10. kapitola-Centre commercial Du Magique

3. února 2011 v 8:30 | Christina |  Harry Potter- 5 diel
Harry prelistoval zvyšok denníka. Nasledovali však len prázdne strany. Rozmýšľal nad tým čo teraz čítal a mal pocit, že trochu rozumie svojej mamke. Vedel ako sa cítila.
            Vstal a prešiel k strešnému oknu. Zadíval sa na oblohu.
Bolo ráno a slnko veselo pripekalo. Vložil denník do škatule potom  sa prezliekol a zišiel dole do kuchyne. Nikde nikoho nevidel. Pozrel sa aj do obývačky, ale ani tam nikoho nenašiel. Vrátil sa teda do kuchyne a pozrel sa na modré hodinky. Ukazovali presne deväť hodín. Sadol si na prázdnu stoličku. Mal na výber- bolo ich tam osem prázdnych.
Vtom sa ozvalo PUK. Harry sa strhol. Za ním stála Arabela Figgová.
"Dobré ráno. Kedy si vstal?" Opýtala sa a Harry si všimol, že pod očami má veľké čierne kruhy.
"Pred chvíľkou...a vy?" Zasmiala sa.
"Ja? Ach, môj milý Harry, ja som ešte nespala. To vieš, mala som  prácu, súrny zásah. A potom zvažujem tú Dumbledorovú ponuku..."
"Aj keby som sa opýtal, akú ponuku, pochybujem, že by ste mi to povedali." Vzdychol si Harry.
"Skús uvažovať. Desať rokov pracujem ako auror, patrím medzi  Fénixov, som držiteľka Merlinovho radu druhého stupňa a držiteľka ocenenia v boji proti čiernej mágií."
Harry mal pocit akoby ho niekto prefackal z ľava aj z prava. Teraz sa na ňu díval úplne inak.
"Myslím, že sa v septembri uvidíme."
"Vy...vy...budete učiť obranu proti čiernej mágií?"
"Podľa informácií, ktoré mi dal Lupin, vás ešte žena neučila. Nuž život je zmena. Idem sa prezliecť a potom môžeme vyraziť. "
"Vyraziť? A kam?"
"Na výlet." Zakričala mu odpoveď, pretože odišla na poschodie.
To teda bude prekvapenie pre všetkých, keď prídu v septembri do školy a dozvedia sa, že ich bude učiť žena. Snapa na betón porazí od zlosti. Veď všetci dobre vedia, že jeho najväčšou túžbou je učiť obranu proti čiernej mágií. A teraz mu to vyfúkla nejaká žena, veď sa to s ním nebude dať vydržať. Rozmýšľal, že by Snapovi mali predpísať nejaký elixír na ukľudnenie, pretože asi vyvraždí polovicu študentov...a určite začne ním. Potom sa pousmial. Veď Snape je tiež členom rádu, určite už o Dumbledorovej ponuke vie. Harry rozmýšľal ako to fungovalo pred tým. Ako fungoval Rád vtáka Fénixa a akú funkciu mali jeho rodičia.
Chvíľu sedel v kuchyni a rozmýšľal, keď sa za ním ozvala Arabela.
"Nad čím rozmýšľaš, Harry? Stavím sa s tebou, že nad chutnými raňajkami."
"Aj to." Priznal Harry.
"Tak poďme, dáme si niečo v Paríži."  Povedala Arabela a na sebe mala slabučko modrý habit, ktorý jej kontrastoval s jej modrými očami.
Len čo vyšli z domu Arabela nahodila taký krok, že ju Harry musel  dobehnúť.
"Neviem, či som počul dobre, ale vraveli ste Paríž?"
"Áno, ideme do Paríža." Prisvedčila mu Arabela. Chvíľu kráčali lesom.
"Kto by to bol na toho Percyho povedal, no nie? Aké široké prsty má Voldemort, jeho siete sú rozprestreté takmer všade..." Otočila sa a zadívala na Harryho, ktorého riadne pichalo v boku. Zatiaľ čo on ledva fučal, Arabela vzdychla.
"Bude to bez nich ťažké..."
            Potom sa otočila a pokračovala v rýchlej chôdzi ticho šomrajúc. Arabela však nešla smerom von z lesa, ale stále hlbšie.
"Ehm, prepáčte, ale ste si istá, že ideme správnym smerom.?"
"Pôjdeme čarodejníckou rýchlo dráhou."
V tej chvíli prišli na čistinku na, ktorej stál uprostred jeden veľký strom. Arabela smerovala rovno k nemu a Harry ju nasledoval. Harrymu sa ten strom nezdal na prvý pohľad obyčajný. Na jeho kmeni bolo vyryté RD, to by nebolo nič nezvyčajné, ale len čo Arabela prišla k stromu, vytiahla kartičku. Priložila ho ku kmeňu a ozvalo sa.
"Sens?" Harry sa poobzeral okolo seba, ale nikoho nevidel.
"Paris." Odpovedala Arabela po Francúzky.  Kmeň stromu sa odrazu zatriasol a celý strom sa začal prepadávať pod zem. Harry očkom sledoval Arabelu, ktorá bola absolútne pokojná. Len čo strom zmizol úplne, na jeho miesto vystúpil drevený výťah. Dvere sa otvorili. Vošli dnu. Harry hľadal nejaký gombík, ale nič nenašiel.
"Gare." Povedal Arabela opäť po Francúzky a dvere výťahu sa zavreli.  Výťah sa pohol a oni smerovali hlboko do podzemia. Odrazu zastali.
"Sme tu." Povedala Arabela a vyšli von.
Všetko naokolo bolo zlaté. Ešte aj steny. Harry pochopil, že sú na nejakej stanici. Všade pobehovali ľudia a rozprávali sa po Francúzky. Bolo tu päť nástupišti. A pri každom bol pristavený iný dopravný prostriedok. Na prvom to bol autobus, na druhom niečo čo vyzeralo ako električka, ibaže chýbali drôty. Na treťom stál vlak, na štvrtom zase rýchlo dráha. Piate nástupište bolo oddelené, pretože pri ňom kotvila loď. Všade naokolo boli malé obchodíky. Arabela doviedla Harryho k štvrtému nástupišťu.
Pred nimi stála strieborné rýchlo dráha. Okná mala modré a dvere červené. Dvere sa pred nimi rozostúpili a oni vošli dnu. Na oboch stranách boli kožené sedadlá. Harry aj Arabela si sadli.
"La bienvenu!" Ozval sa hlas z reproduktoru.
"Povedali: vitajte!" Preložila mu to Arabela. Harry sa usmial. Hlas z reproduktoru začal hovoriť po Francúzky, ale Harry mu nevenoval pozornosť, pretože mu o sebe začala hovoriť Arabela.
"Môj otec bol čarodejník a moja mama mukelka. Len čo sa dozvedela o otcovi, tak nás opustila. Staral sa o mňa sám. Nemala som žiadnych súrodencov a ani priateľov. Vystačila som si sama. Až keď som prišla na Rokfort... tam som stretla Lilly a stali sme sa najlepšie priateľky. Bolo to najlepšie obdobie v mojom živote. Bola som presvedčená, že som našla to čo som hľadala." Usmiala sa.
"Bola som taký chlapec v sukni,  Lilly bola ženskejšia a to ona ma podporila, aby som sa stala auror a aby som si naplnila svoj sen niečo dokázať."
Porozprávala Harrymu o tom ako to bolo na Rokforte a o chvíľu sa Harry s Arabelou rozprával ako so starou priateľkou. Ani nevedel ako im cesta rýchlo ubehla. Rýchlo dráha zastala a oni vystúpili. Práve sa smiali na tom ako Harryho otec naháňal ohnivú strelu po Rokforte na prvého apríla, keď uvidel veľkú železnú bránu. Nad ňou visel veľký nápis: Centre commercial Du Magique.
"Toto je čosi ako Šikmá ulička."
Veľká brána sa otvorila a oni vošli dnu.
Odrazu sa Harry ocitol v úplne inom svete. Mal pocit akoby sa mu sníval krásny sen, plný farieb a svetiel v rôznych odtieňoch. Aj napriek tomu pochopil, že sa nachádza hlboko pod zemou.
Zadíval sa na prvú budovu rovno pre sebou. Bola to trojposchodová budova slabo zelenej farby so zlatými oknami. Vlastne všetko dookola bolo zlaté. Každá jedna drobnosť bola zlatá, či okná, či lavičky pred obchodmi a aj lampy, ktoré horeli zelenými plameňmi, boli zlaté. Teraz si Harry uvedomil, že tu všetko so sebou ladí. Nič tu nebolo náhodné. Ešte aj informačná tabuľa stála tam kde mala, ani o milimeter ďalej.
"Veď tu by sa zmestili aj tri Šikmé uličky!" Zhíkol Harry. Arabela sa zasmiala. Harry si všimol, že len jedna budova tu nezapadala. Bola to vysoká tehlová budova na samom konci ulice. Mala štyri poschodia a nad dreveným vchodom visela medená tabuľka a na nej bolo zeleným písmom napísané:

1.Cours de langues
2.Cours du soir
3.Cours complémentaire

"Toto je škola, ale nie taká ako Rokfort. Tu ponúkajú doškolenie pre čarodejníkov pracujúcich v zahraničí." Vysvetlila mu Arabela. 
Malé aj veľké obchodíky sa vedľa seba tlačili v dlhých radoch. Niektoré uličky sa zatáčali doprava a niektoré doľava. Všade boli davy čarodejníkov a čarodejníc, ktorý sa tu tlačili a strkali. Malý pehavý chlapec vykrikoval:
"Journal! Journal! Archeter chat en poche!"  Arabela k nemu pristúpila a jedny noviny si od neho kúpila.
Harry prešiel k informačnej tabuly. Zadíval sa na ňu a snažil sa prečítať čo je na nej napísané, ale keďže nevedel po Francúzky, nech sa snažil ako chcel, nevedel prečítať nič.
Bolo tam napísané.

Information: Centre commercial Du Magique

Cez celú informačnú tabuľu bol veľký oznam a okolo neho sa tisli decká približne v Harryho veku a vzrušene sa rozprávali po Francúzky.


Annonce:
Aujourd ´hu danis.   
 16.00 La rénion  denier
concert:
Vipére Hate

 "Dnes bude mať posledný koncert Francúzka speváčka Vipére Hate," preložila mu to Arabela. "Čo keby sme sa chvíľu potúlali po obchodoch, najedli by sme sa a potom o štvrtej, by sme sa mohli ísť na ten koncert pozrieť. Si za?"
Harry len prikývol a ďalej udivene sledoval obchody. Kráčali čoraz hlbšie do centra. Harryho upútal dom na ľavej strane ulice. Bol to veľký, modrý dom. Nad okrúhlymi dverami visel názov obchodu:

Jaquelin Merveilleux
Infinie Librairie

Harry si domyslel, že je to kníhkupectvo aj vďaka výkladu, v ktorom sa vedľa seba tlačilo veľké množstvo kníh starých aj nových, veľkých aj malých. Na jednom obale knihy, ktorá bola vystavená vo výklade, bola krásna čarodejnica s jasnomodrými očami a červenými šatami. Vedľa knihy bola zrejme reklama:

Ourage noveau: Agata Vierge

Mystérieux


"Toto je najznámejšie kníhkupectvo v celom Francúzku. Tu si kúpiš akúkoľvek knihu, noviny či časopis, ktorý by si isto v muklovskom novinovom stánku nekúpil. Je to naozaj nekonečné kníhkupectvo. Pretože ak tam raz vojdeš, máš problém sa orientovať v čase. Jedna čarodejnica tam vošla keď mala štrnásť rokov a vyšla ako päťdesiat ročná. Preto tam choď, len ak presne vieš čo chceš." Rozprávala Arabela a spolu s davom čarodejníkov kráčali ďalej.
"Madam Merveilleux ho založila pred vyše štyristo rokmi a vraj ho ešte stále vedie. Sú to už, ale skôr legendy, pretože ju nikto nevidel, už veľmi dlhú dobu."
Harry si predstavil ako niekde medzi regálmi plných kníh leží mŕtva madam Merveilleux. Stará a zvráskavená. Možno ju raz nájde nejaký čarodejník, ktorý bude hľadať starú rozpadnutú knihu o liečení ekzémov spôsobených kliatbou. Porozprával túto predstavu Arabele a tá sa naozaj a schuti zasmiala. 
Čím ďalej kráčali Harry si uvedomoval, že obchody sú čoraz bližšie pri sebe a aj samotná ulička sa začala zužovať. Zahľadel na obchod s prútikmi. Nieže by mu niečo hovoril názov obchodu:

Antoine Contrebandier
Verge: Souple

Ale jasne mu napovedal erb, ktorý visel nad dverami do malého dreveného obchodu. Boli na ňom dvaja čarodejníci v čarodejníckom dueli. Ich prútiky iskrili a žiarili.
Arabela tento obchod skomentovala stroho.
"Pán Olivander má aj tak najkvalitnejšie prútiky." Chvíľku kráčali ďalej a odrazu Arabela zastala.
            "Už si ochutnal typickú Francúzku pochúťku?"
"Nie." Zavrtel Harry hlavou.
"Tak poď!" Prehodila Arabela veselo a odtiahla Harryho k malému zelenému stánku. Všade dookola viseli malé aj veľké hrášky. Každý jeden hrášok sa usmieval. Nad stánkom bola veľká reklamná tabuľa.

Susanne Pois: Sage Pois

Pois Conseiller


" V Anglicku sú to Fazuľky každej chuti a tu vo Francúzku je to Múdry Hrach."
"Múdry hrach?" Začudoval sa Harry.
"Dostaneš škatuľku s hráškami...jeden je čokoládový, iný jahodový..."
"Zatiaľ nevidím žiaden rozdiel medzi týmito maškrtami...ak odrátam to, že jeden je hrach a tá druhá fazuľa."
"Počkaj chvíľku tu, ty mudrlant!" Arabela prišla k stánku a ani Harry nenapočítal do päť už  kráčala smerom k nemu a v ruke mala dve zelené škatuľky. Posadili sa na lavičku a Arabela mu podala jednu škatuľku.
"Tak ju otvor." Posmelila ho Arabela a Harry urobil tak ako mu povedala. Škatuľku otvoril a nazrel dnu. Ležali tam na sebe hrášky rôznych vôni a farieb. Prvých pár sekúnd sa nedialo vôbec nič, odrazu všetky hrášky zmodreli a okolo nich sa dvíhal malý ružový obláčik. Harry sa lepšie pozrel a  zbadal, že v obláčiku je zelený hrášok. Ten odrazu vyskočil pred Harryho tvár a krásnou Francúzštinou mu povedal:
"La nuit porte conseil!" Hrášok sa rozplynul a Harry v ruke držal škatuľku a na jej samom vrchu bol stočený pergamen. Prekvapene pozeral na Arabelu.
"Povedal ti: Ráno je múdrejšie večera." Usmiala sa a otvorila svoju škatuľku s Múdrym Hrachom a tak ako aj z Harryho, aj z jej škatuľky vyšiel na ružovom obláčiku zelený hrášok. Povedal jej:
            "Ne tarde pás ádonner ta réponse." Potom sa rozplynul a do škatuľky dopadol malý pergamen.
"Nuž, toto je zaujímavé." Harry sa spýtavo pozrel na Arabelu a tá mu na nevyslovenú otázku odpovedala.
"Nevedela som či mám prijať miesto na Rokforte. Nebola som si istá akú odpoveď mám dať Dumbledorovi a hrach mi poradil. Povedal mi: Nemeškaj s odpoveďou!" Arabela chvíľu ticho sedela a rozmýšľala. Harry ju nechcel rušiť a tak len ticho sedel vedľa nej a ochutnával Múdry Hrach, ktorý chutil fantasticky. Zrazu sa Arabela strhla.
"Prepáč, Harry." Ospravedlnila sa a prudko vstala. " Sírius mi kázal, aby som ti ukázala jeden obchod, ktorý ťa bude zaujímať istotne viac ako tento sladký hrášok."
Vstali a Arabela sa rozhliadla po uličkách. Vtom sa niekto dotkol Harryho ramena. Otočil sa a nemohol uveriť vlastným očiam. Bola to Fleur Delacourová. Usmiala sa širokým úsmevom a prehodila si cez plecia svoje striebristoplavé vlasy.
"´Aarry! Vedela som, že sa ešte strhetneme. Čo robíš tu u nás?"
Harry jej prekvapene odpovedal: "Som tu na prázdninách. Nečakal som , že ťa tu stretnem."
"Óch...´Aarry dúfam, že ty prhídeš na concert Vipére Hate. Tam by sme sa mohli ešte uvidieť. Rhada by som sa s tebou ešte porhozprhávala. Ale ak by sme sa nevideli to nič... veď sa strhetneme tak či tak. Terhaz musím ísť....som tu s mojou sestrou Gabrielle...niekde sa mi strhatila....Tak dúfam, že večer sa uvidíme..."
Nečakala na Harryho odpoveď a zmizla v dave. Arabela sa pousmiala a potom sa zatvárila, že nič nevidela. Harry sa zhlboka nadýchol. Nemohol uveriť tomu. Že teraz sa rozprával Fleur. Bolo to síce len veľmi krátke stretnutie, no aj tak ho veľmi potešilo. Nerozumel však čo myslela tým, že sa stretnú tak či tak. Z myšlienok ho vytrhla Arabela, ktorá si hundrala sama pre seba.
"Kde to len bolo?  Vieš možno mi to bude chvíľku trvať, pretože ja do takýchto obchodov nechodím. Rémus mi síce opísal kde to nájdeme...aha už viem." Hovorila si Arabela sama pre seba, ale modrými očami stále Harryho pozorovala. Vykročila k malej uličke, ktorá sa zdala byť slepá. Harry kráčal za ňou, ale myšlienkami bol úplne inde. Ani sám nevedel prečo. Možno ho takto rozladilo toto veľmi zvláštne stretnutie a možno...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama