1. kapitola- Chetau Mcely

14. února 2011 v 9:14 | Katie Lee |  Gossip girl LONDON
Katie

Ráno ma zobudilo rádio. Bolo nastavené, aby začalo hrať. Bol to najlepší spôsob ako vstávať. S hudbou. Pretočila som sa a sadla som si. Kývala som nohou do rytmu.
KLR: "I gotta feeling...That to night gonna be a good night..." /vstanem z postele a prejdem ku oknu a roztiahnem ťažké tmavé závesy. Vonku svieti slnko. Usmejem sa a pretancujem cez izbu. Do kúpeľne. Do prekrásnej kúpeľne. Obrovské zrkadlo v zlatom ráme viselo nad mramorovým umývadlom. Okno lemoval maslový záves ako zo zámku. Oproti oknu bola obrovská vaňa z mramoru rovnako bieleho ako umývadlo. Drevená podlaha bola príjemne teplá. Prešla som cez kúpeľňu a pozrela som sa do zrkadla. Potom som zobrala kefku a počas rannej hygieny som podupkávala, a krútila zadkom. Mala som dobru náladu. Umyla som si tvár a usmiala som sa na seba do zrkadla. Pretancovala som ku vani a umyla som si vlasy. Vzala som fén a znova som tancovala pred zrkadlo nahlas spievajúc používajúc fén namiesto mikrofónu. Keď som bola so svojim výzorom spokojná pretancovala som naspäť do izby. Otvorila som skriňu a začala som sa prehrabávať medzi vešiakmi. Hľadala som niečo pohodlné, čo by som si mohla obliecť. Potrebovala som ísť do mesta. Dnes bol totiž dôležitý deň. Deň D! A to doslovne. Dnes mal môj otec narodeniny. U nás sa chystala party storočia. Nakoniec som vzala biele nohavice, čierne tričko a svoju obľúbenú kabelku od Chanel. Vlasy som si zviazala do jednoduchej cibuľky. Obula som si baleríny, nahádzala som veci do kabelky a vyšla som z dverí. V dome bol úplný chaos. Všetci pobehovali okolo. Všade to vrelo. Jedny nosili kvety sem, vázy tam. Stoličky z jednej miestnosti do druhej. Za tým poťahy na stoličky. Elena pred sebou tlačila tortový stolík. V polceste si ma všimla. Nechala stolík a pribehla ku mne. Mala na sebe jednoduchú uniformu, ktorá jasne naznačovala, že sa stará o dom.
E: "Slečna Katie. Dobré ráno, mám pripraviť raňajky?" /povedala so silným portugalským prízvukom./
KLR: /usmiala som sa./ "Ďakujem Elena. Najem sa v meste. Vidím, že máte veľa práce."
E: "oh. No, snažíme sa, aby bolo všetko ako má byť."
KLR: "Výborne." /prikývla som./ "Idem si vyzdvihnúť šaty a potom prídem. Kde je môj otec?"
E: "Skoro ráno odišiel. Zjedol raňajky, vzal si mercedes a oblek a išiel do práce." /povedala podozrievavo a nadvihla jedno obočie./
KLR: "Ako inak." /Povzdychla som./ "Ešte aj v deň svojich narodenín musí pracovať."
Cez krásnu bielu chodbu napoly vyzdobenú k nám kráčal postarší muž v obleku s plešatou hlavou a rovno zastrihnutými fúzami.
KLR: "Hector." /usmiala som sa na neho./
H: /prišiel ku mne a vtisol mi jemný bozk na líce./ "Slečna Katie, dnes vyzeráte výnimočne."
KLR: "To mi hovoríš každý deň." /pokarhala som ho./
    H: "Pretože vy vyzeráte výnimočne každý deň." /usmial sa veselo./
KLR: "Potrebujem zájsť do mesta. Môžeš pristaviť auto prosím?"
H: "Iste. Budem čakať pred vchodom." /uklonil sa a znova sa vzdialil po rovnakej chodbe ktorou prišiel. Musel sa uhnúť trom mužom, ktorý niesli papierové škatule. Sledovala som ako dochádza./
KLR: /otočila som sa na Elenu./ "Vrátim sa okolo štvrtej. Prosím priprav čaj v salóne. Dúfam, že všetko už bude pripravené. A otec bude doma. Kozmetička príde okolo šiestej. A party začína o pol ôsmej. Takže by sme to mali všetko stihnúť." /zrekapitulujem si dnešný program. Usmejem sa na Elenu./ "prosím nezabudni, že v chodbe majú byť..."
E: "... biele kvety v zlatistej váze."
KLR: "V tej štvorcovej. Áno. Ďakujem." /otočila som sa na odchod. A potom som sa zarazila./ "Och, Elena. Keby si mohla okúpať Máriusa?"
E: "Iste." /mierne sa uklonila./
KLR: "Ďakujem, čo by som bez teba robila Elena." /objala som ju a potom som vyšla pred dom. Tam už bolo pristavené biele auto. Hector stál pri dverách. Na malú chvíľku som zastala vo dverách. A potom som zišla 5 schodíkov. Hector mi otvoril dvere a ja som nasadla na sedadlo spolujazdca./
H: "Kam to bude slečna Katie?" /naštartoval./
KLR: "Do centra. Potrebujem šaty na dnes večer. Nemala som čas niečo si vybrať. Dala by som si vynikajúce raňajky. Celý deň strávim v meste, môžeš ma vyzdvihnúť pred štvrtou?"
H: "Iste." /pustil hudbu a vyrazil po dlhej príjazdovej cestičke./
KLR: /obzrela som sa. Náš dom bol krásny. Bol to v skutočnosti zámok. Kedysi. No teraz patril nám. Otec ho kúpil pre moju matku ako svadobný dar. Vtedy bol v hroznom stave. No keďže sa mu v práci darilo, investoval do neho všetky peniaze. Za nejaký čas sa z rozpadávajúcej nehnuteľnosti stal znova zámok. Naša rodina sa do nového domova nasťahovala keď som mala tri roky. Celá stavba pôsobila ako z rozprávky. Svetlé steny a klenuté okná. Dvere do poloblúka. A romantických 5 schodov. Celú atmosféru dotvárali pozemky, ktoré ho obklopovali. Lúky boli stvorené pre jazdu na koni. Alebo záhradnú oslavu. Piknik pod hviezdami alebo ľahkú prechádzku pre obedom. V okolí rástlo množstvo stromov. Niektoré boli tak staré ako samé sídlo možno staršie. Ako malá som sa okolo nich rada naháňala.
Auto sa blížilo ku tmavej kovanej bráne. Obklopovala celý náš pozemok. Spoločne so živým plotom. Slúžila ako ochrana. Bránila zvedavým očiam, aby videli rozprávkový dom a rovnako obyvateľom Chateau Mcely poskytovala súkromie a pohodlie a bezpečnosť. Auto pomaly prešlo z príjazdovej cestičky, vysypanej jemným pieskom na hladučký asfalt. Hector šliapol na plynový pedál. S vetrom vo vlasoch sme vyrazili do centra Londýna. Hector bol mojím šoférom veľmi dlho. Pracoval pre mňa keď som nemala vodičský preukaz. Dával mi lekcie keď som robila skúšky. A keď som konečne mohla šoférovať, bolo mi priveľmi smutno, aby som ho prepustila. Hector bol členom rodiny. Rovnako ako Elena. Po pár minútach sme zastali na známej ulici. Oxfort street. Vzala som kabelku. Otvorila som dvere. A vystúpila som.
KLR: "Pred štvrtou." / zakývala som Hectorovi ako sa auto pomaly pohýnalo. Potom som sa otočila a vyrazila som dolu ulicou. Zamierila som do svojej obľúbenej reštaurácie. Vybrala som Blackbarry a rýchlo som napísala správu.

Dúfam, že si už von z postele. Potrebujem tvoju odbornú pomoc. Ako vždy zháňam šaty na poslednú chvíľku. Prepáč. Čakám ťa pri šálke kávy. Xoxo Katie.


Vošla som do reštaurácie a usadila som sa. Nemusela som pozerať na menu. Dobre som ho poznala. Za malú chvíľku pri mne stál čašník.
"Dobré ráno. Čo vám prinesiem?"
KLR: /pozrela som na jeho odznak s menom./ "Dobré ráno Joe. Poprosím Tradičné anglické raňajky." /usmiala som sa./
J: "Toast?"
KLR: "Áno, ďakujem. A čaj, prosím."
J: "Iste." /vzal menu a vrátil sa do kuchyne, aby odovzdal moju objednávku./
KLR: /Vybrala som jednoduchý zošit viazaný v čiernej látke.  Pero. Otvorila som zošit a pozrela som von oknom. Na chvíľku som sa zamyslela a potom som sa vrátila ku papieru. Začala som písať:

Ahoj mamka.
Dnes má otec narodeniny. V dome je úplný blázinec. Musím sa priznať, ze som si nikdy neuvedomovala o koľko vecí si sa starala. Nikdy som to dostatočne nedocenila a teraz to ľutujem. Obavám sa však, že už nebudem mat možnosť ti to povedať  pretože si preč. Neviem kde si, no dúfam, že sa tam máš dobre a že si šťastná. Vieš, chýbaš nám. Otec je stále v práci a už sa nerozpráva ani so mnou. Možno mu pripomínam teba. Alebo potrebuje čas, aby sa vzchopil a bol zasa otcom. A možno je práve toto on. Možno ho konečne nič neťaží a on môže spokojne pracovať a nerozprávať sa ani so mnou. Konečne ho nič neťaží. A možno sa mýlim. Chcela by som aby si sa vrátila. Chcem, aby sme boli zasa rodina.
           S láskou
           Katie Lee Richards


Zavrela som zošiť. Práve včas. Joe mi niesol raňajky.
Pustila som sa do jedla. Milujem anglické raňajky. Ani neviem ako čas utekal za malú chvíľku si ku mne prisadla mladučká Číňanka. Mala čierne, dlhé vlasy. Ofina jej padala cez jedno oko. A pleť mala čistú ako po kvalitnej retuši. Nemala na seba veľa make-upu. Len špirálu a jemné tiene. Bola veľmi pekná. Odhrnula si ofinu z očí a usmiala sa.
S.L: "uff... hrozné zápchy... kde mám tu kávu?"
KLR: /usmiala som sa hanblivo./ "Nečakala som, že prídeš tak skoro. Ešte som nestihla dokončiť čaj a raňajky."
S.L: /povzdychla si./ "Nemôžem uveriť, že nemáš šaty!! Tá party začína už dnes!" /akoby si myslela, že som zabudla./
KLR: "Fakt? Ďakujem, že mi to hovoríš, asi by som bola zabudla."
S.L: "Je všetko pripravené?" /pozrie na čašníka, ktorý k nám prišiel pre ďalšiu objednávku./ "Dám si to isté a dve kávy k tomu. Mocca." /usmiala sa./ "Vďaka Joe."
/čašník sa na nás usmial a potom odišiel, aby sa o pár minút vrátil s raňajkami pre Sussan a voňavými šálkami kávy./
S.L: "O koľkej máme prísť?" /zahryzla sa do párku./
KLR: "Normálne. O ôsmej s ostatnými pozvanými. Ja budem čakať v dome. A panikáriť. Prosím nech si Damon neberie ten sprostý klobúk, čo mal, keď sme boli v kine." /usmejem sa na Sussan/
S.L: "Ale pasoval mu." /zamávala kúskom toastu./
KLR: "Vyzeral ako hlupák. Nechcem aby mal klobúk. Nepáči sa mi v klobúku. Mám rada jeho vlasy..." /poviem zamyslene./
S.L: "Stačí mi, keď povieš, že ho máš rada." /podpichne ma a rozkrája vajce, žĺtka sa roztečie po tanieri./
KLR: "Ale prosím ťa. Dobre vieš, že Damon nie je pre mňa. Je to hlúposť, ktorú si vymyslela Gossip Girl a teraz ju všade rozširuje. S Damonom som nikdy nechodila a ani chodiť nebudem. Hotovo." /napila som sa kávy./
S.L: "Takže, ak Damon nie je chlap pre teba, kto potom?" /nadvihla obočie./
KLR: "Neviem." /pokrčila som ramenami./ "Niekto roztomilý, čo ma bude podporovať a pomáhať mi. A nesmie byť model. Neznášam ich. Sú strašne namyslení."
S.L : "Z toho mi vychádza.... hm.. Damon!"
KLR: "Sklapni!" /povedala som s úsmevom a Sussan sa smiala na svoje raňajky./
KLR: "Nie. Damon nie." /pokrútila som hlavou aby som presvedčila samú seba. A napila som sa kávy./ "Dosť bolo o mne. Kto bude tvoj doprovod na dnes večer?" /zmenila som tému./
S.L: "No, mala som pár nápadníkov... nakoniec to vyhral Ben."
KLR: "Ben?" /prekvapene som zažmurkala./ "nie!"
S.L: "Prečo?" /zamračila sa a nehnevane pichla vidličkou do slaninky./
KLR: "Pretože Ben nie je pozvaný! Nemôžeš si na party môjho otca doviesť hocikoho!"
S.L: "Ale, ja nemám náhradu za Bena, a navyše už som mu to slúbila."
KLR: "Dobre. Tak ty povedz Benovi, že nejde a príď sama. Ja ti zoženiem doprovod. Neboj sa. Dobre?" /dopila som kávu./ "poď, je čas vyberať šaty na oslavu." /pozrela som na hodinky./
S.L: "Ale ja som ešte nedojedla..."
KLR: "Fajn, tak počkáme kým sa naješ a ja pôjdem na oslavu NAHÁ!" /zavrčala som. Sussan pustila príbor a brala svoje veci./
KLR: /v krabičke som nechala peniaze a vyšli sme na rušnú ulicu.
Prešli sme cez cestu a zamierili sme do obchodu so zlatistým nápisom PRADA. Hneď ako sme vošli sa nám venovala jedna predavačka. Ukázala nám najlepšie kúsky aké v obchode majú, nosila mi šaty do kabínky a pomáhala doladiť doplnky. No nebola som spokojná. Predavačka sa tvárila urazene keď som odmietla jej model. A len čo sme vytiahli päty z obchodu, ponáhľala sa ku kolegyni aby nás mohla ohovárať. Preto sme sa ponáhľali ku inej značke. Dior však tiež nespĺňal moje požiadavky, aj keď som nakoniec odchádzala s papierovou taškou v ktorej som si niesla topánky. Stále som nemala nič na oslavu. A tak nasledoval Chanel obchod. Predavačka bola ako med. Veľmi milá. Konečne sme našli šaty. Celkom sa mi páčili a pasovali na moju postavu. Bola som naozaj spokojná, no predavačka doniesla aj ďalšie a tie boli tiež skvelé. Nevedela som sa rozhodnúť a preto som zobrala oboje. Ostávalo už len doladiť doplnky. Kabelku a topánky. To bolo najmänej. Z obchodu sme vychádzali a niesli sme 5 tašiek. Pozrela som na hodinky. Ešte som mala hodinu čas. A preto sme so Sussan zamierili ešte do jedného obchodu. Burrbery nebola bohvieako skvelá značka, no napriek tomu sme prehrabali celý odchod a Sussan si odniesla celkom slušné šaty. Obe, vysmiate ako na Vianoce, kráčali sme Oxfordskou ulicou na miesto kde ma mal vyzdvihnúť Hector.
Chvíľku sme postávali a ešte sme si robili srandu z okoloidúcich a potom za spoza rohu vyrútilo auto.
Hector vymenil biely cabriolet za pohodlný mercedes. Zastal priamo pred nami. Obe sme nastúpili./
H: /usmial sa na nás cez spätné zrkadlo./ "Nakúpili ste slečny?"
S.L: "Veru áno." /usmiala sa a pozrela na svoju papierovu tašku./
KLR: "Hector, mohli by sme odviesť Sussan."
H: "Iste slečna Katie." /naštartoval a už sme sa rútili Londýnskymi ulicami. Zastali sme pred radovým domom a Sussan vystúpila a my sme sa pohli smerom k domovu. Sledovala som ako ubieha krajina a pohltili ma myšlienky. Prerušilo ma ako auto spomalilo aby vyšlo na príjazdovú cestičku. Znova sme minuli tie dôverne známe stromy a lúky až sa pred nami ukázal zámok v plnej svojej kráse. Výzdoba vyzerala byť hotová. Pred vchodom bol natiahnutý dlhý červený koberec, na jednom konci ho zdobil biely kvetový pol oblúk. Hector zastavil pred vchodom. Vzala som tašky a vystúpila som. Odviezol auto do garáže. Vošla som do domu. Všetko vyzeralo dokonalo. Hneď sa ku mne ponáhľala Elena./
E: "Slečna Katie..."
KLR: "Elena. Čaj je pripravený?" /zložila som kabelku a tašky na pohovku./ "Dúfam, že je všetko pripravené."
E: "Áno. Všetko je pripravené, no máme malí problém."
KLR: "Áno?" /sledovala som ju pozorne./ "čo sa stalo?"
E: "Váš otec.. no on.. nebol dnes v práci. Vrátil sa domov a ukázalo sa, že bol s pár priateľmi a mali malý večierok..."
KLR: "Kde je?" /už som vedela koľká bije./
E: "Zaspal v salóne s klavírom." /nervózne prešliapla./
KLR: "Ďakujem. Môžeš mi pripraviť čaj prosím. Postarám sa o to." /povzdychla som si./ "A prosím, zober tašky dohora." /prešla som cez chodbu. Zamierila som priamo do salónu. Otvorila som dvere a vošla som dnu. Salón s klavírom bol prekrásny. Ako so skutočného zámku. Dominantou celej miestnosti bol naleštený klavír. No práve teraz bol dominantou salónu môj otec. Oblečený mal sivý oblek. Košeľa rozgajdaná, rozviazaná kravata, pokrčené sako. V jednej ruke držal fľašku whisky skoro prázdnu a v druhej rozbitý fotorám. Ležal uprostred slávnostnej dekorácie. Napoli spiaci. Povzdychla som si.
KLR: "Ocko?" /prešla som k nemu a zatriasla som ním. /
J.R: /niečo zamrmlal. Pozrel na mňa./
KLR: /vzala som mu z ruky fľašku. Postavila som ju na najbližší stôl. Potom som zobrala fotorám a pozrela som na fotku. Cez rozbité sklo sa na mňa usmievala mama v svadobných šatách./
KLR: "Ocko?" /položila som fotku na stôl ku fľaške. Znova som ním zatriasla./
J.R: /otvoril oči a pozrel na mňa./ "katie?"
/zažmurkal./
KLR: "Poď ocko, musíš sa pripraviť, dnes máš narodeniny. Prídu hostia. Za pár hodín sú tu všetci. Poď, dáme ťa dokopy..." /pomáhala som vstať./
J.R: /pevne sa ma chytil a s veľkom námahou sa nám podarilo dostať do kúpeľne na poschodí. Tam sa ho ujal jeho komorník. Smutne som za ním pozerala. Potom som sa otočila, vzala som fotku zo stola a odišla som do svojej izby. Na posteli ma čakali tašky. Sadla som si na posteľ. Cítila som sa hrozne. Zložila som si hlavu do dlaní. Mala som pocit, že mi vnútro zviera kovová päsť. Bola som úplne zúfala. Stratila som matku a môj otec sa viac venoval všetkému okrem mňa, čo znamenalo, že som stratila aj jeho. Ani neviem ako po lícach sa mi kotúľali slzy. Akoby to všetko bolo pochované vo mne. Akoby to teraz všetko muselo vyjsť von. Prečo práve teraz?
Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Rýchlo som si utrela slzy.
KLR: "Áno?" /prešla som k zrkadlu a upravovala si rozmazanú špirálu./
E: /vošla do izby s táckou na ktorej niesla malý čajník, šálku ktorá k nemu pasovala a rovnakou cukorničkou. Položila tácku na stôl. Venovala mi chápavý pohľad a potom odišla./
KLR: /prešla som k stolíku a trasúcimi rukami som si naliala čaj do malej šálky. Po pár dúškoch som sa cítila omnoho lepšie. Keď som vypila celý čajník pozrela som na seba do zrkadla./
KLR: "Poďme Katie. Vzchop sa. Nie je to tak zlé aby to nemohlo byť ešte horšie. Čaká ťa oslava, musíš žiariť byť krásna a usmievať sa." /usmiala som sa na seba do zrkadla. A bolo mi zasa trochu lepšie. Znova sa ozvalo zaklopanie./
KLR: "Vstúpte." /zavolala som a do izby vošla moja maskérka. Usmiala som sa./ "Och, chvála bohu, poďme na to.. nech je to za mnou. Elena! Urob nám ešte čaj!" /zavolala som smerom ku dverám. Vedela som, že Elena ma počuje. Bola to jej jediná povinnosť. Sadla som si na stoličku oproti zrkadlu a mladá maskérka sa pustila do práce. Chvíľku som sedela a sledovala som jej prácu. Sledovala som ako mi aplikuje make-up, ako sa hrá s mojimi vlasmi ako ich upravuje do nádherných kučier. Sledovala som ako sa mením z jednoduchého dievčaťa na hollywoodsku hviezdu. Keď bolo všetko hotové, prešla som do kúpeľne a obliekla som si nové šaty od Chanel a topánky čo dokonalo ladili.
Na moje dvere znova niekto klopal.
KLR: "Áno. Už som pripravená.. Idem!" /no dvere sa otvorili a dnu vošiel ocko. Vyzeral omnoho lepšie./
KLR: "Ocko?" /prekvapene som na neho pozerala./
J.R: "Ja.. ehm... chcel by som sa ospravedlniť. Sľubujem, že dnes sa budem snažiť nikoho nesklamať. Viem, že si tvrdo pracovala, aby bolo všetko ako má byť. A nechcem ti pokaziť radosť, takže sa budem správať slušne. Dnes už nijaký alkohol. Sľubujem."
KLR: /pozrela som na svoje topánky a potom znova na neho./ "Viem, že je to ťažké. Aj mne mama chýba, no musíš sa postaviť na nohy a pozbierať sa, ocko. Takto to nemôže ísť ďalej."
J.R: /mlčky prikývol. A pozorne si ma obzeral./ "Vyzeráš úžasne Katie. Si prekrásna."
KLR: "Ďakujem. Tebe tiež ten nový oblek pristane." /pohľadom som skontrolovala, či je všetko ako má byť. Či je sako vyžehlené, či má oba manžetové gombíky a či má poriadne zaviazanú kravatu. A bola som spokojná./
J.R: /ponúkol mi jeho rameno. Spoločne sme zišli dolu schodami a tam nás čakali nastúpený zamestnanci. Na čele s Elenou a v pozadí s Hectorom./
E: "Oh.. slečna Katie, vyzeráte nádherne."
KLR: "Ďakujem Elena."
E: "Všetko je pripravené slečna. Kapela je na mieste, čašníci majú nápoje na táckach. Kuchári sú v kuchyni, pripravení dopĺňať švédske stoly."
KLR: "Ďakujem Elena. Viem ako tvrdo si pracovala. Naozaj ďakujem za tvoju pomoc. Teraz nám ostáva už len vychutnať si večierok."
E: /mierne sa uklonila./
KLR: "Fajn, na miesta všetci. Čaká nás náročný večer." /vyšla som pred dvere. Hector stál hneď pri vchode. Ruky mal za chrbtom a sledoval príjazdovú cestičku. Do padajúcej noci sa ozýval spev vtákov. A niekde v diaľke medzi stromami sa objavili svetlá auta. A za ním ďalšie./
KLR: "Poďme na to." /usmiala som sa nervózne./
Pred naším domom zastalo auto, vystúpili hostia, všetci mi podali ruku a pochválili mi šaty a vošli do domu, takto som vítala jedno auto za druhým. Priala som im príjemný večer a ďakovala za poklony. Potom prišla Sussan. V čiernych šatách od Burberry a so striebornými doplnkami. Vystúpila po piatich schodíkoch a objala ma.
S.L :"Tak kde je môj doprovod?" /zvedavo sa obzerala./
KLR: "Ešte nedorazil. Ale bude tu každú chvíľku. Počkaj na mňa vo vnútri. A nedávaj si vajíčkový šalát, je nechutný, myslím že to prehnali s majonézou." /pošepkám jej./
S.L: /zasmeje sa a vojde do domu./
To sa už blíži ďalšie auto.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama