1. kapitola- Dlžník

1. února 2011 v 8:50 | Christina |  Harry Potter- 5 diel


vol

Nad mestom Little Hangleton už dávno panovala noc. Každý obyvateľ tohto mestečka spal. Hviezdy svietili veľmi vysoko a v každom dome bola tma. Mesiac osvetľoval iba dom na kopci, vysoko nad dedinou, v ktorom sa svietilo. Kedysi veľmi elegantný dom, teraz však zvlhnutý, spustnutý a neobývaný. Aspoň si každý myslel, že je neobývaný.
Posledným obyvateľom tohto domu bol záhradník rodiny Riddlovcov- Frank Bryce. Ten prišiel o život rovnako záhadným spôsobom ako celá rodina Riddlovcov. Bolo to asi pred rokom, čo lekár skonštatoval, že pán Frank Bryce je úplne zdravý až na to, že je mŕtvy. A tak mali obyvatelia Little Hangletonu o čom rozprávať. Každý večer sa naplnila miestna krčma "U obesenca" takmer do posledného miesta. Každý chcel buď niečo nové počuť alebo doplniť starú verziu. Skrátka, dom na kopci bol jednou veľkou záhadou, a ešte aj po toľkých rokoch veľmi diskutovanou.
 Nebolo to len tým, že mal opadané škridlice a niektoré okná zatlčené doskami.
Ľudia sa tomuto miestu vyhýbali a ani nevedeli ako dobre robia. Dom vôbec nebol opustený, ako si to všetci mysleli. Niekto tam predsa len býval. Bola to v skutku zvláštna trojica.
Prvý muž bol vysoký, chudý ako kostra a bledý ako lebka. Mal veľké jasnočervené zlovestné oči hada, nos len s úzkymi otvormi namiesto nozdier.
            Druhý muž bol nízky, mal riedke bezfarebné vlasy a na temene plešinu. Špicatý nos, veľmi malé vodnaté oči. Pravú ruku mal po lakeť striebornú a už na prvý pohľad bol priveľmi nervózny.
Tretím obyvateľom tohto domu nebol človek, ale zviera. Nebol to hocijaký zver, ale štvormetrový had, ktorého jeho pán volal Nagini.
Na poschodí v druhej izbe sa svietilo. V krbe veselo pukotal oheň. Ľadovú atmosféru, ktorá panovala v miestnosti, sa mu však nepodarilo pretepliť. Prvý muž sedel pokojne v starom kresle, zatiaľ
čo ten druhý chodil nervózne po izbe.
Napokon sa predsa len odhodlal a ustráchane prehovoril.
"Môj pane, podľa môjho názoru..."
"Nestojím o tvoj názor, Červochvost!" prerušil ho muž chladným hlasom. "Stal sa z teba slaboch. Vlastne si ním bol vždy. Neviem, prečo s tebou strácam svoj drahocenný čas!"
"Pane," vykríkol Červochvost, padol na kolená a trasúcim hlasom hovoril: "Prosím Vás, spomeňte si! To ja som vás našiel! Ja som sa o vás staral, zatiaľ čo Vy ste bol ešte slabý! A potom bol som to ja , Váš verný sluha, ktorý vám daroval svoju pravú ruku!"
Muž v kresle sa zadíval na Červochvostovú striebornú ruku. Zasmial sa chladným smiechom.
"Ty hlupák, veď len vďaka tomu ešte žiješ! Len vďaka tomu ma ešte otravuješ svojou prítomnosťou! Si bezcenná nula. Takých ako ty by som našiel na každom kroku aspoň desať! No Lord Voldemort nezabúda... a to je tvoje jediné šťastie!"
Nastalo ťaživé ticho, ktoré prerušovalo iba Červochvostovo prudké dýchanie.
"Ak by ste mi dovolili, zničil by som aj toho posledného mukla, len aby som Vám dokázal svoju bezhraničnú oddanosť!"
Voldemort sa opäť zasmial.
"Čo nepovieš? Nedaj sa vysmiať! Netrep hlúposti!"
Voldemort vstal, prešiel k oknu. Zadíval sa na malú dedinku pred sebou a povedal pokojným hlasom:
"Mám mnoho verných služobníkov, ktorí sa vracajú k svojmu pánovi. Sú spoľahlivejší, môžem im dôverovať a taktiež majú niečo, čo tebe chýba... úsudok a zdravý rozum!"
Červochvost sa so strachom v očiach opýtal.
"A čo ja? Na mňa ste vo svojich plánoch zabudli? "
"Ty?" Voldemort k nemu urobil dva kroky, Červochvost cúvol.
"Tak vidíš. Si strachopud. Bojíš sa svojho vlastného pána, ktorému vďačíš za to čo si! Tak mi povedz, aký mám mať z teba úžitok?"
Lord Voldemort sa opäť posadil do kresla a Červochvost vyzeral ako zbitý pes.
Nastala chvíľa ticha, ktorú zasa prerušil Červochvost.
"Môj pane...smiem otázočku?" A keď Voldemort prikývol Červochvost pokračoval.
"Máte už plán?"
"Plán?" Vybuchol Voldemort. " Samozrejme, že mám plán! Celých štrnásť rokov som nemyslel na nič iné iba na plán pomsty. Toto ma držalo pri živote a je to jediný cieľ. Štrnásť rokov je dlhá doba. Veľmi dlhá doba. Vieš, Červochvost, ľudia zabudli na to, kto je Lord Voldemort. Aj keď sa boja čo i len vysloviť moje meno, no to nestačí. Myslím si, že je čas aby sa najobávanejší čarodejník dvadsiateho storočia opäť vrátil na scénu! Nemyslíš, že je čas sa im pripomenúť? Ukázať, že som opäť silný a pripravený žiť, možno viac ako inokedy!"
Červochvost sa prikrčil.
"Áno...", šepol ustráchane. Voldemort si ho vôbec nevšímal a pokračoval ďalej.
"Mám jeden stály plán, ktorý mienim dotiahnuť do konca- do víťazného konca! Možno len trochu pozmením svoju taktiku. Tentoraz sa mu podarilo ujsť, no to bolo naposledy, ver mi. Ak sa stretneme najbližšie, tak to už neprežije.
Zabijem ho bez milosti!"
Voldemort prevŕtal Červochvosta skúmavým pohľadom , pretože sa triasol na celom tele.
"A prečo ťa vlastne zaujíma aké mám plány?"
"Ja...chcel by som Vám pomôcť!"
"Klameš!" Vyštekol Voldemort a chladným hlasom pokračoval. "No Lorda Voldemorta nikto neoklame! Počuješ, Nikto?! Ty sa bojíš, že zomrie. Ale prečo Červochvost? Prečo sa tak bojíš, že zabijem Harryho Pottera? Nebodaj sa ti uľútostilo úbohej siroty?"
"Nie!" Vykríkol Červochvost.
"Klameš, opäť klameš...", povedal zhnusene Voldemort. "Tvoje oči- tie zradné, podlízavé, klamárske oči -ťa prezrádzajú!"
"Nie pane, prisahám, že neklamem! Hovorím Vám pravdu... nikdy by som si nedovolil klamať Vám!"
"Mlč! Nemám dnes náladu ani čas počúvať to tvoje podlizovanie...hnusíš sa mi Červochvost! No uvedom si jedno, vďaka nemu si bol tak dlho odlúčený od svojho pána. A to si zaslúži len smrť."
Voldemort sa zadíval na hodiny nad krbom.
"Niekoho čakáte?"
"Áno, choď a priprav nám čaj. Dones nám ho do Siene smrťožrútov."
Červochvost bez jedného slova odišiel. Voldemort sa zadíval na plamene v krbe.
"Už je čas." Hneď ako vyslovil tieto slová plamene ozeleneli. A zo smaragdovo zelených plameňov vystúpila postava oblečená v čiernom cestovnom plášti.
Vysoký muž si zložil kapucňu. Mal bledú špicatú tvár, studené sivé oči a dlhé blond vlasy sčesané do hladkého vrkoča. V ruke držal vychádzkovú palicu so striebornou lebkou, ktorej vychádzal z úst had.
"Môj pane." Pozdravil muž, kľakol si na zem a pobozkal okraj Voldemortovho plášťa.
"Nasleduj ma!" Prikázal mu Voldemort. Muž prikývol a nasledoval svojho pána.
Zišli spolu na prízemie starého domu. Voldemort otvoril dvere, ktoré viedli do pivnice. Len čo vošli dnu, ovanula ich vôňa uskladneného vína. Kráčali starou pivnicou až na jej samý koniec. Pred nimi bola už len kamenná stena.
"Medius!" Vyriekol ticho Voldemort a kamenná stena sa pred nimi rozostúpila. Naskytol sa im pohľad na točité schody, ktoré ako sa zdalo, viedli hlboko do podzemia. Voldemort zišiel dole a muž ho nasledoval. Schody osvetľovali horiace fakle, ktoré svietili iba tam, kde sa nachádzali. Za nimi potom postupne zhasínali. Asi po piatich minútach sa ocitli v okrúhlej miestnosti. Uprostred nej sa nachádzal okrúhli stôl a okolo neho dvanásť čiernych kožených stoličiek s erbom uprostred. Bola na ňom strieborná lebka, presne taká istá ako na mužovej palici. Trinásta stolička za vrch stolom bola celá strieborná.
"Vitaj Malfoy!" Pozdravil ho konečne Voldemort. " Ako sa ti páči táto miestnosť?"
Malfoy sa udivene obzeral po miestnosti.
"Posaď sa." Obaja si sadli. Voldemort na striebornú stoličku a Malfoy si sadol na stoličku po Voldemortovej pravici.
"Je to Sieň smrťožrútov. Rozhodol som sa, že tu bude mať pôsobisko dvanásť vyvolených. Čo na to povieš?"
"Výborný nápad a mohol sa zrodiť iba v takom geniálnom mozgu, ako je ten Váš."
Voldemort sa spokojne usmial.
"Prejdime k dôvodu prečo som ťa vlastne pozval. Informoval si ma, že môj najvernejší služobník Barty Crouch je mŕtvy. Dočítal som sa aj o podrobnostiach. Je to pre nás veľká strata."
"Áno, to máte pravdu."
Voldemort uprene Malfoya pozoroval, akoby čakal, čo mu odpovie na ďalšiu narážku.
"Je to pre nás veľká strata aj z toho dôvodu, že mladý Crouch mi bol oddaný telom aj dušou, bol ochotný podstúpiť akúkoľvek obeť, len aby som bol spokojný. Teraz zaňho nemám adekvátnu náhradu."
Malfoy vstal.
"Môj pane, uvedomujem si, že som Vás sklamal... správal som sa ako zbabelec, ministerstvo po nás pátralo a ja som sa musel postarať o svoju rodinu... no, nikdy som neopustil staré spôsoby, nikdy som nezanechal vaše učenie... Povedzte jedno slovo, len jedno slovo a ja pre vás urobím čokoľvek!"
"Lucius, Lucius!" Pokrútil Voldemort hlavou a pousmial sa nad Malfoyom, ktorý sa snažil vykrútiť, z preňho veľmi ošemetnej situácie. "Posaď sa. Mám už pre teba vhodný trest." Nastalo napäté ticho.
"Ak si si myslel, že je vec ukončená, pretože som ťa nepotrestal vtedy na cintoríne, tak sa mýliš. Mal som na to dôvod, no ten ti teraz nebudem vysvetľovať...možno neskôr. Pravdupovediac, dostal si ma do ošemetnej situácie."
Malfoyovej sivé oči sa ešte viac stiahli strachom, no pevným hlasom povedal.
"Som ochotný prijať akýkoľvek trest, ktorý mi Vy určíte."
"Dobre, veľmi dobre." A potom vystrel Voldemort pravú ruku v ktorej po celý čas zvieral prútik a chladným hlasom vyslovil zaklínadlo.
"Crucio!"
Lucius Malfoy padol na tvrdú kamennú dlážku a celým telom mu šklbalo ako pri kŕčoch. Zachvátili ho neznesiteľné bolesti. Zvieral pery, ale keď už tú bolesť nedokázal vydržať- vykríkol. Vtedy Voldemort vstal a sklonil sa vedľa trpiaceho Malfoya.
"Trpíš, Lucius? Môj verný, úskočný priateľ! Aj ja som trpel, áno, ako veľmi som trpel. A kde si bol vtedy, Lucius? "
"Reducio!" Voldemort zdvihol pravú ruku a zastavil pôsobenie zaklínadla. Malfoy kľačal na zemi a prerývane dýchal.
"Ja som sa Vás pokúšal nájsť....prisahám!"
"No asi si nehľadal dosť usilovne!" Malfoy zdvihol tvár a pozrel sa do Voldemortových krutých očí.
"Ako...to myslíte?" Opýtal sa, no kútikmi mu stále mykalo od bolesti.
"Keď sa to podarilo takému hlupákovi akým je Červochvost, tak prečo sa to nepodarilo tebe, takému inteligentnému a vzdelanému čarodejníkovi? Ja ti na túto otázku odpoviem, dobre? Pretože odpoveď na ňu je veľmi jednoduchá. Ty si sa o to nepokúšal, Lucius. A keď si spomeniem, koľko som toho pre teba urobil! Čo mi na toto všetko odpovieš?"
"Môžem povedať iba jedno...odpusťte!" Povedal Malfoy z posledných síl.
"Za iných okolností by sa to nestalo, ale potrebujem ťa, pretože ako sám vidíš, Červochvost je neschopný...."

Len čo to
Voldemort dopovedal, do miestnosti smrťožrútov vošiel Červochvost aj s táckou, na ktorej boli dve šálky s čajom. Pohľad, ktorý sa mu naskytol, ho očividne zmiatol. Malfoy kľačal na zemi a predtým uhladené vlasy boli teraz strapaté a nad ním stál Voldemort.
"Odíď!" Zasyčal Voldemort. Červochvost sa radšej na nič nepýtal, položil šálky na stôl a odišiel.
Malfoy sa trochu pozviechal a tak si znovu sadli.
"Teraz ti už môžem vysvetliť svoj dôvod neskorého trestu. Chcem, aby si sa ty stal mojou pravou rukou a aby si
pod mojím dohľadom viedol dvanástich vyvolených. Preto som ťa nemohol potrestať vtedy na cintoríne, stratil by si rešpekt a úctu. Teraz ťa potrebujem, Lucius!"
"Pane, ďakujem Vám za Vašu dôveru." Povedal prekvapený Malfoy.
Voldemort sa na chvíľku zamyslel.
"Tak či onak- si užitočný z viacerých dôvodov. Počul som, že tvoj syn..."
"Draco..." , šepol Malfoy.
"Áno, Draco, Draco Malfoy- veľmi výstižné meno, pokiaľ je aspoň z polovice taký šikovný ako jeho otec. Nuž, počul som, že chodí na Rokfort a je v jednom ročníku s Potterom, nemám pravdu? "
Lucius prikývol.
Voldemort sa začal smiať. No nebol to len taký smiech. Pri tomto smiechu tuhla človeku krv v žilách.
"Výborne! Výborne, Lucius! Vidím, že informácie budem mať skutočne z prvej ruky. Počul som, že si bol členom správnej rady školy. Aspoň istý čas, čo sa stalo?"
"Pred tromi rokmi, keď bola znovu otvorená Tajomná komnata, sa mi podarilo len na krátku chvíľu odvolať Dumbledora. Žiaľ, zakrátko sa vrátil do funkcie riaditeľa a ja bol som odvolaný."
Voldemort sa uškrnul.
"Škoda, že si tam nezostal, bola by to perfektná príležitosť...ale aj snaha sa cení. Ale nie o tom som sa chcel s tebou rozprávať. Mám pre teba prvú úlohu, Lucius! Ak ju splníš, budem vedieť, že ti môžem opäť dôverovať. A samozrejme sa ti za tvoje služby odmením."
Malfoy s napätím očakával čo od neho bude jeho pán chcieť.
"Vystopuješ Karkarova! Zaplatí za to, že ušiel. Zaplatí smrťou. Teraz ma však pozorne počúvaj. Ty ho nezabiješ, len ho nájdeš. Pridlho bol pod Dumbledorovým vplyvom, môže mať pre mňa veľa cenných informácií. Rozumel si, Lucius? Nájsť a priviesť."
"Samozrejme, zistím, kde sa Karkarov skrýva."
"Dobre. Očakávam, že svoju úlohu splníš bez najmenšej chybičky."
"Môžete mi dôverovať. Nesklamem Vás, teraz už nie."
"Aká horlivosť v tvojom hlase, Lucius. No veď uvidíme, veď uvidíme."
Voldemort sa na chvíľu odmlčal.
"Cestu von už nájdeš aj sám, uvidíme sa zajtra."
Lucius Malfoy vstal a prešiel k dverám, potom sa otočil a zadíval sa na zamysleného Voldemorta. Do ticha povedal.
"Len Vám vďačím za to, čím som teraz. Bol by som hlupák, keby som túto druhú šancu nevyužil. Určite Vás nesklamem." A odišiel.
"Na to sa spolieham, Lucius, na to sa spolieham." Povedal Voldemort sám pre seba a uzavrel sa do svojich myšlienok. Čaj na tácke úplne vychladol, ale Lord Voldemort mu nevenoval žiadnu pozornosť. Z myšlienok ho vytrhol až Červochvost niekedy nadránom.
"Pane..." Ozval sa potichu, no keď Voldemort neodpovedal, otočil sa, že odíde preč.
"Čo je také dôležité, že ma vyrušuješ?" Oboril sa naňho Voldemort.
"Nejaký list."
"List?" Začudoval sa Voldemort. " Ukáž mi ho!"
Červochvost mu podal hnedú obálku, kde bolo čiernymi písmenami napísané:
                           
T.M.R.
Dom na kopci
Little Hangleton
Anglicko

Voldemort nadvihol začudovane obočie. T.M.R.! Len málo ľudí pozná jeho skutočné meno: Tom Marveloso Riddle. A takmer nikto netuší, kde teraz je. Potom roztrhol obálku a vybral z nej dlhý zvitok pergamenu. Pozorne si obsah listu prečítal a potom sa usmial. Znovu si list prečítal. Zadíval sa uprene na Červochvosta, akoby rozmýšľal, či mu má povedať, čo bolo v liste alebo nie. Napokon sa predsa len rozhodol.
"Zdá sa, že jeden z mojich verných si dal predsa len tú námahu a zistil, kde sa nachádzam. Ponúka mi svoje služby. Červochvost, pamätáš si Jacka?"
Červochvost sa zamyslel.
"Jack Poor! Ten Jack...!" vykríkol Červochvost pískľavým hlasom.
Voldemort prikývol.
"Áno, to je on. Zdá sa, podľa toho čo píše, že sa pustil do tajov čiernej mágie vo Francúzsku. Utiahol sa tam hneď po mojom zmiznutí. Zmenil si meno, pretože nechcel mať opletačky s aurormi a ani s ministerstvom mágie. A ako sa zdá, našiel posledný článok mojej hádanky!"
"Pane, chcete povedať, že našiel...."
"Áno, Červochvost, Jack Poor našiel druhú polovicu Porticulského amuletu."

Červochvost zalapal po dychu.
"Čo povieš na malý výlet do Francúzska? Už dlho som nenavštívil Centre commercial Du Magique! Konečne sa mi splní môj celoživotný sen. Toto čakanie sa mi vyplatilo."
"A nie je teraz cesta do Francúzska nebezpečná?"
"Ach, Červochvost, veď Všehodžús navarí každé decko a primiestňovacie
skúšky už máš dávno za sebou, či nie?"
"Áno, to máte pravdu...ako vždy."

           "Pekné od teba Červochvost, že si ma opäť rozosmial, aspoň na niečo si dobrý. A teraz ak dovolíš, idem sa vyspať, čaká ma ťažká noc."
A odišiel.
Červochvost vedel čo je jeho úloha. Sadol si za písací stôl, kde naňho už čakal zoznam dvanástich mien. Vzal brko a každému napísal stručný odkaz s dátumom a miestom stretnutia. Potom rozoslal sovy. Nečakal, kým sa vrátia. Vedel, že prídu všetci. Niektorí boli Voldemortovi stále verní, no niektorí sa báli natoľko, že by ich ani nenapadlo neprísť.
Presne o polnoci sa dvanásti zhromaždili pred kamennou stenou. Červochvost povedal heslo a všetci ho nasledovali dole točitým schodišťom do siene smrťožrútov. Strach sa vznášal nad nimi ako čierny mrak. Miestnosť sa skoro vôbec nezmenila. Iba nad Voldemortovov stoličkou viala zelená vlajka. Na jej samom vrchu bola strieborná hviezda a pod ňou strieborná lebka, ktorej z úst vychádzal had. A pod lebkou bolo dvanásť menších hviezd, ktoré boli poukladané tak, že spolu tvorili písmeno V.
Voldemort sedel na svojej stoličke a každý jeden smrťožrút si kľakol a postupne jeden po druhom pobozkali okraj jeho plášťa. Červochvost ich potom usadil presne tak, ako si to Voldemort želal, potom sa postavil ku dverám, kde zostal stáť až do konca stretnutia.
Lord Voldemort vstal a každého si premeral chladným pohľadom. Dvanástkou prešla triaška. Potom začal tichým hlasom.
"Vitajte, moji drahí, vyvolení smrťožrúti! Boli ste vybraní, aby ste dokázali svoju vernosť. Svojimi službami počas posledných štrnástich rokov ste ma vôbec nepresvedčili o svojej oddanosti, ktorú ste mi tak horlivo sľubovali. Čakal som od svojich služobníkov lepšie služby. A čo ste urobili, keď vás váš pán najviac potreboval? Ušli ste ako takí zbabelci! Takto som vás to učil? Lord Voldemort vám veľkoryso ponúka druhú, avšak poslednú šancu. Ak ma sklamete tentoraz, už nebudem mať zmilovanie."
Kým im to rozprával prechádzal poza každého jedného smrťožrúta
v miestnosti.

           "Prvýkrát po dlhej dobe odlúčenia sme sa stretli na cintoríne, keď ste zacítili volanie svojho pána. Áno- staré jazvy ožili a vytetované znamenie sčervenelo. Neprišli tam však všetci."
Voldemort sa zadíval na Malfoya, ktorý sedel napravo od striebornej stoličky.
"Lucius!" Oslovil ho Voldemort a Malfoy vstal.
"Čo s tými , ktorí zradili? Ako mám potrestať smrťožrúta, ktorý zradil tým najhorším spôsobom? Ako potrestať smrťožrúta, ktorý donášal? Ako mám potrestať bielu holubicu medzi čiernymi vranami?"
Malfoy odpovedal bez rozmýšľania.
"Čo iné si zaslúži ako smrť, môj pane?"
Vtom sa postavil smrťožrút, ktorý sedel po Malfoyovej ľavici.
"Pane..."
"Chceš sa ma niečo opýtať Crabb? Chcel by si vedieť, kto takto zradil nás všetkých? Dobre, odpoviem ti na tvoju otázku. Posaďte sa."
Malfoy a Crabb si sadli.

           "Bol to veľmi dobrý služobník. Mal rád čiernu mágiu, jeho oborom však boli vynikajúce elixíry, vďaka ktorým bolo mučenie hračkou. Dalo by sa povedať, že bol klzký ako had a oklamal aj mňa. Mnohý smrťožrúti práve kvôli nemu skončili v rukách aurorov a čo je ešte horšie dokonca aj v Azkabane. Myslím, že meno vám ani nemusím povedať, pretože všetci veľmi dobre viete, o koho ide. Jedno vám však povedať môžem, prisahám, že už čoskoro sa napije svojho posledného elixíru."
Nastalo ticho, ktoré si vychutnával iba Voldemort. Posadil sa na svoje pôvodné miesto.
"Čaká nás náročný rok. Svet už zabudol na najväčšieho čarodejníka dvadsiateho storočia. Vážení páni, máme dvadsiate prvé storočie a  teraz je ten pravý čas, aby sa Lord Voldemort vrátil. Upozorňujem vás, že
každé jedno zaváhanie, neúspech, podraz, či nebodaj zradu potrestám. Budeme sa tu stretávať vždy, keď to budem považovať za potrebné. Každý z vás bude zodpovední za určitú oblasť a skupinu smrťožrútov. Ak sa však niečo pokazí, potrestám vás."
Rozvinul pergamen.
"Crabb, Goyle!" Prečítal mená a dvaja smrťožrúti vstali.
"Vy dvaja budete zodpovední za Azkaban. Aby ste mi rozumeli, Azkaban sa o nedlho otvorí a dementori sa pridajú na našu stranu. Ako dlho to bude trvať, to záleží od vás dvoch."
"Áno pane, urobíme všetko...." Mumlali obidvaja.
"Ďalej Avery, áno Avery, Lord Voldemort si spomenul aj na teba!"
Smrťožrút, ktorý sedel oproti Voldemortovi sa postavil.
"Ďakujem pane, ste láskavý!"
"Tvoja úloha bude nasledovná. Sú bytosti, ktoré sa istotne k nám pridajú. Medzi ne patria obrovia a to je tvoja úloha. Pôjdeš za obrami do hôr a povieš im tú radostnú správu, že Lord Voldemort je opäť nažive a že urobia veľmi dobre, ak sa pridajú na tú správnu stranu, teda na našu. Rozumel si?"
Avery horlivo prikyvoval.
"Och, áno! Vykonám všetko podľa Vašich rozkazov! Urobím všetko, čo si želáte."
"Macknair!"
Muž, ktorý sedel vedľa Averyho vstal.
"Áno, môj pane?"
"Ty ma budeš informovať o všetkom čo sa deje na ministerstve mágie! Potrebujem vedieť všetko. To znamená, presný zoznam oddelení, pracovníkov, ich rodín, zvierat a tak ďalej...."
Keď Macknair prikývol, Voldemort pokračoval ďalším menom.
" Nott!"
Drobný smrťožrút vstal.
"Pre teba mám jednoduchú úlohu. Zistíš mi miesto pobytu muklovského predsedu Martina Doubleho. Je to jeden z troch muklov, ktorí vedia o ministerstve mágie. Ostatných sa zbavím potom. Budeš ma okamžite informovať."
"Samozrejme.....môj pane...Váš najvernejší......"
No Voldemort ho umlčal ráznym pohybom ruky.
"To iste..."
Lord Voldemort potom pokračoval s rozdávaním úloh, až kým každý z dvanástich vyvolených nemal svoju úlohu. Napokon vstal a povedal.
"Dnešok pokladám za ukončený."
Každý smrťožrút vstal a pobozkal okraj Voldemortovho plášťa. Keď už tak všetci urobili, jeden po druhom sa odmiestnili.
Voldemort a Červochvost osameli. Červochvost sa zvrtol na odchod, no Voldemort ho zadržal.
"Červochvost, my dvaja sme ešte neskončili! Si pripravený odísť do Francúzska?"
"Samozrejme...len dobalím zopár maličkostí."
"Nech ti to netrvá večnosť! Nezabúdaj komu slúžiš, Červochvost! Nezabudni na to, že si mojím dlžníkom!"
A s týmito slovami Lord Voldemort odišiel. Červochvost zostal sám uprostred siene smrťožrútov. Sťažka si vzdychol a potom sám pre seba povedal.
"Áno! Na celý život som sa stal dlžníkom, ale nie Vašim. Som dlžníkom niekoho, koho nenávidíte celou bytosťou. Som
dlžníkom toho, ktorý bude Vašou záhubou. Som dlžníkom Harryho Pottera a viem, že táto dlžoba ma bude raz stáť život."
Červochvost sa otočil a išiel za svojim pánom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama