11. kapitola - Továreň na metly

3. února 2011 v 8:32 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
Medzitým prišli k starým rozpadnutým dverám. Harry zbadal na nich niečo vyryté. Bola to malá metla.
"Ideme do obchodu s metlami?" opýtal sa a Arabela mu prikývla.
Otvorila staré dvere. Harry jej zvedavo nazeral cez plece. Vošli do vnútra domu a postavili sa na prvý schod. (Harry celý čas robil presne to isté čo Arabela.) Schody sa odrazu dali do pohybu. Arabela rýchlo chytila Harryho za rameno, pretože sa tak zľakol až skoro spadol z pohybujúceho sa schodiska.
"Ďakujem," šepol Harry. Každý si isto myslí, že tieto schody, tak ako väčšina schodov viedli nahor. Aj Harry si to myslel, ale hneď ako sa schody dali do pohybu, uvedomil si, že smerujú nadol.
Viedli naozaj hlboko do podzemia. Odrazu sa zastavili pred veľkou bránou. Bola to veľká železná brána, ktorú z ľavej a aj z pravej strany pridržiavali dve metly. Brána mala okrúhli tvar a v strede boli umiestnené dve ohnivé strely, každá trepotala krídelkami ako o život.
Len čo vystúpili z pohyblivých schodov, veľká brána sa s rachotom otvorila. Arabela vošla a za ňou hneď Harry. Po oboch stranách boli dve veľké metlobalové ihriská a rovno pred nimi sa týčil obchod veľký ako jedno muklovské obchodné stredisko. Veľká budova bola oceľovo modrá a mala veľké okná s bielym rámom. Vchod do budovy bol veľmi neobvyklý, ale aj zaujímavý. Pretože cez celý stred budovy od vrchu až nadol sa tiahla veľká metla a jej chvost boli vlastne dvere. Na vrchu bola veľká tabuľa, ktorá vám oznamovala kto je majiteľ a čo je toto za obchod.
           


Frére: Jean-Luc et Jean-Paul Inteligent
Balai
Mecanique
                                                                                                                                                                
Dvere sa otvorili a z nich vyšiel mladý muž asi v stredných rokoch. Mal na sebe zelený habit a na nose okrúhle okuliare. Vykročil rovno k Arabele a veselo sa usmieval. Podal jej ruku.
"Som rád, že sme sa stretli madam Figgová. A toto je tuším mladý Harry Potter. Teší ma." Potriasol si Arabelinou rukou a potom podal ruku aj Harrymu. Harry bol prekvapený, pretože tento muž nemal takmer žiaden Francúzky prízvuk a rozprával perfektne po anglicky.
"Moje meno je Jean-Paul a som mladší z dvojice bratov Inteligent."
"Teší ma," povedal Harry.
"Arabela, ešte si tu u nás nebola, však?" Opýtal sa jej Jean-Paul.
"Nie. Povedal ti Sírius prečo prídem?"
"Nie, so Síriusom som nerozprával. Hovoril som iba s Lupinom. Poprosil ma, aby som urobil jeden posudok...."
Arabela si odkašľala. Jean-Paul sa zadíval na Harryho.
"Dobre, pochopil som. Poďte dnu." Vetvičky na chvoste metly sa rozostúpili a oni vošli.
Harry sa odrazu ocitol vo veľkej výrobnej hale a zároveň vo velikánskom obchodnom dome s metlami. Odrazu nevedel kde sa ma pozerať, pretože tu sa šili metlobalové dresy, tam sa vyrábali zlaté strely a tam boli v regáloch poukladané nové metly.
Všetko tu svietilo nielen čistotou, ale aj novotou.  Všade tu pobehovali čarodejníci, ktorý sa nahlas smiali a rozprávali po Francúzky.
"Harry," oslovil ho Jean-Paul. " Toto je výrobná hala a zároveň veľkosklad. Dovoľ aby som ti predstavil nášho predavača."
Pred Harryho sa postavil chudučký, maličký muž s čiernymi fúzmi a malými hnedými očami.
"Toto je Whiteboy," naklonil sa k Harrymu a zašepkal. "Nikto vlastne nevie ako sa volá a tak ho všetci voláme prezývkou." Harry sa na muža usmial a muž mu úsmev opätoval. Harry si vydýchol, hádam to nebude až také zlé.
A tak Arabela odišla s Jeanom-Paulom a Whiteboy sa ujal Harryho. Poukazoval mu celú výrobnú halu a Harry konečne videl ako sa na metly uplatňuje najprv vznášacie kúzlo a potom vankúšové. Vďaka tomuto prvému sa vaša metla bez problémov vzniesla do vzduchu a vďaka tomu druhému sa vám zase na metle pohodlne sedelo. Harryho zaujímalo takmer všetko a keďže Whiteboy bol pôvodom Američan, celkom dobre sa s ním rozprávalo.
Napokon doviedol Harryho do predajne. A tam ju Harry konečne uvidel. Stála v rohu predajne v zlatom stojane. Bola prekrásna. Mala krásnu drevenú rúčku- čerstvo nalakovanú a na okraji mala strieborné ornamenty.  Harry so zatajeným dychom pristúpil k metle bližšie. Jemne prešiel prstami po celej dĺžke metly a srdce sa mu rozbúchalo vzrušením a radosťou. Jej chvost bol ako zlatá hriva koňa, ktorý bežal pri západe slnka. Bola to tá najkrajšia metla akú kedy videl. Bola síce pravda, že to isté tvrdil o Hrome, no to  ešte nepoznal túto metlu. Bola prekrásna. Podvedome sa nechal unášať predstavou ako na tejto vznešenej metle lieta vo vzduchu.
Whiteboy sa usmial.
"Vidím, že aj ty si podľahol kúzlu Rasoir Un. Je to krásavica, však? A úplná novinka."
Harry nemo prikývol a ďalej pohľadom sledoval metlu.
"Čo to znamená Rasoir Un?" opýtal sa zvedavo.
"Znamená to : Britva jeden. A je to naozaj Britva..."
Odrazu sa za nimi ozval hlas Jeana-Paula: "Zober Harryho na štadión a daj mu Rasoir. Nech si vyskúša našu novinku a porovná ju s anglickým Hromom."
"To naozaj?"
"Samozrejme. Vyrábam metly už dlhé roky a bol by som rád keby si si túto metlu vyskúšal práve ty. Vraj si talent...tak sa na to pozrieme."
Jean-Paul ho vyviedol von a po ceste mu kládol rôzne otázky. Medzi iným sa ho opýtal ako dlho už Harry lieta. Bol skutočne veľmi prekvapený, keď mu Harry povedal,  že vlastne len štvrtý rok.
"No veď uvidíme čo sa v tebe skrýva." Skonštatoval Jean-Paul keď prišli na metlobalové ihrisko. Harryho ovial teplý vzduch. Whiteboy mu podal metlu a Harry si ju trasúcimi rukami vzal. Bola to skutočne očarujúca metla. Harry ju položil a metla ostala visieť vo vzduchu presne tam kde ju nechal. Arabela ho zo záujmom pozorovala. Harry sa ani nepýtal či si ju môže naozaj vyskúšať, jednoducho nasadol, odrazil sa a letel.
Len čo sa vyniesol do výšky, prudko Rasoir Un obrátil doprava a potom zase nadol. Letel strmhlav dole. Počul Arabelin výkrik, poriadne ho však nevnímal, pretože sa maximálne sústredil na ten správny moment, aby metlu vyrovnal. Na jeho veľké prekvapenie, ten moment vystihla Britva. Sama sa vyrovnala a Harry s úžasom sledoval ako metla zaňho dokončuje Vronského fintu. Vybral si túto fintu zo zvláštneho dôvodu. Použil ju totižto aj keď skúšal Hrom. Chcel tieto metly porovnať. Rasoir viedol o sto bodov.
Harry metlu opäť vyniesol do výšky a v ostrej zákrute prešiel okolo vysokých kruhov.  Krúžil po ihrisku a v rôznych variáciách skúšal rôzne finty a rôzne kľučky. Rasoir však obstál na jednotku.
Keď sa Harry zniesol na metle dolu, obklopilo ho množstvo ľudí a nadšene mu tlieskali. Harry sa neubránil úsmevu, pretože Arabela pískala ako na futbalovom zápase. Každý podával Harrymu ruky a rozprávali niečo po Francúzky.
"Excellent!"
"Magnifique! Ma parole!"
"Formidable!"
Harry každému podával ruky.
"Nevidel som ešte nikoho tak lietať. Sírius neklamal. Všetci moji zamestnanci sa prišli na teba pozrieť. Tá polhodina vo vzduchu bola krásnym predstavením."
"Polhodina?" Harrymu sa nechcelo veriť, že bol vo vzduchu tak dlho. Len s veľmi ťažkým srdcom podal Whiteboyovi metlu. Vo svojej mysli jej dal zbohom a so smútkom pozeral, ako mu táto skvelá metla mizne zo života.
"Je ťažké sa s ňou rozlúčiť, však?"
"Áno, pretože je to dokonalá metla. V živote som nelietal na niečom lepšom...a  ani Hrom sa jej zďaleka nevyrovná."
Chvíľu sa ešte rozprávali o kvalitách a prednostiach tejto metly, no potom nastal čas rozlúčky. Keď Harry odchádzal Jean-Paul mu podal ruku zo slovami:
"Nepremárni svoj talent, Harry Potter."
Keď vyšli s Arabelou na ulicu Harry bol ešte stále ako obarený.
"Harry, vieš tá metla, ktorú si skúšal...veľmi o nej pred nikým nehovor." Harry sa na ňu prekvapene zadíval.
"Prečo?"
"To miesto kde sme boli nie je obchod. Ten nájdeš aj tu hore v centre. Tam kde sme boli sa nedostaneš len tak a hoci kedy. Rasoir Un sa dostane na trh tak o päť až šesť mesiacov. Preto o tom s nikým nehovor. Sírius ti túto exkurziu vybavil, ale Jean- Paul ma poprosil, aby sme zatiaľ o tejto novinke pomlčali. Ide tu o veľkú konkurenciu medzi výrobcami metiel. Môžem ťa o to poprosiť?" Harry aj keď veľmi neochotne to Arabele sľúbil. Bol veľmi sklamaný, pretože už sa videl ako o tom rozpráva Ronovi. Vedel si dokonca predstaviť aj to, ako by sa zatváril Ron, keby mu o tom povedal.
Poobede sa išli najesť do miestnej reštaurácie. A vtedy sa to stalo. Bolo to presne v okamihu keď Harrymu čašníčka doniesla kura s hranolkami a tekvicový džús. Harry si najprv myslel, že ma halucinácie. Ten hlas. Zúfalo začal očami blúdiť po miestnosti. Zrazu ju zbadal. Nemohol sa mýliť. V kúte pri stole sedela Čcho Čchang.
Smiala sa s kamarátkou pri otvorenom časopise. Odrazu zdvihla oči a prešla si pohľadom po celej reštaurácii. Určite cítila, že sa niekto na ňu díva. Harry spanikáril. Roztriasli sa mu nohy a v žalúdku mu tisíce motýľov trepotalo krídelkami. Nevedel kde sa ma pozerať. A tak sa zúfalo díval do taniera. Modlil sa, aby ho Čcho nezbadala, pretože by nevedel čo jej má povedať.
"Čo sa deje?" Opýtala sa ticho Arabela. Všimla si, že s Harrym nie je niečo v poriadku. Veľmi znervóznel a bol bledý ako stena. Odrazu sa nad nimi týčila dievčenská postava. Harry zdvihol oči a  sa díval do tých najkrajších hnedých očí pod slnkom. Čcho mala na sebe ružový habit z ľahkého materiálu a usmievala sa. Harry nevedel zo seba dostať ani slovo a tak sa usmial.
"Ahoj Harry, nečakala som, že ťa tu stretnem. Si tu na prázdninách?" Prihovorila sa mu ako prvá.
"Ehm...hej...na prázdninách..." Nastalo chvíľu ticho. Harry bol v rozpakoch a v duchu si nadával, že nevie zo seba dostať nič súvislého. Arabela sa usmiala. Tvárila sa veľmi pobavene.
"A čo ty...tu?" Dostal konečne zo seba Harry.
"Prisadneš si?" opýtala sa Arabela. "Som Arabela Figgová, známa Harryho krstného otca." Čcho jej podala ruku a prisadla si.
"Čcho Čchang. Som Harryho spolužiačka z Rokfortu." Predstavila sa. Potom pozrela na Harryho. "Prišla som k sesternici Ling-May na prázdniny. Dnes je totižto posledný koncert Vipére Hate. A to si nemôžem nechať ujsť."
"Aj my sa tam chystáme." Povedal Arabela veselo. Harry jej bol vďačný, že rozpráva ona. Aspoň sa nestrápni on.
"Ja som už, ale stará na takéto koncerty. Harry sa tam však tešil a keďže tu nikoho nepozná..." Harry vytreštil na Arabelu oči. V živote o tej Vipére nepočul, až dnes. "Podujala som sa, že ho budem doprevádzať."
"Tak poď s nami a tvoja teta nemusí ísť." Navrhla Čcho Čchang.
Harry ju chcel opraviť, že Arabela nie je jeho teta, ale Arabela nadšene súhlasila.
"Teším sa," povedala Čcho a znovu sa zahľadela na Harryho. "Chcela som sa s tebou už dlhšie porozprávať. Ale nikdy na to nebol vhodný čas alebo príležitosť. Tak sa stretnime o tretej pri informačnej tabuli."
"Dobre, prídem," rozlúčil sa Harry a len čo Čcho aj s Ling-May odišli, položil si hlavu do dlaní.
"Zvládol si to celkom slušne." Pochválila ho Arabela a usmiala sa.
"To isto! Správal som sa ako idiot." Povedal Harry nahnevane.
"Och, to nie..." Ubezpečila ho Arabela. "Videla som už aj väčších somárikov, ktorí nevedeli ako sa správať k dievčatám."
"Väčších ako ja?" Opýtal sa Harry a hlavu mal stále skrytú v dlaniach.
"Iste." Arabela si oprela lakte o stôl. Harry zdvihol hlavu a až teraz si všimol aká je Arabela pekná. V jej modrých očiach zažiarili iskričky šťastia, no potom ich vystriedal neskutočný smútok a ona akoby zostarla o sto rokov.
"A ak to nie je tajomstvo..."
"Nie je, Harry." Arabela sa vrátila ďaleko do minulosti.
"Milovala som kedysi jedného muža, ktorý bol pre mňa stelesnením všetkého. Spoznala som ho v škole. Bol to veľký fešák a nie len to. Bol aj vynikajúci študent. Celé roky som to tajila a dúfala som, že možno jedného dňa príde za mnou on. Žiaľ neprišiel. O tomto všetko vedela len jedná osoba. Tvoja matka, Harry. Iba Lilli vedela ako sa trápim. Nakoniec to nevydržala a povedala mu to. Vtedy sme sa prvý krát pohádali. Vykričala som jej strašné veci..." Arabele sa skotúľala po líci slza.
" Bol to náš posledný večer. O dva dni...zomreli." Arabele tiekli po lícach slzy. Spúšťali sa samé od seba.
"Prepáč, Harry, ale nikdy si neodpustím, že som ....že som svoju žiarlivosť nedokázala udržať na uzde..., že som vybuchla..."
"Žiarlivosť?" Harry nerozumel.
"Žiarlila som na Lilli, pretože bola nielen krásna, múdra ale aj milovaná. Ja som nemohla mať muža po ktorom som túžila, pretože...pretože..."
Harry čakal čo povie a vtom si Arabela vzdychla.
"Pretože ten muž...bol...bol...vlkolak."
"Rémus!" Došlo odrazu Harrymu.
Arabela smutne prikývla.
"Tak a to je  všetko." Povedala stručne.
"Ale veď si vravela, že...ti niekto dvoril..."
"Máš pravdu. Ďalší z mojich omylov. Myslela som si, že Rémusa nahradí niekto jemu veľmi blízky a tak podobný. Žiaľ, zdanie klame. Aj tvoja úplná kópia, môže byť úplne iná."
"Vyklonovala si Rémusa?" Spýtal absolútne šokovaný Harry. Inak si nevedel vysvetliť, čo myslela tým veľmi podobným človekom.
Arabela sa pustila do smiechu.
"Vyklonovala? Nie, Harry, nevyklonovala som Rémusa." Utrela si slzy, ktoré jej tento krát vyhŕkli od smiechu. Zadívala sa vážne na Harryho.
"Rémus má dvojča."
Harry na ňu vytreštil oči. Ak má Lupin brata a ešte dvojča, prečo o ňom nikomu nepovedal. Keby mal Harry brata nikdy, by sa ho nevzdal.
 "Vidím, že si zhrozený, že o ňom nič nevieš. Nepohoršuj sa, ja ti to vysvetlím. Romulus, tak sa volá Rémusov brat, je starší. Narodil sa skôr o dve minúty ako Rémus. Od začiatku bol každý iný. Ako noc a deň, ako čierna a biela. Aj keď Rémusa pohrýzol vlkolak, nikdy sa nepridal na tú nesprávnu stranu. A nikdy nedokázal odpustiť Romulovi, že zradil všetko v čo veril a slúžil Voldemortovi." Pri Voldemortovom mene Arabela stíšila hlas, aby na nich neupútala príliš veľkú pozornosť.
"Ale prečo som o ňom nikdy nepočul?"
"Zmizol, Harry. Nikto nevie kde je a kým je. Pracoval pre Voldemorta (opäť stíšila hlas) v rôznych prestrojeniach a bol jeho najväčším špiónom. Raz sa totižto s Rémusom veľmi pohádali. Pretože kým sa Rémus dal na stranu aurorov, Romulus sa pridal na temnú stranu. Rémus sa nad tým pohoršoval a vtedy mu Romulus odprisahal, že aj keby stál Rémus  pred ním, nikdy ho nespozná. Povedal mu, že nechce mať takú istú tvár ako on. Od vtedy sme ho nevideli. Nikdy viac som sa s Romulusom nestretla, ani ja, ani nikto z mojich priateľov. Kolujú mnohé dohady, no pochybujem, že je niektorá z nich pravdivá. Niektorí si myslia, že utiekol, niektorí, že skončil v Azkabane a tam zomrel ako mnohý pred ním. Ja si to nemyslím. Na to bol Romulus príliš bystrý. On by nikdy neskončil v čarodejníckom väzení. Nikdy!"
Harry bol veľmi zmätený. "A čo si o tom myslí Rémus?"
"Nikdy svojho brata nespomína. Vymazal ho svojho života. Harry, ani ty pred ním o Romulusovi nehovor."
Harry prikývol, ale vo svojom  vnútri pocítil veľkú ľútosť. Ale nevedel či má ľutovať Rémusa alebo Romulusa.
Harry ani nevedel ako a boli tri hodiny. Stál pred informačnou tabuľou a čakal na Čcho. Ešte pred tým sa však dohodol s Arabelou kedy a kde sa stretnú.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama