
"Prénom?" Opýtala sa pani za pultom.
"Čcho Čchang a Harry Potter!" Zakričala jej Čcho. Predavačka vytreštila na Harryho veľké oči. Rýchlo vstala a vyšla von. Harry si všimol, že niečo veľmi rýchlo a vzrušene rozpráva malému čarodejníkovi s ulízanými vlasmi dozadu. Muž prikývol a pristúpil k Harrymu.
"Vy ste Harry Potter?"
"To som ja." Povedal Harry. Muž mu podal ruku a začal mu ňou triasť.
"Som poctený ako manažér Vipére, že ste  prišli na jej posledný koncert, no kto by to bol povedal? Slávny Harry Potter prišiel na koncert Vipére Hate? Ak dovolíte ponúknem vám miesto v čestnej lóži pre hostí a po koncerte sa môžete s Vipére dokonca aj stretnúť."
Harry váhal, keď to manažér videl, usmial sa.
"Iste sa tam nájde miesto aj pre vašu sympatickú priateľku."
"Ale...my sme tu traja ... jej sesternica..." Habkal Harry. Muž sa naklonil k Čcho Čchang. Chvíľočku sa rozprávali, o čom to Harry pre hluk nepočul.
"Pošlem pre Ling-May našich ľudí a privedú ju hore za vami."
Vysvetlil manažér. Postrčil Harryho k bočným dverám. Kráčali úzkou chodbou a potom točitým schodišťom hore až mal Harry pocit, že tie schody nemajú koniec. Napokon sa predsa len dočkali a ocitli sa pred veľkými zelenými dverami.
Manažér Vipére Hate ich otvoril a oni vošli dnu.
Ostali stáť na balkóne s veľkými červenými závesmi a koženými kreslami. Nikto tam nebol.
"Urobte si pohodlie. Tu si koncert vychutnáte bez rušenia iných. Ak by ste boli smädní alebo hladní, stačí ak zazvoníte," ukázal na zlatý zvonček. "A príde čarodejnica, ktorá vám ponúkne jedlo a pitie, samozrejme na náš účet, príjemnú zábavu." S týmito slovami odišiel.
Čcho si nervózne sadla do jedného z kresiel.
"Si plný prekvapení, vieš o tom? Nikdy ani v tých najkrajších snoch som nesnívala o tom, že raz uvidím koncert Vipére Hate z čestnej lóže!"
"Hm..." Prikývol Harry.
Vtom sa otvorili dvere a dnu vošla sesternica Čcho, Ling-May. Vzrušene sa začali s Čcho rozprávať po Francúzky. Ich rozhovor prerušil gong. Závesy sa odhrnuli a všetky lampáše, ktoré menili farby odrazu svietili jasno modrými plameňmi.
Zaznel gong.
Odrazu mal Harry pocit akoby sa ocitol uprostred dúhy plnej farieb a zvukov.
Zo zákulisia sa do povetria vyletelo veľké množstvo leprechantov, ktorí vytvorili žiarivý nápis na oblohe: Vipére Hate!
Zaznelo stovky bubnov, ktorých úlohou bolo roztlieskať publikum a pripraviť ich na príchod hlavnej hviezdy večera. Lampáše opäť začali meniť farby. Leprechaunti zleteli k pódiu a zo zlatých stúh vytvorili akúsi veľkú bránu. Pod oboma plagátmi vybuchli dve gule ohňostrojov  a do povetria sa vzniesli desiatky balónov.
To už cez bránu prichádzala samotná Vipére Hate.
Privítala po Francúzky publikum a predstavila svojich muzikantov. Plagáty na oboch stranách spadli a odtiaľ na pódium vyšla skupina, ktorú Harry poznal. Neboli to nikto iný ako Sudičky. Kapela, ktorá hrala, minulého roku na vianočnom plese.
"Veď to sú Sudičky!" Vykríkla Čcho.
Začala sa prvá pieseň. K Vipére sa pridali aj mladé tanečníčky so stuhami.
Vipére spievala na živo a asi použila Sonorus, aby zosilila svoj hlas. Rozmýšľal Harry. Prvá pieseň bola svižná a rýchla.
Čcho mu povedala, že spieva o zamilovanom Draculovi, ktorý sa nemohol stretnúť so svojou milou, pretože ju zlý čarodejník zaklial tak, že smie žiť na svete iba s úderom dvanástej, potom sa premení a nikto ju nenájde.
Len čo dospievala amfiteátrom sa niesol veľký ohlušujúci potlesk. Ešte aj Harry tlieskal ako o dušu. Mladý čarodejníci pískali, dupali a tlieskali. Keď ovácie utíchli, Vipére prehovorila po anglicky.
"Ďakujem Vám. A teraz by som zaspievala niečo v angličtine pre mojich fanúšikov, ktorí tu prišli až z ďalekého Anglicka." Mala krásny zvučný hlas, ktorým si isto podmanila každého chlapca široko ďaleko.
Opäť sa ozval veľký potlesk.
"Nápoj lásky!" Povedala názov piesne, ktorá mala nasledovať.
"To je moja obľúbená!" Zapišťala radostne Čcho.
Ozvali sa rezké tóny. Skupina Sudičky to teda vedela rozpáliť. Vipére urobila salto vzad. Dav začal pískať a skandovať jej meno. Odvšadiaľ sa ozývalo: "Vipére! Vipére!" Harry sa pristihol, že skanduje s ostatnými, až ho z toho boleli hlasivky. Tanečníčky predvádzali jednu tanečnú variáciu za druhou.
Vtom všetci stíchli, pretože Vipére začala spievať. Až vtedy Harry pochopil, prečo je tak obľúbená. Možno ho tá prvá pieseň nezaujala, ale Nápoj lásky bola skrátka iná káva. Stál opretý o zábradlie balkóna a nevedel od nej odtrhnúť oči. Ten hlas!
Harry sa započúval do textu, ktorý spievala a mal pocit akoby bol v nebi. Jej hlas mu pripomínal hlas anjela.
Čcho sa k nemu naklonila: "Tak čo, Harry? Ľutuješ, že si išiel na koncert s nami?"
"Nie, Vipére je super a vôbec neľutujem, že som tu s ...vami." Harry chcel povedať s, že neľutuje, že je tu s Čcho Čchang, ale neodvážil sa. Čcho sa naňho usmiala a ostala opretá o zábradlie vedľa neho.
Leprechaunti vytvorili nad Vipére veľké srdce cez, ktoré prelietavali šípy. Neboli to však skutočné šípy, pretože len čo preleteli cez srdce, vybuchli. Nad ktorým miestom sa to stalo, tam dopadli stovky malých čokoládových srdiečok. Zopár ich dopadlo aj do čestnej lóže. Harry jedno zdvihol a podal ho Čcho. Na kratučkú chvíľku sa dotkol jej ruky a srdce sa mu rozbehlo, akoby divočinou prebehlo dvesto koni.


Nevedela ako má lásku získať
vipere

Bolo to asi nešťastie,
Ona však nechcela len stáť,
Bolo to asi prekliatie,
Možno sa bála prehrávať,
Bolo to asi sklamanie,
Nemala sa tak veľmi báť,
Bola to istá chyba,
Nemala sa takto zahrávať,

Nápoj lásky varila,
Podvodom lásku získala,
Takto sa mu pomstila.
Taká láska neplatná,
Taká láska nepravá,
Tak podvodom získaná,
Taká láska hrdzavá

Čo z toho keď ju v skutku neľúbi,
Takto to byť nemalo,
Nepravdivé sú jeho lásky sľuby,
Ale už sa stalo,
Márna je jej predstava,
Je to klam.
Veru žiadna oslava.
Pravdu teraz poviem Vám:

Taká láska neplatná,
Taká láska nepravá,
Tak podvodom získaná,
Taká láska hrdzavá,

Nápoj lásky je iba klam,
A lásku nezíska Vám!

Vipére dospievala a poklonila sa. Davy v amfiteátri doslova šaleli. Čarodejníci vstávali zo svojich miest a tlieskali. Odvšadiaľ sa ozývalo: "Bravó! Vipére!"
Harry, Čcho a Ling-May sa pridali. Kričali a tlieskali zároveň.
Vipére však ani zďaleka nekončila. Všetci vedeli, že ide o jej posledný koncert. Chcela zo seba vydať maximum. Bola to jedinečná šou! Vipére nielen tancovala, spievala, ale pomedzi piesne bavila publikum. Rozprávala príhody z detstva a z turné po celom svete. Nebyť Čcho Čchang tak jej Harry nerozumie ani slovo. Vipére sa behom večera predviedla v siedmych kostýmoch.
Napokon predsa len nastal čas konca a troch prídavkoch, ktoré si publikum vypýtalo sa Vipére rozlúčila. Chcela odísť z pódia, ale z ničoho nič zhasli všetky svetlá. Leprechaunti vo vzduchu niesli veľkú farebnú tortu a poháre so šampanským. Na pódium prichádzali ľudia, ktorých Harry nevidel a ani nepoznal.
"Toto je jej manažér, tamto je jej mama a otec." Povedala Ling-May. Harry na ňu prekvapene pozrel.
"Nevedel som, že vieš po anglicky."
"Ale!" Ling-May sa usmiala. "Viem. Ale, nevedela som o čom sa mám s tebou rozprávať."
"Ling je veľmi hanblivá!" Vysvetlila mu Čcho. Harry sa opäť zadíval na pódium kde nízky muž (Vipérin otec) gratuloval svojej dcére a ďakoval publiku.
Diváci, fanúšikovia a novinári vstávali z miest a amfiteátrom znel neutíchajúci potlesk.
Napokon Vipére všetkým zakývala a odišla z pódia. Skupina Sudičky zahrala ešte jednu pieseň a odišli aj oni.
"Kto vie prečo Vipére tak skoro končí svoju kariéru? Je ešte veľmi mladá." Zamyslela sa Čcho.
"Vieš koľko legiend o tom koluje?" Usmiala sa Ling-May.
"Možno má plné zuby toľkej popularity:" Zapojil sa do debaty Harry.
"O tom pochybujem." Nesúhlasila Čcho.
Vtom sa otvorili dvere a dnu vošiel manažér Vipére Hate.
"Vipére sa len prezlečie a príde za vami, veľmi sa túži stretnúť s Harrym Potterom." Usmial sa odišiel.
"Harry, vidíš aspoň sa jej môžeš na to opýtať." Podpichla ho Čcho a šibalsky naň ho žmurkla. Harry sa usmial.
"Dobre, keď vás to až tak trápi."
Dievčatá sa začali smiať. Harry sa uškrnul. Posadil sa do jedného z kresiel. Dievčatá ďalej rozoberali všetky možnosti Vipérinho odchodu z hudobnej branže. Čím dlhšie však o tom rozprávali, tým nepravdepodobnejšie teórie vznikali. Akurát keď rozoberali jednu veľmi pikantnú možnosť, otvorili sa dvere a dnu vošla samotná Vipére Hate. Pred dvere sa postavili dve ozrutné gorily s veľmi zúrivými pohľadmi.
Harry, Čcho a aj Ling-May sa na ňu pozreli. Vipére mala rozpustené vlasy a oblečený mala slabo zelený habit, ktorý bol na koncoch ostrapkaný. Hnedé oči mala namaľované zelenými tieňmi a na ústach mala lesk. Harry si všimol, že Vipére má takmer na každom prste prsteň a jej nechty boli dlhé a namaľované zeleným lakom, ktorý jej perfektne pasoval k farbe habitu. Len čo vošla, šírila sa okolo nej vôňa príjemného parfumu, ktorý pripomínal vôňu jazmínu. Pristúpila priamo k Harrymu a podala mu ruku.
"Vipére Hate. Veľmi ma teší, že ťa spoznávam."
Harry jej potriasol rukou. "Aj mňa teší."  Povedal omámene. Zrazu akoby sa prebral. "Toto sú moje kamarátky." Vipére pustila Harryho ruku a podišla najprv k Čcho.
"Čcho Čchang."
"Veľmi ma teší, že ťa spoznávam. Ako sa ti páčil dnešný koncert?" Opýtala sa milo Vipére a hoci sa snažila vyzerať nenútene a uvolnene, Harry vycítil, že je nervózna. Sám ani nevedel čo, ale niečo mu na nej veľmi vadilo.
"Bol skutočne fantastický, ale je veľká škoda, že posledný."
Vipére sa zasmiala zvonivým, no dosť umelým smiechom.
"To vieš z hudby nevyžijem celý život. Rozhodla som sa študovať."
"Čože?!" Ling-May skoro zabehlo. Vipére na ňu prekvapene pozrela.
"Prepáč. Som Ling-May." Predstavila sa a keď jej Vipére podala ruku, tak sa Ling-May začervenala. "Nechcela som byť neslušná, ale ja by som nevymenila pódium za školu."
"Asi prišiel čas keď si musím prehodnotiť svoje priority." Opäť sa zadívala na Harryho.
"Harry veľmi by ťa obťažovalo keby sme sa spolu odfotili?" Opýtala sa Vipére. "Vieš aj hviezdy majú svoje sny a tým mojím snom bolo stretnúť sa s tebou."
"So mnou?" Harry nemohol uveriť vlastným ušiam.
"Áno, veľmi veľa som o tebe počula a si legenda."
"Ja a legenda. Zdá sa mi, že preháňaš." Nesúhlasil Harry a opäť sa začínal cítiť veľmi nesvoj ako vždy v podobných situáciách. Vipére sa oprela o zábradlie.
"Tak to teda nie. Si jediný kto sa postavil Tomu-Čo-Ho-Netreba-Menovať!"
"Dobre teda." Súhlasil Harry, ale vôbec nebol nadšený, že sa má fotiť. Vipére zavolala jednu z tých dvoch goríl. Najprv sa odfotila sama s Harrym a potom si urobili zopár fotiek aj s Čcho a Ling-May, ktoré z fotenia s Vipére mali oveľa väčšiu radosť ako Harry.
Vipére im potom darovala tri plagáty s venovaním, ktoré aj pred nimi podpísala.
"Verím, že sa už čoskoro uvidíme." Povedala na rozlúčku a odišla.
Harry ostal sedieť ako prikovaný. Vôbec nevedel čo to znamená. Čo myslela tým, že sa čoskoro uvidia. Zdalo sa, že Čcho myslela na to isté pretože sa opýtala: "Čo tým myslela?"
"Neviem," pokrčila plecami Ling-May. "Ale zdá sa mi, že Harry na ňu urobil dojem."
Čcho zamyslene prikývla.
Po ceste späť sa rozprával Harry väčšinou len s Ling-May, pretože Čcho bola ticho a zamyslená. Harryho to škrelo.
"Čcho, trápi ťa niečo?" Opýtal sa keď prišli k informačnej tabuli.
"Ani nie. Bol to pekný večer." Skonštatovala potichu.
"Aj mne sa veľmi páčil."
Obaja boli v rozpakoch.
"Tak...sa uvidíme na Rokforte." Rozlúčila sa Čcho.
"Hej...na Rokforte." Prikývol Harry.
Zahľadeli sa na seba.
"Harry! Harry!" Zakričala naň ho Arabela, ktorá práve prišla. Harry sa strhol. Rozlúčili sa s Čcho. Harry sa ešte otočil keď Čcho odchádzala, potom už spolu s Arabelou odchádzali preč. Vyšli veľkou bránou a dostali sa až k Rýchlo dráhe. Celou cestou Harry mlčal. Mal plnú hlavu Čcho Čchang a všetky myšlienky sa točili len okolo nej. Toto bol najkrajší deň Harryho života, pretože hoci prežil veľa pekného, dnešok bol výnimočný. Cítil, že je čoraz viac zamilovaný. Jediný tieň, ktorý visel nad jeho myšlienkami, bola nenávisť, ktorú pociťovala a neprávom k Síriusovi.
"Harry? Haló? Počúvaš ma?" Doberala si ho Arabela.
"Prepáč, zamyslel som sa." Odvetil Harry.
"Všimla som si, že si zamyslený od tej chvíle čo Čcho odišla. Ach, tá láska." Harry sa usmial, pretože Arabela si začala spievať nejakú starú pieseň.
Harry jej porozprával o koncerte a spomenul jej aj to, ako naň ho zvláštne Vipére Hate pôsobila.
"Stále mi vŕta v hlave to čo povedala. O tom, že sa možno čoskoro uvidíme. Neviem si vysvetliť, čo tým myslela."
"V tomto ti nepomôžem.  Pretože ani ja netuším, čo tým myslela."
Harry pocítil únavu. Celé telo mu oťažievalo. Myslel na svoju posteľ v podkrovnej izbe a tešil sa ako hneď zaspí, len čo položí hlavu na vankúš. Aj keď sa bál, že toľko zážitkov mu to nedovolí.
Keď však vyšli zo stanice výťahom opäť na lúku a Harryho ovial chladný vánok, bol opäť čerstvý.
Kráčali lesom späť k Rémusovmu domu a Harry si preberal všetky nové informácie. Romulus a Rémus, Rasoir Un, stretnutia s Fleur a Čcho a napokon aj s Vipére. Myšlienky a otázky sa kopili jedna za druhou a on nevedel ani na jednu nájsť odpoveď. Mal v hlave kvalitný guláš. Preto sa rozhodol, že sa na to asi vyspí a ráno o tom napíše Ronovi a Hermione. Teda bude musieť vynechať tú časť s Britvou, keďže to Arabele sľúbil. Ale vôbec týmto sľubom nebol nadšený. Veľmi ho mrzelo, že Ronovi o tom nebude môcť porozprávať.
Mimochodom. Ron a Hermiona. Harry rozmýšľal kde sú a ako asi trávia prázdniny...
Harry sa potkol o koreň. "Au!"
"Lumos! Si v poriadku?" Povedala Arabela a z konca jej prútika zažiaril svetelný lúč. Tma bola už taká hustá, že si Harry nevidel pod nohy a len čo vstal, urobil to isté čo Arabela.
            "Som, ďakujem."
"Trochu sme sa zdržali." Hundrala Arabela.
"To ma mrzí," povedal Harry previnilo.
"Nie je tvoja vina. No ešte chvíľočku a sme doma."
A asi o päť minút sa s tmy vynoril Rémusov domček. Harry sa zadíval do okien. Všade bolo ticho a tma. Harrymu to začínalo byť veľmi podozrivé. Odrazu Arabelin prútik tri krát zablikal.
"Prepáč..." Povedala nervózne. "Neviem čo to s ním je."
Harrymu sa zdalo, že klame.
"No tak, vojdi." Posmelila ho Arabela. Harry zaváhal. Potom pevne stisol kľučku a otvoril dvere.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama